Zabudnutรฉ vily Vila Eugena Kramรกra โ€“ Na Riviรฉre
Galรฉria(5)

Zabudnutรฉ vily Vila Eugena Kramรกra โ€“ Na Riviรฉre

Slovensko aย Bratislava samotnรก majรบ mnoลพstvo tzv. burลพoรกznej architektรบry, ktorej venovaลฅ pozornosลฅ vย minulosti bolo hriechom. Sรบ to predovลกetkรฝm viacerรฉ vily, ktorรฉ stoja dodnes akoby zabudnutรฉ, hoci ich architektonickรฉ kvality sรบ nespornรฉ. Ba ฤo viac, dnes, keฤ sa kย tejto typologickej kategรณrii vraciame, mรดลพu byลฅ pouฤnรฝm aย inลกpiraฤnรฝm zdrojom pre stavebnรญkov iย architektov. Rozhodli sme sa preto nadviazaลฅ na โ€žslรกvne vilyโ€œ vilami zabudnutรฝmi.

ย โ€žBol som odchovancom praลพskej vysokej ลกkoly, aย teda vychovanรฝ medzivojnovรฝmi architektmi, ktorรญ ฤeskรบ architektรบru vย masarykovskej republike vyniesli na ลกpiฤkovรบ eurรณpsku รบroveลˆ,โ€œ spomรญnal prof. Eugen Kramรกr. โ€žZย Prahy som si doniesol do ลพivota konลกtruktivistickรฉ myslenie aย funkcionalistickรฉ cรญtenie. Vลกetky kroky pri tvorbe moderny vย povojnovom obdobรญ sa prejavovali racionรกlnosลฅou objavov, revoluฤnosลฅou novรดt, ale najmรค aj โ€žspoฤรญtavosลฅouโ€œ. Zavlรกdla โ€ždodรกvateฤพskรก ekonomikaโ€œ aย kraฤพovala estetickรก jednoduchosลฅ. Konลกtruktivisti nรกs ovplyvลˆovaliย  novรฝm myslenรญm, plรกnmi novรฉho sveta. Rozmachu moderny neลกlo oย umenie, ale oย hฤพadanie estetiky, iลกlo oย tvorivรฉ produkty, ktorรฉ vyjadrovali ยญvtedajลกiu materiรกlnu aย duchovnรบ potrebu.

Racionรกlny duch konลกtruktivizmu sa uplatnil naplno. Potreba dobre bรฝvaลฅ aย ลพiลฅ sย potrebnou dรกvkou poteลกenรญ sa stali akousi modlou vtedajลกieho progresu vedy aย techniky. Kritรฉriom vลกetkรฉho sa stala maximรกlna funkฤnosลฅ aย รบลพitkovosลฅ. Pri takomto slobodomyseฤพnom prรญstupe narastal aj chaos, pretoลพe sa nenaลกiel kรกnon ani vย modernom ลพivote, ani vย jeho kultรบre. Sย vedomรญm, ลพe architektรบra odzrkadฤพuje spรดsob ลพivota aย kultรบrnu รบroveลˆ spoloฤnosti, som sa snaลพil modelovaลฅ aย vytvรกraลฅ krรกsu nadvรคzne na hodnoty minulosti.โ€œ

Vย roku 1947 zaฤal prof. Eugen Kramรกr sย projektom aย sย vรฝstavbou rodinnรฉho domu vtedy vย okrajovej lokalite Bratislavy, na koneฤnej elektriฤky do obce Karlova Ves.

Vila Eugena Kramára,bridlica,rodinný dom

Rodinnรฝ dom je vo svahovitom terรฉne zasunutรฝ dozadu tak, ลพe zรกhrada tvorรญ pre vilu vรฝtvarnรฝ rรกm. Cez architektonicky zvlรกdnutรฉ zรกhradnรฉ predpolie zabezpeฤenรฉ terรฉnnymi schodmi zย prekrรกsnej bridlice je prรญstup kย modelaฤne akcentovanรฉmu vstupu do domu.

Vila Eugena Kramára,rodinný dom,stoliฤky,luster,okná

Dispozรญcia domu je prรญsne funkcionalistickรก. Obรฝvaฤka je na prรญzemรญ, na poschodรญ je sรบkromnรก ฤasลฅ vily. Na prรญzemรญ cez zรกvetrie je vstup do dvojรบrovลˆovej haly pokrytej travertรญnovou dlaลพbou sย priestorovรฝmi schodmi na poschodie. Oddelenรฉ schody vedรบ do suterรฉnu aย WC, na juลพnej strane domu po celej dฤบลพke fasรกdy je rozฤพahlรก obรฝvaฤka sย rozmermi 6 ร— 9 m,ย  sย pracovลˆou oddelenou len skrinkami, ako iย vรฝchod na terasu. Obรฝvaฤka mรก priebeลพnรฝ pรกs okien aj sย rohovรฝm oknom na vรฝchod, ฤo zabezpeฤuje priamy kontakt sย architektonizovanou ฤasลฅou predzรกhrady. Vย obรฝvacej izbe je centrรกlny luster zย Kamenickรฉho ล enova osadenรฝ na ลกtukovej vรฝzdobe, ktorรบ tvorรญ vlnovkovรฉ medzikruลพie, aย po celej dฤบลพke nad oknami je osvetฤพovacรญ vlys. Nad kozubom je plastika majstra Rudolfa Pribiลกa. Na severnej strane domu je umiestnenรก kuchyลˆa sย jedรกlenskรฝm kรบtom aย zรกzemรญm. Priestor kuchyne je oddelenรฝ od jedรกlenskรฉho kรบta dvojstrannou priehฤพadnou odkladacou stenou sย podรกvacรญm okienkom. Oknรก kuchyne pรดvodne pozerali na vinohrady, dnes je na ich mieste futbalovรฉ ihrisko.

Vila Eugena Kramár,rodinný dom,terasaNa poschodรญ je kรบpeฤพลˆa, spรกlne rodiฤov, detรญ aย hosลฅa, ako aj pracovลˆa na domรกce prรกce (suลกenie, ลพehlenie, ลกitie). Pred spรกlลˆami na juลพnej strane je prekrytรฝ balkรณn.

Vย suterรฉne sรบ umiestnenรฉ sklady, kotolลˆa, prรกฤovลˆa dnes archรญv, dielniฤka aย garรกลพ sย vyuลพitรญm priameho vjazdu zย รบrovne ulice.

Dom je tehlovรฝ, so ลพelezobetรณnovรฝmi monolitickรฝmi stropmi, vย ktorรฝch je prvรฝkrรกt vย Bratislave pouลพitรฉ โ€žcrittallovรฉโ€œ stropnรฉ iย podlahovรฉ kรบrenie. Podlahy vย izbรกch sรบ parketovรฉ. Dom je biely sย drsnou ลกtruktรบrou fasรกd. Ich okrasou sรบ precรญzne zhotovenรฉ okennรฉ parapety aย ลกambrรกny okennรฝch iย dvernรฝch otvorov urobenรฉ zย glazovanรฝch kameninovรฝch tvaroviek vyrobenรฝch vย Poลกtornej.ย 

Sรบฤasลฅou rodinnรฉho domu je architektonicky dotvorenรก predzรกhrada, kde sรบ ako sedenie umiestnenรฉ stฤบp, hlavica aย kladie zo starej vily. Profesor miloval hrozno, tak ho hojne vysadil okolo domu.

Vย novembri 1949 sa do domu nasลฅahoval aย sย rodinou vย ลˆom preลพil prvรฉ Vianoce. Vย novembri 1950 profesora Kramรกra zatvorili aย dom skonfiลกkovali na 25 rokov. Priestory sa vyuลพรญvali ako tรฝลพdennรฉ jasle, boli prvรฉ vย Bratislave. Vย roku 1975, po rehabilitรกcii autora, mu vilu vrรกtili vย znaฤne znehodnotenom stave.

Eugen Kramรกr (1914 โ€“ 1996) โ€“ rodรกk zย Deviฤia pri Krupine patrรญ kย vรฝznamnรฝm osobnostiam slovenskej architektรบry 20. storoฤia. Po ลกtรบdiรกch architektรบry vย Prahe (1933 โ€“ 1938) zaฤal pรดsobiลฅ vย Bratislave. Vย rokoch 1942 โ€“ 1947 spolupracoval vย spoloฤnom ateliรฉri so ล tefanom Lukaฤoviฤom. Vย tomto obdobรญ vypracovali mnohรฉ vรฝnimoฤnรฉ projekty, ktorรฉ patria kย najlepลกรญm funkcionalistickรฝm dielam na Slovensku. Banka aย divadlo DPOH, banka vย Trenฤรญne, budova polรญcie, budova Fondu nรกrodnej obnovy na Dobroviฤovej ulici vย Bratislave, budova vtedajลกieho Poverenรญctva lesov aย drevรกrskeho priemyslu na Staromestskej ulici (dnes Krajskรฝ รบrad, Bratislava) aย najmรค takzvanรฝ Poลกtovรฝ palรกc na Nรกmestรญ Slobody vย Bratislave (dnes Ministerstvo dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja SR) sรบ jeho ลฅaลพiskovรฉ architektonickรฉ diela zo 40.ย rokov minulรฉho storoฤia na Slovensku.

Po prevzatรญ moci komunistami bol uvรคznenรฝ aลพ do roku 1960, potom ho rehabilitovali. Vย rokoch 1960 โ€“ 1967 pracoval vย Koลกiciach, kde navrhol viacero stavieb pre Vysokรฉ Tatry aย pri prรญleลพitosti MS vย klasickom lyลพovanรญ vย roku 1970. Najznรกmejลกรญm je Areรกl snov sย hotelom FIS na ล trbskom plese (spoluprรกca J. ล prlรกk-Uliฤnรฝ). Podieฤพal sa aj na zriadenรญ Zdruลพenia architektonickรฝch ateliรฉrov, za ฤo bol vย ฤase normalizรกcie opรคtovne politicky postihnutรฝ. Plnรฉho uznania sa mu dostalo aลพ po roku 1990 โ€“ aj ako spoluzakladateฤพovi Slovenskej komory architektov.

prof. ล tefan ล lachta

Ing. arch. Zina Mihalฤikovรก, rod. Kramรกrovรก
Foto: Dano Veselskรฝ

ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB.

Najฤรญtanejลกie