Zadanie štúdie je vypracované: Obnova Sadu Janka Kráľa má priniesť ucelenejší vzhľad a priblíži ľudí k Dunaju

Len nedávno publikovalo ASB ako prvé slovenské médium informáciu o napredovaní plánovanej rekonštrukcie Sadu Janka Kráľa. Najstarší verejný park v strednej Európe totiž nespĺňa požadované štandardy a uspokojivá nie je ani jeho údržba. Vpred sa má posunúť až plánovanou obnovou, na ktorú dnes Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) vyberá architekta.

Najväčší mestský park v Bratislave čaká na svoje vzkriesenie dlhé desaťročia. Založený bol ešte v 18. storočí a premenami prechádzal minimálne. O niečo súčasnejší charakter nadobudol v roku 1839. Dnešnú podobu získal v 70-tych rokoch 20. storočia, keď Sad Janka Kráľa prešiel veľkou rekonštrukciou z pera jedného z najvýznamnejších slovenských záhradných architektov – Alfonza Tormu.

Obľúbené oddychové miesto Bratislavčanov a Bratislavčaniek prešlo menšími zmenami v roku 2022. Skultivoval sa pamätník obetiam extrémizmu, mesto vymenilo približne 200 lavičiek, osadilo nové smetné koše, zrekonštruovali sa verejné toalety, obnovili polkruhové sedenia či sedenie pri fontáne Pijúcej holubice. Zmenou prešla aj nemenej dôležitá zeleň a stromy, ktoré boli v celom parku odborne ošetrené, pričom sa zmodernizovalo aj osvetlenie. 

Niekoľko dní po tom, ako ASB exkluzívne informovalo, že zadanie štúdie je pred vypracovaním, ohlásil Metropolitný inštitút Bratislavy jej dokončenie. „Aktuálne vyhlasujeme súťaž na zhotoviteľa štúdie, ktorá určí, ako sa má rozvíjať najmä prírodný potenciál jedného z najstarších verejných parkov v Európe. Štúdia má riešiť víziu územia s rozlohou 37,5 hektára z hľadiska adaptácie na klimatickú krízu, bezbariérovosti či lepšieho zapojenia rieky do života ľudí,” informuje Metropolitný inštitút Bratislavy.

Podľa MIB-u sa v súťaži hľadá skúsený tím pod vedením krajinného architekta, ktorý navrhne, ako rozvíjať obľúbené miesto pri Dunaji. Zásahy však nemajú zmeniť jeho charakter, ale postupne obnoviť zeleň a doplniť funkcie pre návštevníkov. Nemožno tak očakávať extrémnu premenu parku v podobe nových stavieb, ktoré by zásadne zmenili jeho aktuálnu podobu.

„Našou snahou je podchytiť a správne nasmerovať rozvoj parku do ďalších desaťročí. Súťaž má naštartovať systematickú obnovu tejto celoslovensky významnej lokality, aby na seba racionálne nadväzovali dielčie rekonštrukcie, ako napríklad výmena povrchov chodníkov, osvetlenia či mobiliáru, ale aj nová výsadba zelene,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Za posledné obdobie Metropolitný inštitút Bratislavy spracoval viaceré odborné vstupy, vďaka ktorým pribudli ďalšie informácie o tomto území. Uskutočnil napríklad participáciu s odborníkmi, dotknutými aktérmi, návštevníkmi alebo urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, ktorá sa venuje širším územným vzťahom.

Zámerom je tak vytvoriť komplexnú koncepciu rozvoja Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia. Štúdia sa má skladať z dvoch častí – zo štúdie realizovateľnosti, ktorá sa zaoberá najmä analýzou a zhodnotením aspektov zadania, nastaví limity a možnosti územia v jeho jednotlivých rovinách.

Druhou časťou je krajinársko-urbanisticko-ekologická štúdia, ktorá obsahovo a koncepčne vychádza zo štúdie realizovateľnosti. Podrobnejšie rozpracováva návrhovanú časť koncepcie do väčšieho detailu aj so situačnými príkladmi riešenia. Celý park je v druhej menovanej štúdii rozdelený do troch zón: Sad Janka Kráľa, Tyršovo nábrežie a parčík na Krasovského ulici.

Budúci architekt by teda mal stanoviť komplexný prístup k územiu, ktorý nadviaže na už vypracovanú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, a tiež stratégiu rozvoja definovanú v dokumente Bratislava 2030. Štúdia má tiež pracovať s vývojom územia v budúcnosti – aby navrhované zásahy reagovali na riziká vyplývajúce z klimatickej zmeny a zmiernili jej dopady.

Dopyt po komplexnej štúdii vzniká aj z dôvodu budúcej výsadby zelene, pretože mnohé zo súčasných stromov (niektoré z nich pochádzajú ešte z doby vzniku parku) dožívajú a začínajú byť pre návštevníkov nebezpečné. Vzniknúť má preto jasný plán pre výsadbu nových stromov, ktoré v takýchto prípadoch nahradia dožívajúce jedince.

Štúdia má rovnako zohľadniť fakt, že rôzne časti parku majú odlišnú identitu či funkciu. „Kým Tyršák za posledné roky ožil vďaka spoločenským podujatiam, centrálna časť parku je skôr pokojnejšia a ľudia ju vyhľadávajú kvôli oddychu. Vítané bude také programové a prevádzkové riešenie, ktoré zodpovedá nárokom 21. storočia a parku s celomestským významom,” informuje MIB. Koncepčný inštitút dopĺňa, že rešpektovať sa má aj historická hodnota parku. 

Budúci architekti majú podporiť interakciu ľudí s riekou, aby park dostatočne interagoval so susediacim Dunajom. Využiť sa má aj potenciál nábrežnej promenády a maximálne využiť existujúce možnosti práce s brehom pri zachovaní súčasného kotvenia lodí. Budúci architekti majú využiť potenciál nábrežia, vytvoriť jednotný charakter a nový Genius loci, resp. novú identitu pre Tyršove nábrežie. Zredukuje sa aj parkovanie na nábreží a riešený bude aj profil Viedenskej cesty. 

Prvá fáza štúdie – štúdia realizovateľnosti – bude financovaná externe z fondov Európskej Únie. Podmienkou výzvy je ukončenie a dodanie financovanej projektovej fázy do konca roka 2023, čo bolo základným limitom pri nastavovaní harmonogramu. Druhá fáza štúdie – Krajinársko-urbanisticko-ekologická štúdia – nie je v tomto momente časovo limitovaná externými financiami. Predpokladanú hodnotu zákazky komunikuje MIB na 120-tisíc eur (144-tisíc eur s DPH). 

Podpis zmluvy s architektom by sa mal uskutočniť na prelome mesiacov júna a júla. Odovzdanie štúdie realizovateľnosti je podľa harmonogramu v pláne na konci novembra tohto roka. Začiatok prác na krajinársko-architektonicko-ekologickej štúdii má nastať na prelome januára až februára roka 2024 a jej odovzdanie v máji roku 2025. 

Samotná rekonštrukcia sa tak nezačne skôr ako o dva roky a prirodzene, môže aj neskôr. Tento termín už komunikoval Metropolitný inštút Bratislavy pre ASB pred pár dňami, keď povedal, že celkové spracovanie štúdie potrvá do dvoch rokov. Podľa MIB-u ide o ,,komplexné územie s komplikovanými témami”. 

V článku sme taktiež poukazovali na fakt, že súčasný vizuál Sadu Janka Kráľa nie je uspokojivý. Narúšajú ho grafiti, nachádzajúce sa na mobiliároch i architektonických prvkoch po celom parku. Jedna z novoosadených lavičiek, resp. jej konštrukcia, je už niekoľko dlhých týždov dokonca vytrhnutá zo zeme a zlomené sú aj operadlá. Nevzhľadné čarbanice sa nachádzajú aj na vzácnej fontáne Pijúcej holubice či nových smetných košoch. Sad sa tak niekoľko mesiacov potýka s excesmi vandalov, ktorí ničia hodnotný verejný priestor Bratislavy starý 247 rokov. Hlavné mesto tento stav doteraz nenapravilo. 

Ak má celkové dokončenie štúdie trvať dva roky (pričom samotná rekonštrukcia môže trvať v horizonte ďalších rokov), mesto musí do tohto času vynaložiť všetky prostriedky, aby park udržiavalo v súlade so štatútom tohto priestoru. Aby obmedzilo prítomnosť vandalov, zvýšilo hliadky mestskej polície a napravilo súčasný stav, pripomínajúci detskú omaľovánku. Predsa len, navštevujú ho tisíce obyvateľov Bratislavy i zahraničných turistov a park sa nachádza v exponovanej časti Bratislavy.