Zámok vo Veľkých Opatoviciach

Od čias, keď sa Zdeněk Fránek (1961) začal zaoberať viacúčelovou sálou, vstavanou do opatovického nádvoria, realizoval jeho ateliér dlhý rad rozmanitých objektov. Vymenujme aspoň Sanatórium v Slavkove (1998), telocvičňu základnej školy v Jaromeřiciach pri Jevíčku (2004), polyfunkčný dom Eucon v Prahe na Žižkove (2005), rad rodinných domov v Brne, Prahe, Tábore či v Plzni. Okrem toho interiéry – napríklad v reštaurácii U Zámečku v Blansku a rekonštrukciu Omnipol v Prahe (2005).

Vo svojej práci čerpá veľa z modernistického tvaroslovia, jeho prístup akcentuje prirodzenú logiku stavby odľahčenú od akýchkoľvek zbytočných detailov. Výsledné tvary týchto jeho triezvych domov sú vo svojej lapidárnosti a organickom poňatí veľmi presvedčivé.

Čaro novostavby v Opatoviciach s nezabudnuteľne tvarovanou strechou je takisto založené na veľmi jednoduchom geometrickom princípe – ako výsledok eliptického pôdorysu a rovnako dlhých krokiev. Celok stavby, ako je u Fránka bežné, necháva vyznieť surové materiály – drevo či betón.

Históriu racionálneho riešenia tohto projektu, ktorá je rovnako stará ako ateliér Zdeněk Fránek architect, popisuje autor výstižne vo svojej správe.

„Uplynulo mnoho vody od okamihu, keď som sa začal zaoberať stavbou zámku vo Veľkých Opatoviciach. Viacúčelovou sálou, vstavanou do nádvoria, sa zámerne vniesol vzruch do ospalej kompozície areálu. Ruch však náhle na veľa rokov celkom ustal. Osud stavby tak symbolicky pripomína osud nášho ateliéru.

Zámok je od roku 1935 majetkom obce. Využíva sa na obecné aktivity. Obsahuje okrem iného radnicu, kino, reštauráciu, menšiu kultúrnu sálu, fitcentrum a pod. Naša stavba stojí na nádvorí zámku, na mieste vyhoreného krídla.

V rámci kompletnej bytovej výstavby bola v 80. rokoch minulého storočia udelená Veľkým Opatoviciam dotácia na stavbu kultúrneho domu. Rad variantov, spracovaných vtedajším Stavoprojektom, spochybnili pamiatkari. Ja – ako zamestnanec ÚHA v Blansku – som si zo záujmu naskicoval dnešné výsledné riešenie.

Prelom rokov 1989/1990 nás zastihol pri práci na projekte v novozaloženej firme. Kultúrny dom v Opatoviciach bol našou druhou zákazkou (po stavbe na kúpalisku v Sloupe v Moravskom krase).

Po roku sa stavba sály zastavila, čo súviselo s obmedzením prísunu štátnych financií. V stave hrubej stavby objekt ostal dlhých 13 rokov. Jeho osud bol takmer spečatený.

Nádej na záchranu sály sa objavila v roku 2004. Vtedy vznikla idea umiestniť do jeho útrob plastickú mapu Moravy a Sliezska, ktorá sa náhodne našla v depozitári múzea Boskovicka, a ďalej exponáty, ktoré napĺňajú myšlienku zriadenia Moravského kartografického centra.

Naša sála bola na túto ideu priamo stvorená. Zamurovali sme okná, mierne upravili dispozíciu, ponechali sálu v jej surovej podobe – pohľadové betóny, neupravené drevo. Taktiež navrhnuté technické riešenie objektu je vhodné.

Stavebne sa sála rieši racionálne a celkom unikátne. Elipsa, vyskladaná z dutých železobetónových rovnakých stĺpov, nesie rovnako dlhé krokvy. Takto vznikli konvexné a konkávne priestory sály ako prieniky geometrických plôch konoidov.

Architektonická podoba bola kolážou vtedajšej mojej zidealizovanej predstavy o zakázaných formách, mystickosti priestoru a veľkej nenaplnenej túžbe.“ (Zdeněk Fránek)

Foto: Ester Havlová