FOKUS: Zelená obnova uľaví budovám od emisií

Štátne budovy nestačí ozdraviť, treba ich efektívne spravovať a postaviť aj vlastné. Inak si mnoho úradov bude stále prenajímať priestory od súkromných firiem.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Bratislava bola vyše 350 rokov uhorským korunovačným mestom. Ani tento pomerne dlhý čas nestačil na to, aby panovníci, šľachta, cirkev, mešťania a obchodníci postavili dostatok palácov, ktoré by slúžili ako dôstojné budovy vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Po roku 1993 nevyužil štát príležitosť a nepostavil veľkorysú vládnu štvrť v Bratislave, kde by mohol priestory spravovať aj prenajímať. Iniciatívu v projektovaní a výstavbe kancelárskych budov prevzal v situácii, keď chýba akčná a silná štátna konkurencia, úplne prirodzene developerský sektor

Prevaha neštátnych vlastníkov kancelárskych priestorov

Združenie Bratislava Research Forum informovalo v auguste tohto roka, že celková ponuka kancelárskych priestorov v hlavnom meste je 1,96 milióna m², z čoho len 4 % vlastní štát. Na komerčné využitie bolo vtedy voľných 84 % (1,64 mil. m² ) kancelárií.

Pokiaľ ide o zelené budovy, v tomto období malo certifikát udržateľnej budovy 38 z 272 budov. Málokto si už pamätá epopeju Úradu Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý vystriedal dve až tri adresy, kým sa usadil v súčasnej budove. Určite to nebol ojedinelý prípad, pretože štát potreboval a stále potrebuje budovy pre výkonnú moc, pričom ďalšie úrady priebežne pribúdajú.

Príkladom môže byť Úrad podpredsedu vlády SR pre legislatívu alebo o niečo staršie Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, ktoré sa tento rok presťahovalo do modernej súkromnej budovy na Pribinovej a jeho pobočka je v ďalšej súkromnej budove na Dúbravskej ceste.

Vysoké výdavky na energie

Napriek tomuto mierne pesimistickému úvodu Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) uvádza v materiáli z októbra 2022 pod názvom Priorizácia obnovy štátnych budov celkom zaujímavé čísla. Ústredné orgány štátnej správy spravujú takmer 10-tisíc budov z rôzneho obdobia, ktorých zlý stav sa prejavuje aj v spotrebe energií.

Štátne budovy produkujú vyše 0,5 % slovenských emisií skleníkových plynov. Pred štátom stojí veľká úloha – obnoviť 75 % štátnych budov a zároveň prísľub úspory, keď ich obnoví. Na energie v budovách, ktoré spravujú ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy, sa totiž v roku 2021 vynaložilo 123 miliónov eur

Energetické certifikáty sú potrebné

Až 40 % výmery týchto nehnuteľností spravujú dve ministerstvá – vnútra a zdravotníctva. Hrubý odhad nákladov na hĺbkovú obnovu budov predstavuje od 4,8 do 6,2 miliardy za predpokladu, že treba obnoviť 75 % štátnych budov.

V materiáli píše ÚHP aj o metodike pre administratívne budovy a väznice, ktorá má vytvoriť rámec pre systematickú obnovu budov s najvyššou hodnotou za peniaze. Postupnosť obnovy by mala byť založená na prioritizácii budov na základe spotreby na 1 m² a celkovej rozlohy.

Na to však potrebuje kvalitné a centralizované dáta a pasportizáciu budov vrátane energetických certifikátov. Priorizácia by mala byť založená aj na pripravenosti projektu, statuse kultúrnej pamiatky, havarijnom stave a podobne.

Aká je cena udržateľnosti?

Problém najmä starších verejných budov je podľa Tomáša Guniša, projektovo-architektonického špecialistu spoločnosti Saint Gobain Construction Products, v tom, že energetickú hospodárnosť a udržateľnosť často vôbec neriešia.

Energetická kríza a rastúce ceny energií už nútia zriaďovateľov riešiť aspoň energetickú náročnosť. Udržateľnosť je však méta, ktorou sa zaoberá stále iba zopár osvietených investorov. „Určitou nádejou je možno plán obnovy, ktorý pri verejných budovách, ako sú napríklad školy a škôlky, kladie určité parametre aj na úrovni udržateľnosti, ale uvidíme, ako sa tieto ambície podarí naplniť v praxi,“ mieni odborník.

Na otázku, či majú štát, samospráva alebo nemocnice dosť financií na udržateľné riešenia a či majú o to záujem, odpovedal, že financií – ak už sa nájdu na samotnú investíciu do budovy – je dosť, ale záujem je už nižší. Udržateľné riešenia nevyhnutne nemusia byť drahšie ako tie štandardné.

Ak predsa príde k nejakému navýšeniu, je v kontexte celkovej investície minimálne a pri pohľade na celý životný cyklus budovy je takéto riešenie dokonca často cenovo výhodnejšie než to štandardné. Tomáš Guniš v tejto súvislosti pripomenul, že udržateľnosť má tri piliere – environmentálny, sociálny a ekonomický. Finančná efektívnosť je teda jednou z podmienok
udržateľnosti.

Priebežne prišlo 26 žiadostí

Práve dosiahnutá úroveň v energetických certifikátoch bude dôkazom nového stavu budovy, ktorý dosiahne v rámci aktuálnej výzvy Obnova verejných historických a pamiatkovo chránených budov, zverejnenej na stránke Ministerstva výstavby a dopravy SR. Finančný objem tejto výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR je 120 miliónov eur vrátane DPH, Ministerstvo dopravy a výstavy (MDV) SR ju vyhlásilo v júni tohto roka.

Projekty je možné prihlásiť do 1.decembra 2024. Zlepšenie energetickej hospodárnosti verejných historických a pamiatkovo chránených budov by malo dosiahnuť aspoň strednú hĺbku obnovy budovy. To znamená, že úspora globálneho ukazovateľa bude minimálne na úrovni 30 %. Jednou z podmienok je, že žiadateľ zabezpečí opätovné použitie, recykláciu a ďalšie zhodnotenie aspoň 70 % stavebného odpadu a odpadu z demolácií na stavenisku.

„Aj vzhľadom na ciele by mala výzva zabezpečiť obnovu aspoň 58 500 m2 celkovej podlahovej plochy daného typu budov s dosiahnutím úspory minimálne 30 % primárnej energie. Záujem žiadateľov napĺňa naše očakávania, keďže po troch mesiacoch od vyhlásenia výzvy je podaných 26 žiadostí s celkovou požadovanou podporou vo výške takmer 17,5 mil. eur,“ informovalo ministerstvo začiatkom novembra.

Výzva je otvorená, zapojiť sa môže každý, kto spĺňa podmienky oprávnenosti. Z rezortu sa do výzvy zapoja podriadené organizácie, napríklad Železnice Slovenskej republiky. Plán obnovy nie je jediným zdrojom na obnovu budov, rezort dopravy a výstavby eviduje obnovené nebytové budovy z údajov o energetických certifikátoch.

Na porovnanie, v rokoch 2019 až 2021 bolo na Slovensku významne obnovených 799 administratívnych budov, 563 budov škôl a školských zariadení, 53 budov nemocníc a 40 budov určených na šport. „Ak vychádzame z predpokladu, že sa obnovujú budovy staršie ako 20 – 30 rokov, väčšina týchto obnovovaných nebytových budov je vo vlastníctve štátu,“ konštatoval odbor komunikácie.

Jedným z parametrov je typ investície

Nielen na výstavbu nových nemocníc v regiónoch, ale aj na rekonštrukcie sú určené peniaze z výzvy na financovanie veľkých investičných projektov, ktorú vyhlásilo v novembri Ministerstvo zdravotníctva SR. Má potenciál vyčerpania 212 miliónov eur bez DPH.

Záujemcovia však musia konať rýchlo, pretože výzva je otvorená do konca roka 2022. Jedným zo štyroch posudzovaných parametrov je typ investície. Nie každá investícia má rovnakú pridanú hodnotu pre pacienta alebo samotného poskytovateľa.

Rezort zdravotníctva píše vo výzve, že nové nemocnice, ktoré kompletne reformujú procesy, sú oproti rekonštrukciám alebo len plastickým zmenám výrazne efektívnejšie. Projekty dostanú body podľa klasifikácie v súlade s metodikou: nová nemocnica 1 bod, veľká rekonštrukcia 0,5 bodu a stredná rekonštrukcia 0,2 bodu.

Svoje zámery s obnovou má aj Ministerstvo obrany SR, ktoré v máji tohto roka ohlásilo zámer zrekonštruovať bývalú ubytovňu Hviezda v Bratislave na polyfunkčný objekt (predpokladané náklady sú vo výške 34,8 milióna eur vrátane DPH) s ubytovacou a administratívnou sekciou.

Zmení sa spravovanie štátnych budov?

Obnoviť budovu tak, aby bola energeticky menej náročná a produkovala menej emisií, je jedna vec, ale spravovať ju a obsadiť nájomcami je vec druhá. Správcovia medzinárodne certifikovaných administratívnych budov v Bratislave majú vlastné skúsenosti, preverila ich pandémia covid-19 a dlhodobá práca zamestnancov klientov doma.

Ak má byť štátna budova efektívne obsadená, aj v tomto prípade ide o využitie priestoru pre jedného pracovníka, ktoré je v komerčnej budove iné ako v štátnej. Téme obnovy kancelárskych priestorov sa venoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v analýze Mnoho adries štátu, ktorú zverejnil v novembri 2021 ešte pred realizáciou plánu obnovy.

Slovensku chýba systematická obnova budov a mnohé už neplnia ani minimálne štandardy. Ich ekologizácia, ku ktorej dlhodobo nabáda Európska komisia, sa neuskutočnila. Štát potrebuje stratégiu správy nehnuteľností a treba vytvoriť špecializovaný útvar, ktorý zabezpečí efektívnu správu budov, uvádza NKÚ SR.

Úrad tento rok vykonal plánovanú kontrolu obnovy verejných budov – napĺňania stratégie SR a financovania obnovy verejných budov. Kontrolovaným subjektom bolo MDV SR a výsledky s ním treba prerokovať. Súčasný decentralizovaný model správy budov Ústredných orgánov štátnej správy kritizuje ÚHP v spomínaj analýze, keď podľa neho prináša vyššie výdavky a horšiu správu.

Obnova budov závisí od finančných možností jednotlivých rozpočtových kapitol a preferencií, nie od celospoločenského prínosu. „To môže viesť k neefektívnosti a realizácii rekonštrukcií s nízkym potenciálom úspor,“ konštatuje ÚHP.

Článok sme uverejnili v časopise ASB 11-12/2022