Zelená strecha aj pre netopiere
Pre inšpirácie ako stavať pasívne domy netreba chodiť ďaleko. Na Slovensku sa ich síce stavia stále len žalostne málo, v susednom Rakúsku však nájdeme na tému pasívnych budov veľa vydarených príkladov aj pár kilometrov od našich hraníc. V obci Tattendorf južne od Viedne vyrástol objekt, ktorý zaujme dôslednosťou konceptu a realizácie zároveň. A keď už hovoríme o dôslednosti, spomeňme napríklad, že pre hojný výskyt netopierov v oblasti tohto hlineno-slameného panelového domu sa značná pozornosť venovala dokonca aj tejto problematike. Netopiere si našli svoje miesto v priestore zazelenenej strechy.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Posun vpred
Z hľadiska spotreby energie na prevádzku objekt vyhovuje štandardom pasívnych budov. Koncept však venuje pozornosť aj samotnej budove. Voľbou stavebného materiálu a zodpovedajúceho spôsobu výstavby autori projektu zredukovali riziko zaťaženia životného prostredia na minimum. Použité materiály, ako drevo, slama a hlina, sú totiž stavebné látky vyrobiteľné s nízkou produkciou CO2 a svojím použitím a zužitkovaním nepredstavujú žiadnu záťaž pre životné prostredie. Kvôli priaznivému pôsobeniu stavby na životné prostredie autori použili prepracované detaily a materiály. Vybraná stavebná technika umožňuje takmer bezodpadovú prevádzku budovy.
Nový prístup
Pri výstavbe tejto budovy sa použil nový stavebný systém. Základný element použitého prefabrikátu tvorí dvojitý drevený podstavec s málonákladným tesniacim materiálom – slamou, hlineno-rúnovou technikou a omietkou z biovlákna a ílu. Spoje hlinených modulov sa pri montáži konvenčne zoskrutkovali, utesnili a pokryli novovyvinutou hlineno-rúnovou technikou s vylúčením chemikálií. Vnútorné povrchy neobsahujú nijaké chemické prísady a sú biotechnicky stabilizované len pomocou konopných vlákien. Podlahové dosky a strop sú vyrobené z analogických hotových elementov. Strešnú konštrukciu zvonka pokrýva extenzívna trávnatá plocha. Keďže pri štandardnom spôsobe a zodpovedajúcom čase výstavby budovy sa ľahko mohli prekročiť hranice vlhkosti, pri použití slamy hrozilo riziko stavebných škôd. Tak sa s ohľadom na zvýšenú citlivosť na vlhkosť a taktiež na zaťaženie okolia staveniska zhotovili hlavné stavebné diely v krytej hale a na stavbu doviezli pomocou železnice.
Energetický koncept
Tepelná izolácia a plné aj transparentné stavebné diely zodpovedajú štandardu pasívnych domov. Prívod vzduchu podmieňuje register prietoku podzemnej vody do kanála, výmenník tepla a vzduchu so spätným získavaním tepla redukuje teplotné straty. Vedenie vzduchu vnútri budovy sčasti prebieha v dutom telese. Pokrytie zvyšnej spotreby tepla sa uskutočňuje najmä fasádnymi kolektormi teplej vody a následným dokurovaním bioetanolom, ktorý miestnostiam dodáva potrebnú vlhkosť. Fotovoltické panely na južnej fasáde nielen pokrývajú spotrebu pomocného prúdu, ale väčšinou sú schopné vytvoriť aj nadprodukciu energie.
Legenda 1 – výmenník vody, vzduchu a tepla, 2 – výmenník pozemnej vody a tepla ako rúrový register, 3 – spätné získavanie tepla a vlhka (2 prístroje), 4 – prívod vzduchu cez keramické rúrkové kanály a priee`ky, 5 – spaľovač bioetanolu (zohrievanie vzduchu a zvlhčovanie), 6 – príletový otvor netopierov, 7 – studňa úžitkovej vody, 8 – inštalačná šachta, 9 – nasávanie vonkajšieho vzduchu, sivá šípka – použitý vzduch, červená šípka – teplý vzduch, modrá šípka – čerstvý/studený vzduch, svetlozelená šípka – prívod chladu, tmavozelená šípka – odvod chladu |
Názov stavby: Hlineno-slamený panelový dom č. 143
Miesto: Tattendorf, Rakúsko
Autor projektu: Georg W. Reinberg
Investor: Natur & Lehm, Baden
Dodávateľ stavby: Fa. Drevostavby Longin, Dobersberg
Veľkosť pozemku: 1 916 m2
Zastavaná plocha: 259 m2
Čistá úžitková plocha: 360,7 m2
Dokončenie: december 2004
Text: Lucia Hakelová
Foto: Reinberg, ZT GmbH, Viedeň a archív redakcie