Zelená strecha so stromami

Autorom realizácie Dom pre stromy, ktorý disponuje zelenou strechou v nebývalej mierke,  je architektonická kancelária Vo TrongNghia. Štúdio je známe najmä vďaka dômyselným konštrukciám z bambusu. Viac o práci tohto ateliéru v rozhovore s architektom Marekom Obtulovičom, ktorý vyštudoval na Fakulte architektúry v Brne a momentálne pre ateliér Vo TrongNghia pracuje a poskytol bližšie informácie o pozadí takejto výstavby.

Pôvodné spojenie vietnamského mesta a tropického lesa sa z dôvodu rýchlej urbanizácie narušilo. Narozdiel od svojich predkov, súčasná generácia v mestách stráca kontakt s prírodou. Ako k tomu pristupuje ateliér?

Ateliér má filozofiu, ktorú sa snaží presadiť aj vo vláde: usilujeme sa o vydanie nariadenie, podľa ktorého by mal majiteľ buď realizovať novostavbu so zelenou strechou, alebo iným spôsobom zvýšiť koeficient zelene v meste. Projekt Dom pre stromy je ukážkou toho, ako možno pristupovať k tejto problematike v budúcnosti. Vracia zeleň v podobe vzrastených tropických stromov naspäť do miest aj v oblastiach s vysokou hustotou zástavby. V Hanoi a Saigonekvôli hustému osídleniu chýba priestor pre zeleň. V Hanoi je pozemok drahší ako v Tokiu. Preto sa ateliér snaží dávať zeleň aspoň na strechu či na fasády.

Dom je umiestnený v mestskej štvrti TanBinh, ktorá patrí medzi najhustejšie osídlené oblasti v Ho Či Minovom Meste (Saigone). V akom kontexte je dom a okolitá zástavba?

Pri pohľade na mesto zhora je možné vidieť veľa malých domov postavených tesne vedľa seba.V nadväznosti na túto mestskú štruktúru je dom zložený zo zoskupenia malých objektov, ktoré sú prístupné od ulice úzkou uličkou. V typickej ulici Saigonu býva veľmi veľká premávka, 80% percent tvoria motorky, všade je hluk a prašno. Preto keď sa prechádza uličkou do dvora, nastane zrazu zmena, vo dvore je kľud, nad hlavou máte stromy a tieň, čo je veľmi príjemné vzhľadom na priemernú celoročnú teplotu 30°. Najzaujímavejší na projekte je práve jeho kontext, stavať vo Vietname je úplne i niečom inom ako stavať v Európe či Japonsku.

Aké boli pred navrhovaním požiadavky klienta a ako klient návrh neskôr prijal? 

Klient je kamarátka Vo TrongNghia, ktorá žila a pracovala v zahraničí, takže videla veľa stavieb po svete a nápad na návrh domu bez výhrad akceptovala. Postaviť modernú stavbu vo Vietname totiž nie je jednoduché, ľudia chcú stavby podobné tým, čo sa nachádzajú v okolí. Potom sú prezdobené postkoloniálne všade a vietnamských klientov je náročné presvedčiť o inej podobe domu. Stavby, ktoré vyčnievajú, sú niekedy pre Vietnamcov kompromitujúce.

Podľa čoho sa určila výška rozpočtu?

Rozpočet na dom presiahol priemernú čiastku na bežný dom, nie je to však drahá stavba a navyše firma projekt značne dotovala. Stavba sa tým stala pre firmu stratová, no napriek tomu sa oplatilo projekt realizovať. Ateliér už totižto takéto menšie projekty nerobí, a ak áno, tak už si nastavíme také požiadavky, aby sa to vyplatilo aspoň ako reklama, keď už nie pre financie od klienta. Možno povedať, že vďaka tomu, že sme mali voľnú ruku pri realizácii, stavba sa podarila a vyhráva ocenenia.

Ateliér je známy prácou s bambusom. Kde sa pri stavbe Domu so stromami prejavila táto zručnosť s technológiou?

Bambus bol využitý ako bednenie pri betónovaní vonkajších nosných stien. Práve pri betóne musí byť človek precízny. V tom spočíva výhoda nášho ateliéru, keďže má aj vlastnú stavebnú firmu. Vieme si ustrážiť detail, ktorý sa v Ázii veľmi nerieši. Na vonkajšej strane bednenia bola vodeodolná doska z preglejky, nato sa prirobil rozpolený štiepaný bambus, ktorý bolo predtým treba zasilikónovať po celej dĺžke, aby nepresakoval betón. Následne sa pripravila oceľová konštrukcia, aby sa bednenie neprehlo. Pri liatí betónu bolo nutné všetko robiť veľmi natesno, bez vzduchových bublín. Ak by v betóne ostali diery, tak by sa ukázalo, že robotníci nepracovali usilovne. Výsledné obvodové steny sú len 250 mm široké, zvnútra vymurované tehlami.

V čom sa dom líši od tradičných riešení bývania a ako to ovplyvňuje každodenný život?

Neobvyklou je najmä kompozícia domu, ktorú tvoria samostatné objemy, prepojené na hornej úrovni len oceľovými lávkami. Z miestnosti do miestnosti na prízemí možno prejsť len cez nezastrešené átrium. Obyvatelia tak trávia viac času vonku. Návrh sa snaží jednotlivca aktivovať – hýbať sa po dome. Spočiatku bol človek nahnevaný, že sa musel cez dvor presúvať napr. do kúpeľne, ale postupom času to údajne klient veľmi ocenil. Najzaujímavejší na projekte je vždy kontext, podstata, o ktorej keď človek nevie, tak mu dom môže pripadať ako funkčný nezmysel. Filozofia domu s nádvorím je jasná: zrušenie hraníc medzi interiérom a exteriérom, kde môže dom poskytnúť prostredie pre životný štýl vhodný pre tropické oblasti, v obklopení prírodou.

Autor: Vo Trong Nghia Architects: Vo TrongNghia, Masaaki Iwamoto, Kosuke Nishijima

Spolupráca: Nguyen Tat Dat 

Lokalita: Ho Či Minovo mesto, Vietnam

Realizácia: apríl 2014

Zastavaná plocha: 112 m²

Úžitková plocha: 226 m²

ZDROJ: Vo TrongNghiaArchitects, Marek Obtulovič

TEXT: Katarína Vankušová

FOTO: Hiroyuki Oki (po dokončení), Vo Trong Nghia Architects (z výstavby)