Zelené srdce downtownu. Penta predstavila mimoriadny projekt aj najpokročilejšie kancelárie Bratislavy

Dva ateliéry a svetová architektúra. Penta Real Estate odhalila dlhoočakávanú podobu zóny Chalupkova, ktorá v sebe spája hneď dva projekty. V Bratislave vznikne mohutný komplex od prestížnych talianskych architektov a nadväzovať naň bude nové sídlo Penta Real Estate z pera českého štúdia. Pôjde o to najlepšie v novom centre Bratislavy?

Nová tvár historickej lokality

V minulosti išlo o súčasť významnej industriálnej časti mesta. Počas 2. svetovej vojny bola zóna dnešných Mlynských nív a ďalších ulíc zasiahnutá náletom amerických bombardérov, čo viedlo k postupnému znefunkčneniu prítomných podnikov a zanedbaniu územia. A zanedbané bolo skutočne dlho. 

Pokrok nastal až v 21. storočí, keď sa táto časť Bratislavy začala postupne urbanizovať. Vyrástol tu les mrakodrapov, resp. výškových budov, ktoré formujú hlavné mesto. Bratislavský downtown dnes zapĺňa najmä západnú časť Mlynskych nív, ulice Továrenskú, Čulenovu, Landererovu a oblasť na nábreží Dunaja.

Výrazný pokrok však nastáva aj v jej východnej časti. Príkladom je trojuholníkový pozemok pri frekventovanej križovatke Mlynské nivy – Košická. Jeho pôvodným vlastníkom bola firma HB Reavis, ktorá sa však z realitného biznisu stiahla a parcelu predala spoločnosti Penta Real Estate.

Známy developer sa rozhodol pre novú podobu väčšej časti pôvodného zámeru. Avšak dve budovy popri ulici Mlynské nivy navrhol len upraviť pre svoju novú centrálu. Budúci výraz lukratívneho pozemku tak určila až architekonická súťaž, ktorej výsledky oznámila Penta v apríli tohto roku. Verejnosť sa v tomto období dozvedela, že novú tvár zóny Chalupkova navrhne jedno z najzvučnejších mien svetovej architektúry, Stefano Boeri Architetti z Talianska. O nové sídlo Penty sa zase postará české štúdio Jakub Cigler Architekti.

Posledná neznáma downtownu odhalená

V tomto kontexte bola Penta jediným developerom, ktorej finálny vizuál projektu vo východnej časti downtownu ostával neznámy. Verejnosť už poznala podobu Portum Towers, Ister Tower, Downtown Yards (Klingerka II. a III.) a nedávno aj Blok 5.1. Chalupkova však bola výnimkou.

Zlom nastal len pred niekoľkými hodinami, keď developer – za účasti talianskeho i českého ateliéru – odhalil konečný vizuál projektu. Jeho názov je Urban Oasis, v slovenskom preklade „mestská oáza”, pričom spolu s ním bola predstavená aj nová centrála developera, Chalupkova office.

Nové, zelené srdce downtownu

Podľa Juraja Nevolníka, výkonného riaditeľa Penta Real Estate, je práve kancelárska budova od Jakub Cigler Architekti spolu s parkom so zeleňou na fasádach od talianskeho ateliéru tým, čo Bratislave chýbalo. „Som presvedčený, že z pohľadu mestotvornej kvality, to bude jeden z tých najlepších – ak nie to najlepšie v bratislavskom downtowne,” povedal ambiciózne Juraj Nevolník. 

„Projekt ako celok je koncipovaný blokovou štruktúrou s akcentom výškovej budovy na nároží. Za nás ide o urbanisticky najlepšie riešenie a zhodla sa na tom aj porota. Kombinácia modernej, ale nie pozornosť pútajúcej architektúry a zelene, je podľa nás to najvhodnejšie, čo daná lokalita mohla získať,” dopĺňa výkonný riaditeľ Penta Real Estate.

Celkovo vznikne 5 objektov – jedna veža a štyri budovy strednej hustoty, rozmiestnené okolo veľkého centrálneho verejného parku. Domy majú rôzne výšky, a to z dôvodu, aby bolo maximalizované priame osvetlenie parku. Týmto spôsobom projekt uvoľňuje priestor pre terasy, určené ako rekreačné priestory a miesta na zapojenie komunity.

V Urban Oasis vznikne približne 1 300 bytov v štyroch obytných budovách a približne 45 000 m2 prenajímateľných kancelárskych a obchodných priestorov. Pre projekt budú typické vertikálne záhrady, ktorými je talianske štúdio známe aj vo svete.

„Viaceré smiešne pokusy o zeleň na fasádach tu boli, ale toto je prvýkrát, keď to ide robiť niekto, kto to aj naozaj robiť vie,” naráža Nevolník na známy rukopis ateliéru Stefano Boeri Architetti, ktorý sa preslávil napríklad stavbou Bosco Verticale, vertikálnym lesom na výškovej budove v Miláne.

A čo rozhodlo v prospech víťazného návrhu oproti iným ateliérom? „Zámer Stefano Boeri Architetti bol iný najmä prácou so zeleňou. Architekti tu tiež zvolili výrazné množstvo hmoty, avšak umiestnili ho na pozemku takým spôsobom, že funguje najlepšie. Tienenie, výhľady, priehľady, pohľady z perspektívy, pešieho okoloidúceho a všetky tieto aspekty spoločne vytvorili ten najlepší mix,” zazneli dôvody, pre ktoré sa v Bratislave predstaví taliansky ateliér.

Výška dominanty môže porásť

Celý projekt bude rozdelený na niekoľko etáp, pričom jeho dominantou je už spomenutá nárožná veža pri križovatke Mlynské nivy – Košická. Podľa Juraja Nevolníka bude disponovať výškou 110 metrov. Pred samotnou výstavbou však nevylučuje navýšenie veže.

„Budeme sa snažiť a chcieť zmeniť územný plán na tomto mieste. Výšková regulácia Bratislavy, resp. metodika, ktorá bola prijatá, tu predpokladá výšku až 150 metrov. Takže prečo nie aj vyššie?” opýtal sa rečnícku otázku Nevolník, ktorý priznal, že v rámci ďalšieho procesu a dotvárania projektu môže prísť k navýšeniu dominanty. 

„Myslím, že by to prospelo aj panoráme Bratislavy,” uviedol Nevolník, čím naznačil monotónnosť výšky tamojších veží, ktoré sa pohybujú na úrovni 100 až 115 metrov. Vyššia budova by tak panorámu downtownu značne zatraktívnila. 

Odlišné, no predsa spájajúce a jedinečné

Talianske štúdio sa exkluzívne vyjadrilo aj pre redakciu ASB. „Kľúčovým prvkom nášho projektu je nové prostredie obklopené slnečným svetlom, zdieľajúce rovnaký koncept. Objekty sú jedna od druhej odlišné, no tvoria rámec spoločného, verejného a zeleného prostredia. A to je to, čo robí náš návrh samým sebou – množstvo singularít,” povedal Stefano Boeri.

„Do Bratislavy prinášame akúsi regeneráciu. Metódy európskeho mestského konceptu regenerácie. Mesto musí rásť. Avšak nie vďaka rozširovaniu alebo pridávaniu fragmentov, ale vďaka pridávaniu častí, ktoré zdieľajú rovnaký koncept, rovnakú myšlienku. A to bolo myslím to, čo nám pomohlo vyhrať súťaž,” priznáva Stefano Boeri, zakladateľ Stefano Boeri Architetti. K idei zvýšiť nárožný objekt podľa slov Juraja Nevolníka nad 110 metrov sa vyjadril otvorene, avšak miestami zdržanlivo.

Nakoľko sa v danom zámere nachádza aj nové sídlo Penta Real Estate, na mieste je otázka, či spolu taliansky a český ateliér komunikovali. „Nie, zatiaľ nie. Ale radi by sme to urobili, projekt kancelárskej budovy sa mi naozaj páči. Myslím, že ide o ďalší spôsob, ako urobiť toto prostredie multifunkčným. Pravdepodobne zdieľame rovnaký pocit, akým európskym mestom by mala Bratislava byť a čím by sa mala stať v budúcnosti,” uzatvoril Stefano Boeri pre našu redakciu.

Najpokročilejšia budova Bratislavy?

To je nejeden z prívlastkov k novej centrále Penta Real Estate, ktoré zazneli na predstavení. Penta avizuje, že pôjde o najvyšší technologický štandard – od tepelných čerpadiel, používanie geotermálnej energie na vykurovanie a chladenie, senzormi CO2, až po uhlíkovo neutrálne výťahy, meniace sa osvetlenie podľa času i dňa či práce so zeleňou.

Cieľom developera je, aby bola budova nadčasová, postavená z veľmi kvalitných materiálov a aby odolala testu času, čím sa rozumie nadčasovosť aj vo výhľadovej budúcnosti. Dnes bola predstavená len prvá etapa, resp. prvá budova. Prítomný je však aj druhý objekt, prístavba, ktorý je vyobrazený aj na vizualizáciách, avšak len hmotovo a realizovať sa bude v druhej etape. Penta zatiaľ plánuje využiť približne polovicu kapacity prvej budovy a zvyšok bude na prenájom. 

„Vytvoríme palác pre kvalitnú a príjemnú prácu,” potvrdzuje slová developera Jakub Cigler z českého ateliéru Jakub Cigler Architekti. „Oproti predošlému návrhu bývalého developera HB Reavis sme zmenili urbanistickú štruktúru a ich hmoty. Nebolo to teda len o zmene fasády,” vysvetlil. 

České štúdio chcelo na objekte kancelárskej budovy dôrazniť mestskosť, horizontálne členenie, parter, telo budovy a zelenú rímsu, ktorá bude oddelovať a vytvárať terasy vo vyššej rovine budovy. „Predošlý projekt bol skôr kombináciou hmotovej štruktúry, ktorá bola pokrytá jedným typom fasády” porozprával detaily pre našu redakciu Jakub Cigler.

Ten rovnako prezradil, že nové budovy zatiaľ nemajú domyslenú jednu vec: „Prepojenie budov stále ešte nevieme. Pracujeme na dvoch variantoch prepojenia. Je možné, že to bude solitérna budova, ktorá bude pre jedného nájomníka a potom bude mať omnoho odlišnejšiu fasádu. Druhý variant je, že pôjde o pokračovanie prvej budovy, čím by si boli oba objekty architektonicky príbužnejšie. Pripravujeme teda dva odlišné prístupy.”

Nakoľko je cieľom Penty nadčasovosť nového sídla, hlavnú úlohu tu hrá práve materialita. „Tá je pre mňa veľmi dôležitá. Chcel by som, aby sme v Bratislave vybudovali niečo, čo bude aj po rokoch veľmi kvalitné a bude vedieť starnúť,” uviedol Jakub Cigler. 

„Tých naj je tu viac. Či už materialita, kvalita architektonického návrhu, udržateľnosť… po všetkých stránkach pôjde o technické umelecké dielo,” skonštatoval a zároveň potvrdil, že nakoľko sa so stavbou už začalo (zemné práce, dekontaminácia pôdy a pod.), v priebehu tohto roku sa má začať so stavebnými prácami na budove a trvať by mali rok a pol.  „Čo je šialené,” uzatvoril Jakub Cigler z českého ateliéru Jakub Cigler Architekti.

Novej kancelárskej budovy by sme sa tak mali dočkať na konci prvej polovici roka 2026, keď má prebehnúť kolaudácia. Pri projekte od talianskych architektov je ale developer len na začiatku. Nakoľko sú však pre prvú etapu vhodné územno-plánovacie podmienky, začiatok jej výstavby by sa mal začať súbežne s kolaudáciou kancelárskej budovy, teda v roku 2026.