Zemské fórum a zemský parlament ­Lichtenštajnska

V minulom ročníku prestížnej medzinárodnej ceny Brick Award, ktorú každé dva roky vyhlasuje jeden z najväčších výrobcov tehál, bola ocenená realizácia Zemského fóra a zemského parlamentu Lichtenštajnského kniežatstva od nemeckého architekta Hansjörga Göritza. Ten vytvoril dve budovy, ktoré svojou jednoduchosťou a takmer sakrálnou formou zvýšili urbanistickú hodnotu mesta Vaduz.

Budovy parlamentu stoja na úpätí Schlossbergu pod sídlom panovníka a v blízkosti sídla Úradu vlády Lichtenštajnského kniežatstva. Volajú sa Dlhý dom, Vysoký dom a Spojovací dom a ich tehlová strecha má podľa architekta Hansjörga Göritza vyjadrovať myšlienku pevnej ochrany a zastrešenia zhromaždenia zákonodarcov. Vďaka realizácii tejto myšlienky sa projekt stal novou dominantou Vaduzu.

Samotnej realizácii novej budovy však predchádzala dlhá história sporov. Už v roku 1985, keď sa počet poslancov lichtenštajnského parlamentu rozrástol z pätnásť na dvadsaťpäť, vyvstala potreba nového priestoru. O dva roky neskôr bola vyhlásená medzinárodná súťaž, v ktorej vtedy so svojím konceptom zvíťazil architekt Luigi Snozzi. Jeho projekt sa však nakoniec nezrealizoval a snaha o postavenie nového parlamentu znova ožila až na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia.

Hannoverské architektonické štúdio pod vedením architekta Hansjörga Göritza vyhralo druhú súťaž na novú budovu parlamentu už v roku 2000. Víťazný návrh sa zrealizoval až o osem rokov, no už pri svojom zrode prekvapil svojou nezvyčajnou formou. Pripomína totiž skôr sakrálnu architektúru ako vládnu budovu.
 

Postmoderné miešanie
Celý komplex obsahuje dvojpodlažný Vysoký dom s výraznou vysokou sedlovou strechou obsahujúcou rokovaciu sálu a trojpodlažný Dlhý dom s kanceláriami, archívom, konferenčnými sálami a terasou. Tieto dve stavby spája zasklený Spojujúci dom. Vysoký dom má archetypálny tvar domu s prevýšenou sedlovou strechou, Dlhý dom má jednoduchý kubický objem. Nadväzujú na veľké svetlé námestie, ktoré sa nachádza medzi vládnymi budovami z roku 1905, kostolom sv. Floriá­na z roku 1872, štátnym múzeom a národnou bankou. „Chcel som vytvoriť akúsi agoru, otvorený verejný priestor uprostred mesta,“ hovorí Hansjörg Göritz
Architektúra stavby tak vychádza z miestnych tradícií, no aj z kontextu miesta – malého historického a pokojného mesta. Ostro klopená strecha Vysokého domu pripomína tunajšie sakrálne stavby, jemná a teplá farebnosť zasa pôsobí čistým a hrejivým dojmom.

Architekt Hansjörg Göritz sa inšpiroval starovekou architektúrou, ale aj čistou formou minimalizmu. Sála, v ktorej poslanci zasadajú, má zaujímavú klenbu, ktorá vznikla kladením tehál na seba tak, aby každá nasledujúca vrstva prečnievala o niečo viac ako predchádzajúca. K starovekej architektonickej tradícii odkazuje aj stĺpová sieň pod rokovacou sálou.
–>–>
Uprostred miestnosti, ktorej béžový tehlový strop sa zdvíha do výšky osemnástich metrov, je umiestnený guľatý stôl, evokujúci scény z futuristických filmov, na ktorých sa podieľal výtvarník a architekt Ken Adam.
Z celkového dojmu nevypadáva ani monumentálny kruhový luster s priemerom deväť metrov, ktorý sa vznáša nad stolom. Architekt však čerpal inšpiráciu inde: „Chcel som vytvoriť akúsi sakrálnu atmosféru, ktorá by podčiarkla dôstojnosť miesta, zodpovednosť zákonodarcov a dôležitosť rozhodnutí, ktoré tu poslanci urobia,“ vysvetľuje. Návrh najskôr počítal s malými závesnými svietidlami – podobali sa na tie, ktoré sa často inštalujú do chrámových lodí. Ale keď sa ukázalo, že sála bude vyžadovať kamery a mikrofóny pre on-line spravodajstvo, projektanti zvážili, že veľký kruhový luster bude lepšou alternatívou, keďže by sa do neho mohlo nenápadne začleniť nevyhnutné technické zariadenie. Guľatý luster tiež umožňuje dobré osvetlenie všetkých rokujúcich členov a jasné svetlo zdôrazňuje reprezentatívny charakter rokovacej miestnosti.

Zemské fórum a zemský parlament ­Lichtenštajnska Miesto:  Vaduz, Lichtenštajnsko Architekt:  Hansjörg Göritz Architekturstudio Spolupráca:  Anne-Claire von Braunmühl, ­Stefan Höpfinger, Mario Bearth, Marc Berliat, Fritz Eggenberger, FrickArchitekten Realizacia:  2008 Náklady:  42 miliónov švajčiarskych frankov (asi 34 miliónov eur)

Jemný ornament z tehál
Dlhý dom s kanceláriami kopíruje úpätie kopca a je mierne stočený do plynulého oblúka. Vytvára tak vizuálnu ochranu od strmej skaly. Rovnako stočené sú aj steny členiace interiér. Aj túto budovu tvorí nosná železobetónová konštrukcia a fasáda zo svetlých lícových tehál. Práve tie materiálovo aj farebne zjednocujú nielen obe budovy, ale aj prístupové cesty a námestie. Južná stena je vybavená vertikálnymi tehlovými tienidlami, ktoré bránia prehrievaniu interiéru a pôsobivo dotvárajú fasádu a rytmicky ju členia. V elegantných a zrozumiteľne členených vnútorných priestoroch dopĺňajú béžové tehly len dva materiály – sklo a drevo. Uplatnili sa pri stropoch a podlahách.  

Pri stavbe nových budov, nádvoria a ďalších pridružených plôch stavbári použili približne milión tehál vyrobených na zákazku vo švajčiarskych tehelniach. Tehly v prípade lichtenštajnského parlamentu nie sú len konštrukčným materiálom, ale zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v exteriéri aj interiéri. Precízne použité tehly boli rafinovane skladané tak, aby vynikla krása materiálu. Ornamenty, ktoré takto vznikli, sú jediným architektonickým zdobným prvkom, ktorý má podľa architekta Hans­jörga Göritza zmysel: „Architektúra nie je umenie štýlu. Myslím, že nemá žiaden štýl. Sám sa snažím pracovať len so zá­kladnými stavebnými prvkami, materiálmi a ich prirodzenou textúrou.“

Kateřina Kotalová
Foto: Jürg Zürcher, archív Wienerberger Brick Award

Autorka je šéfredaktorkou časopisu ASB – architektura, stavebnictví, byznys.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.