Žiadna asanácia. Pôvodný skelet žilinskej budovy poslúži novým luxusným bytom

Developerská spoločnosť Reinoo nadväzuje na oceňovaný projekt rekonštrukcie bývalej pošty a predstavuje zámer obnovy ďalšej budovy v Žiline.

Prestavba administratívnej budovy na Poštovej získala ako prvá na Slovensku certifikát LEED GOLD V4 a odniesla si tiež dve ocenenia zo súťaže Stavba roka. Projekt Rezidencie Bôrik posúva developerské ambície ešte ďalej, pretože počíta s náročnou konverziou, ktorá zmení funkciu budovy a ponúkne vysoký bytový štandard.

Prestavbou bližšie k ekológii

Z pôvodnej stavby známeho VÚRAL-u (Výskumného ústavu racionalizácie ložísk, ktorý projektoval architekt Viliam Šlopek) zachovajú iba skeletový systém. Z kancelárskej budovy sa stane polyfunkčný objekt s rezidenčným bývaním a obchodnými prevádzkami.

Developer sa namiesto asanácie rozhodol ponechať pôvodný skelet, a to aj najmä kvôli ekológii. Takto sa ušetrí veľké množstvo CO₂, ktoré by vzniklo búraním či recykláciou železobetónu a výrobou nového. „Rovnaký prístup sme aplikovali aj pri rekonštrukcii administratívnej budovy Poštová.

Hlavná výzva však spočíva v skĺbení existujúceho skeletu s predstavami architekta a investora tak, aby vzniklo funkčné riešenie, ktoré prinesie na trh ponuku nadštandardného rezidenčného bývania,“ ozrejmuje zámer výkonný riaditeľ spoločnosti Milan Dubec.

Projektovaná s výhľadom do budúcnosti

Spoločnosť Reinoo má v Žiline vo fáze prípravy či realizácie okrem kancelárskych budov hneď niekoľko bytových projektov. Dlhodobo však vníma práve absenciu lukratívneho nadštandardného bývania. „Veríme, že projekt Rezidencie Bôrik zároveň oživí a skultivuje lokalitu, ktorá má veľký potenciál,“ vysvetľuje Milan Dubec.

Dodáva, že prestavba VÚRAL-u na bytový dom je nesporným pozitívom aj z hľadiska ďalšieho rozvoja mesta Žilina. Objekt sa navyše nachádza v časti, kde územný plán zóny mesta uvažuje nad predĺžením osi pešieho bulváru vedúceho z úplného centra Žiliny až k riešenému objektu.

Obmedzenia a príležitosti

Projekt sa aktuálne nachádza vo fáze finalizácie podrobnej architektonickej štúdie a čaká na posúdenie EIA. Návrh prihliada na orientáciu, preslnenie aj vhodné začlenenie budovy do budúcej mestskej štruktúry okolia. Architektonický koncept však limituje konštrukcia pôvodnej dispozície a pôvodný účel budovy.

Keďže ide o konverziu administratívnych priestorov na byty, ponúkajú sa architektom zároveň nové možnosti, ako vyššia svetlá výška, vďaka čomu cez fasádu prenikne slnko hlbšie do interiéru.

Fasáda objektu má charakter rastra a vytvára silný mestotvorný dojem. Vybúraním časti skeletu na južnej strane ôsmeho podlažia sa vytvorí miesto na väčšie plochy preslnených strešných terás s výhľadom na Malú Fatru a Strážovské vrchy.

Dostatok parkovacích miest aj zelene

Na prízemí sa má nachádzať päť komerčných prevádzok, ktoré sú navrhnuté tak, aby bolo možné flexibilne prispôsobiť ich počet a rozmery budúcim nájomcom. Obyvatelia budú mať k dispozícii parkovanie pod objektom, ako aj v prístavbe priľahlého polozapusteného parkovacieho domu.

Návštevníci prevádzok zaparkujú na ulici Juraja Papánka. Priestor okolo samotnej budovy sa stane verejným. Parkovacie plochy na teréne uvažuje developer riešiť zatrávňovacími retenčnými dlažbami a predeliť výsadbou stromov.

Pred objektom sa budú nachádzať terasy prevádzok a pobytové terénne terasy. Plochy zelene bude dopĺňať aj moderné detské ihrisko. Prírodnú fasádu s vertikálnou zeleňou dostane aj prístavba. To všetko určite zohrá svoju rolu v úsilí developera o získanie prestížneho zeleného certifikátu BREEAM.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2023