Zladené letisko
Galéria(12)

Zladené letisko

Partneri sekcie:

Stavba letiska je popri stavbe múzeí a operných domov snom takmer každého architekta. A nie bezdôvodne. Atraktívne prostredie a inšpirácia lietaním umožňujú za priaznivých podmienok navrhnúť odvážne konštrukcie založené na netradičných riešeniach. To platí aj o letisku vo Farnborough vo Veľkej Británii. Hoci nevyniká svojimi rozmermi, vzhľadom na ústretovosť investora sa v ňom podarilo skĺbiť atraktívny dizajn s technologickými požiadavkami.



Letisko vo Farnborough je známe najmä vďaka leteckému dňu, jednému z najväčších podujatí tohto druhu v Európe. Tu sa v priebehu jedného týždňa stretáva viac ako štvrť milióna návštevníkov, aby sa pokochali majstrovstvom pilotov. Okrem toho však bude Farnborough lákať zvedavcov aj vďaka novým letiskovým budovám. Všetci, ktorí vedia oceniť kvalitnú a nápaditú architektúru, budú mať dôvod navštíviť toto miesto neďaleko Londýna aj inokedy.

Letisko vzniklo v roku 1908, ale až do roku 1989 patrilo armáde. Keď sa však otvorilo aj pre verejnú dopravu, začalo sa vedenie letiska špecializovať na majiteľov súkromných lietadiel a v ostatných rokoch tiež na zákazníkov business class. Takzvané bizav, čiže lietanie prvou triedou, spĺňa požiadavky klientov na rýchlosť odbavenia, minimálne čakacie lehoty a luxus počas letu.



Prízemie je z veľkej časti zasklené, a umožňuje tak cestujúcim výhľad na pristávaciu dráhu.

To všetko sa objavilo v zadaní súťaže na nový terminál letiska, kontrolnú vežu a hangáre. Zadávateľ, skupina TAG (Techniques d´Avant-Garde), hľadal architektonické riešenie, ktoré by odrážalo sebavedomie spoločnosti, pritiahlo cieľovú skupinu klientov a vytvorilo novú miestnu dominantu. Týmto požiadavkám najlepšie vyhovela architektonická kancelária 3Dreid. V priebehu niekoľkých rokov tu vyrástol ojedinelý komplex letiskových budov, ktoré spájajú spoloční tvorcovia, jeden prístup a rozpočet 45 miliónov libier.

Kontrolná veža

Oblé tvary kontrolnej veže sú atraktívne už samy osebe. Pre tieto priestory navrhli architekti okolo štíhleho krku veže akýsi golier, ktorý akoby sa kĺzal k zemi. S krivkami pracuje tiež ovál veže. Všetky tieto komponenty zvýrazňuje pokrytie plechom, ktoré zblízka pripomína hadiu kožu, ale z diaľky pôsobí jednoliato. Toto riešenie bolo výsledkom nemalého úsilia. Najprv sa architekti pokúšali nájsť inšpiráciu v lodnom priemysle, ale technológie, ktoré výrobcovia lodí používajú, boli pridrahé.

S riešením prišli nemecké firmy Mero a Novelis. Kosoštvorce hliníka umožňujú sledovať zvlnenú štruktúru budovy. Povrch pokrýva špeciálna ochranná vrstva proti nepriazni počasia. Okrem toho bol povrch pred inštaláciou natretý špeciálnym druhom laku, ktorý zachoval klasický vzhľad alumínia a pritom plech ochránil pred otlačkami prstov a poškrabaním pri manipulácii. Tento náter sa postupne zmýval, až povrch veže nadobudol klasickú sivú patinu hliníka.

Samotná veža je z prednej i zadnej strany narušená zasklenou časťou, ktorá skrýva schodisko, resp. výťah. Mliečne sklo horizontálne rozdeľujú štrbiny, ktoré pri rýchlejšom zostupe a výstupe umožňujú výhľad von, podobne ako keď rýchlo prechádzame okolo latkového plota. Zastrešenie VCR (visual control room – miestnosti pre dispečerov) je riešené na štyroch podporných stĺpoch, umiestnených tak, aby čo najmenej bránili vo výhľade – sú v zadnej časti miestnosti, kým prednú časť nesú konzoly. Kruhové zasklenie okolo celej miestnosti tvorí šestnásť okenných tabúľ. Zvyčajne býva na kontrolných vežiach osem tabulí, preto investori váhali, či majú požiadavkám architektov z dôvodu bezpečnosti premávky vyhovieť. Zistilo sa však, že aj VCR, ktoré tvorí osemhrany, sú de facto zo šestnástich tabúľ.

Hangáre

Súčasťou nového letiskového komplexu je aj 290 m dlhý a 22 m vysoký hangár, ktorý pojme aj Boeing 737. Je rozdelený na tri časti, pričom jednoduchý dizajn, založený na oblých krivkách, korešponduje so zvyškom areálu. Veľká plocha umožňuje správcovi letiska kombinovať garážovanie lietadiel rôznych typov a veľkostí. Architekti pamätali na komfort klientov a umiestnili hangár do bezprostrednej blízkosti terminálu – potrebné zázemie je teda neďaleko.

Konštrukciu strechy tvoria priehradové nosníky, ktoré sú k sebe zviazané až v úrovni podlahy, takže uvoľňujú priestor pod strechou. Konštrukciu nesú prvky v tvare A; medzi nimi sú umiestnené ubytovacie priestory. Zázemie a miestnosti určené na premávku sú tradične situované dozadu. Strechu rozdeľujú tri pozdĺžne okná nad každou sekciou. Počas dňa tak vnútorný priestor hangáru osvetľuje prirodzené svetlo. Strechu takisto pokrýva hliníkový plech.

Zvlnená konštrukcia strechy hangára korešponduje s oblými tvarmi ostatných budov.

Aby pilotov pristávajúcich a odlietavajúcich lietadiel neoslňovala veľká plocha nového, neopotrebovaného plechu, na hliník sa naniesla špeciálna patina. Pásy alumínia, ktoré pokrývali strednú, oblú časť strechy, boli vopred vytvarované v továrni, zvyšok konštrukcie s priemerom viac ako 40 m sa vytvoril z rovných pásov plechu, ktoré sa takému zaobleniu už dokázali prispôsobiť. Keďže pásy mohli byť až 25 m dlhé, minimalizoval sa počet spojov a urýchlila sa výstavba.

 Foyer terminálu farbami nehýri. Zato sa však nebojí oblých tvarov.  Interiér hangáru – prirodzené svetlo preniká dovnútra pozdĺžnymi oknami medzi priehradovými nosníkmi.

Terminál

Tretím prvkom areálu letiska vo Farnborough je budova nového terminálu. Pripomína roztiahnuté krídlo alebo letiaci bumerang. Aj keď stojí pevne na zemi, oblým spojením konštrukcie strechy a obvodových stien odkazuje na aerodynamiku pohybu. Dve ramená budovy zvierajú priestor parkoviska a, naopak, otvárajú sa smerom k odletovým a pristávacím dráham. Ani tu sa nevyhneme hliníku. Krytina tak tvorí akúsi pomyseľnú spojnicu s lietadlami, kde je alumínium jedným zo základných prvkov. Dojem vznášajúceho sa krídla zdôrazňuje odľahčené prízemie, ktoré maximálne využíva zasklenie. Navyše, terminál vychádza v ústrety čakajúcim klientom, ktorým ponúka nikdy nekončiace predstavenie vzletu a príletu lietadiel.

Zahnutý tubus budovy je rozdelený na tri poschodia. V ohybe sú umiestnené dva vstupy, ktoré ústia do prepojeného foyer. Tomu dominuje oválny tvar schodiska, ktoré sa vinie cez všetky tri podlažia. Na prízemí sú umiestnené kaviarne a reštaurácie pre klientov a ďalšie zázemie, na ďalších dvoch poschodiach sú kancelárie a byty pre zamestnancov letiska. Tí majú z prvého podlažia na oboch stranách „krídla“ prístup na terasu, ktorú kryje previs strechy.

Stavbu neveľkého letiska vo Farnborough, ktoré ročne zažíva iba 28 000 príletov a odletov, priaznivo ovplyvnilo niekoľko faktorov: investor s konkrétnou predstavou, pre ktorého nie je kvalitná a nápaditá architektúra nadštandardom, ale východiskovým bodom, reklamou na svoje služby a výrazom obchodného postoja; výstavba základných letiskových budov naraz, čo umožnilo prepojiť výraz jednotlivých stavieb; a nakoniec vynaliezavosť a dobré nápady architektonickej kancelárie. Ako sa vyjadril jeden z ich šéfov Matthew Bedward: „Na projekte nás priťahovala nevyhnutnosť spojiť komfort pre zákazníkov, technické požiadavky a výrazný vizuálny koncept.“

Hana Roguljič
Foto: Nick Hufton, Al Crow