Starý košický sklad zachránila moderná rekonštrukcia. Jeho vyše 100-ročný odkaz žije ďalej

Konverzia bývalého starého továrenského skladu Fabrika 48 na moderné priestory je dôkazom toho, že obnova nevyužívaných areálov a budov získava na obľube u developerov po celom Slovensku.

Na začiatku bola Franckova továreň na kávoviny. Tá počas svojej najväčšej slávy pokrývala z Košíc takmer celú spotrebu kávovinových náhrad v Uhorsku. Továreň vznikla v roku 1893 a prežila obe svetové vojny. Značka kávy z cigórie FrancK dodnes funguje, jej výroba na východe Slovenska však už dávno nie.

K likvidácii podniku prišlo na konci 40. rokov minulého storočia. Z pôvodného areálu sa dodnes zachovalo niekoľko budov, medzi nimi i pamiatkovo chránený objekt s názvom Sklad III., ktorý bol postavený v roku 1887. V tom čase dvojpodlažný objekt slúžil ako sklad na uloženie kávovín a vyžadoval si špecifické podmienky.

V spolupráci s pamiatkovým úradom

Konverzie tohto historického priestoru sa zhostil autorský kolektív v zložení Patrícia Beck a Michal Olejňák. Neskôr, počas rekonštrukcie, sa k nim pridal Patrik Panda. Proces projektovania a obnovy objektu prebiehal v spolupráci s pamiatkovým úradom v Košiciach. Z pôvodne dvojpodlažného objektu sa stal trojpodlažný, so sedlovou strechou.

Architektonické riešenie dnešnej prestavby vychádza z členenia z 90. rokov minulého storočia, kedy došlo k prestavbe. Prevýšené prízemie vtedy predelila vložená oceľová konštrukcia. K pôvodným dvom podlažiam pribudlo tretie a zo skladu na kávoviny vznikla pekáreň. Túto podnikovú predajňu si mnohí Košičania pamätajú dodnes.

Zachovanie pôvodného tvaroslovia

Umiestnenie budovy v širšom centre mesta s napojením k hlavným dopravným ťahom zabezpečuje výbornú dostupnosť do celého mesta. Prislúcha k nej aj 48 parkovacích miest. Z architektonického hľadiska neprišlo k výraznej zmene objektu, takže si zachoval autenticitu so zvyškami pôvodného tvaroslovia ako lizény, pilastre či korunná rímsa. Z východnej časti zmizla plechová prístavba, demontovala sa vyvýšená rampa k nákladnému výťahu v exteriéri v južnej časti a tiež strojovňa výťahu výrazne vystupujúca zo strechy.

Nové funkcie, vynovené okná

Pôvodnú južnú fasádu Fabriky 48 charakterizovali niky so segmentovými záklenkami z režnej pálenej tehly, s vysokým parapetom a v slepej podobe. A to pravdepodobne pre nežiaduci prístup svetla do skladu, aby vplyvy vonkajšieho prostredia neznižovali kvalitu kávovín. Pri obnove sa parapety znížili a už viac nie sú zaslepené, ale vyplnené okennými konštrukciami.

Využili sa pritom vonkajšie klenby zaslepených okien. Nové funkcie objektu si totiž vyžadovali prísun prirodzeného svetla. Na základe vyjadrenia pamiatkového úradu bolo nutné okná na treťom nadzemnom podlaží realizovať ako kópie autentických okien, avšak ako výplň bolo použité izolačné trojsklo. Autentická pamiatka sa zachovala aj v podobe pôvodných železných dvojkrídlových vrát na tomto podlaží.

Recyklácia pôvodných materiálov

Kľúčovým v projekte bola recyklácia a upcyklácia jednotlivých prvkov, ktoré k budove patrili. V rámci búracích prác sa vytriedilo veľa materiálov, s ktorými bolo možné ďalej pracovať a integrovať ich naspäť do objektu.

„Pôvodnými tehlami z vybúraných zaslepených okien sme vyplnili poškodené obvodové a nosné tehlové steny a otvory v nich. Zrezané oceľové nosníky, ktoré ostali po vytvorení galérie medzi dvomi podlažiami, tvoria nosné konštrukcie dvoch hlavných schodísk. Okrem nosníkov sa na schodiská použili aj pôvodné drevá pochádzajúce zo strechy, vytvorili sa z nich nášľapy a podesty,“ informoval investor.

Druhá šanca

Pôvodné drevo dnes nájdete ako súčasť viacerých interiérových prvkov. Je z neho vyrobený recepčný pult a takmer všetky dosky stolov v coworkingu a bistre. Druhú šancu dostalo aj pôvodné oceľové schodisko, ktoré sa presunulo do exteriéru. Realizovalo sa v neskorších rokoch a pôvodne nebolo súčasťou skladu. Teraz slúži ako požiarne schodisko a úniková cesta na severnej fasáde.

Nosný drevený skelet

Vnútorná dispozícia sa odvíjala od existencie nosného dreveného skeletu a krovu vo vnútorných priestoroch pamiatky. Drevené konštrukcie, ktoré majú viac ako 100 rokov, boli zbavené neskorších náterov.

Priznaná zostala aj plná tehla, z ktorej je budova postavená, a tehlové steny dostali impregnačný náter pre zachovanie charakteru objektu. Sú súčasťou genia loci, ktorý by sa podľa architektov modernou architektúrou nedal dosiahnuť. Kombináciou tradičnej architektúry, procesov výstavby a použitých materiálov s novými technológiami vznikol jedinečný objekt.

Rôzne funkcie pod jednou strechou

Zrekonštruovaná budova dnes ponúka obchodné a administratívne priestory. Skladá sa z troch častí, ktoré sa navzájom dopĺňajú a funkčne prelínajú. Základ tvorí showroom interiérového nábytku v podobe štyroch zariadených bytov, na ktorých sa podieľali obchodní partneri. Má rozlohu takmer 1 000 m².

Ďalšou časťou sú coworkingové priestory s možnosťou využitia zasadacích a školiacich priestorov. Zdieľané kancelárie v industriálnom štýle ťažia z konceptu open space s izolovanými zónami. Bistro, ako tretie v poradí, je samozrejmou súčasťou budovy aj vzhľadom na jej históriu a spojenie s kávovinami. Nachádza sa v západnej časti a prislúcha k nemu letná terasa v exteriéri.

S dôrazom na udržateľnosť

Investor, spoločnosť Atrios, pri rekonštrukcii kládol dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov, čo najmenšie zaťaženie životného prostredia aj dlhodobú udržateľnosť. Obvodové múry z plnej tehly murovanej klasickou technológiou sa nezatepľovali, súčasťou obnovy pamiatky bola len nová omietka vo farbe schválenej pamiatkarmi. Na vyrovnanie fasády poslúžili nehorľavé a ekologické dosky s výnimočnými tepelno-izolačnými vlastnosťami, ktoré sa často využívajú pri rekonštrukciách historických objektov.

Kombinácia tradičného s modernými technológiami

Vďaka mnohým premysleným riešeniam sa podarilo v interiéri budovy vytvoriť zdravé pracovné prostredie a príjemnú vnútornú klímu. Je vykurovaná plynovým kondenzačným kotlom a má systém podlahového vykurovania. „Pri rekonštrukcii sme použili najmodernejšie technológie, ktoré sa v súčasnosti využívajú pri stavbe nových nízkoenergetických a inteligentných budov.

Podlahové kúrenie, chladenie budovy, tepelné čerpadlá, rekuperácia vzduchu, inteligentná elektroinštalácia a úpravovňa vody sú najvýznamnejšie technológie, ktoré sme pri rekonštrukcii vyše 100-ročnej budovy použili. Môžeme zodpovedne povedať, že Fabrika 48 klame telom. Technologické zázemie jej môžu závidieť aj stavby, ktoré boli postavené v aktuálnom storočí,“ doplnil developer.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2023