Zo stodoly trojizbová drevostavba

Keď sa niekto zamiluje do tradičnej alpskej krajiny, neostáva mu nič iné, len si vybrať správny zrub, ktorý by mu poslúžil ako ochrana proti nepriazni počasia. Staré zruby či stodoly však už dávno neplnia len príležitostnú ochrannú funkciu. Postupne sa menia na útulné celoročne obývateľné domy.

Sarreyer je jednou z najtypickejších a očarujúcich dedín ležiacich na slnečnej strane svahu Valley of Bagnes vo francúzskom kantóne Valais, ktorý sa rozprestiera v alpskej oblasti juhozápadného Švajčiarska. Táto oblasť je plná nádherných prírodných kontrastov. Na polceste medzi dedinkou Verbier charakteristickou lyžiarskou hektikou a údolím izolovaným betónovou priehradou Mauvoisin dam možno nájsť nespočetné množstvo stodôl, ktoré tu miestni postavili ešte v 18. storočí. Sarreyer je príjemným miestom na život s množstvom príkladov tradičnej alpskej architektúry. História tohto miesta je úzko prepojená s poľnohospodárstvom.

Dôkazom záujmu o toto miesto a jeho atraktivity je množstvo stodôl, ktoré sa každoročne zrenovujú na trvalé alebo dočasné bývanie. Kompetentní sa samozrejme snažia, aby sa zachoval ich prirodzený a autentický vzhľad. Architekti sú tak postavení pred otázku, ako vhodne skombinovať rešpekt k tradičným zrubovým konštrukciám a ornamentom s funkčným dizajnom súčasnosti.

Platné regulatívy vzťahujúce sa na tieto stavby kladú veľký dôraz na zachovanie existujúcej hmoty a otvoreného fasádneho rácia i na príslušnú opatrnosť pri vytváraní otvorov, zachovanie ľahkej strešnej konštrukcie a výber použitých materiálov, ktoré rešpektujú výraz krajiny a jej históriu. Najstaršie stavby pochádzajú z roku 1792 a boli prístreškami pre kravy počas zimy, slúžili aj na sušenie slamy a obilia.

Mladý pár, ktorý sa zamiloval do tohto miesta, sa rozhodol pre kúpu jednej z nich. Takmer 200-ročná stavba tak dostala šancu na nový začiatok. Architekti ju zmenili na útulný trojizbový dom s rozlohou 75 štvorcových metrov.

Rekonštrukcii predchádzalo presné zameranie pôvodnej stavby. Každú jednu fošňu očísloval tesár, aby mohla byť neskôr uložená na miesto, kde sa nachádzala pred demoláciou. Základy a podzemné podlažie sa vybetónovali a jednotlivé fošne tvoriace zvislé konštrukcie sa reparovali v tesárskej dielni. Následne sa priviezli na stavenisko a uložili na pôvodné miesto. Poloha okien ostala rovnako zachovaná.

Až na jedno na severnej fasáde, ktoré je určené na osvetlenie schodiska vedúceho na najvyššie podlažie. Veľká pozornosť sa venovala aj streche. Vzhľadom na jej nízku hrúbku sa ako vyhovujúce technické riešenie nakoniec zvolila rámová konštrukcia, ktorá sa realizovala z interiérovej strany, čím sa zabránilo navýšeniu hrúbky strechy a jej presahu z exteriérovej strany.

Zvýšená pozornosť sa zároveň venovala aj zariadeniu. Opätovne sa použili rozličné pôvodné kúsky, ktoré majitelia citlivo skombinovali s novými modernými.

Názov projektu: d’un Mazot
Miesto realizácie: Sarreyer, Valley of Bagnes, Valais, Švajčiarsko
Rok realizácie: 2013 až 2014
Architekti: Alp’Architecture Sàrl, Sacha Martin – Laurent Berset – Romain Pellissier
Konštrukčné riešenie: LBI Lattion Bruchez ingénieurs SA, Grégoire Bruchez
Zastavaná plocha: 22 m²
Celková úžitková plocha: 65 m²
Pôdorysná plocha: 75 m²

TEXT: Alp’Architecture Sàrl, wad
FOTO: Christophe Voisin