Vyštudoval Katedru žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave a absolvoval semester na Inštitúte komunikačních štúdií a žurnalistiky Karlovej Univerzity v Prahe. V novinárskych začiatkoch pracoval ako redaktor v Denníku Šport, developerským témam sa začal bližšie venovať ako redaktor portálu YIM.BA – Yes In My Bratislava a v súčasnosti pracuje ako novinár pre časopis ASB.
Bývalé priemyselné areály v Bratislave postupne zanikajú a nahrádzajú ich nové projekty veľkých hráčov na realitnom trhu. Bodku za svojím príbehom dnes píše aj brownfield na Hraničnej ulici v Ružinove, ktorý nahradí rezidenčný development firmy YIT Slovakia. Po predchádzajúcom povolení odstránenia starého areálu postupuje dôležitým oznámením aj samotný projekt, ktorý aj v teoretickom prípade získania všetkých povolení paradoxne nemôže začať s výstavbou.
O škôlke na Kadnárovej ulici v Rači sme informovali už niekoľkokrát. Ide o projekt, ktorý sa vo svojich začiatkoch stretol s námietkami a odporom časti obyvateľov, čím bol atraktívny zámer oddialený. Po tŕnistej ceste sa výstavba ekologickej škôlky nakoniec rozbehla a dnes sa konečne blíži do finále.
Budova Starého Lýcea kedysi zohyzďovala prominentnú lokalitu historického centra Bratislavy. Išlo o hanbu Konventnej ulice, ktorá sa pozviechala len minulý rok. Spolu s ňou dostalo nový šat aj Staré Lýceum, ktoré sa premenilo zo škaredého káčatka na vzorovú labuť. Konečne tak nadväzuje na svoje pôvodné poslanie spoločne s novou funkciou, pričom rekonštrukcia budovy v spojení s revitalizáciou Konventnej ulice sa stala vzorovým príkladom ako obnovovať historické jadro našej metropoly.
V Pamiatkovej zóne Bratislavy postupne prechádzajú obnovou dlhé roky nezrekonštruované budovy. Tentokrát chce jednej z chránených stavieb prinavrátiť nový šat bratislavská Ekonomická univerzita. Ide o výrazný palácový objekt z 19. storočia a dôležitú stavbu historického centra, ktorej plánovaná rekonštrukcia môže skrášliť dnes sčasti zanedbanú lukratívnu ulicu mesta.
Drevo, zeleň, solárne panely a ešte raz drevo, zeleň a solárne panely. Takto môže vyzerať budúcnosť výstavby rôznych obchodných predajní. V prípade Kauflandu je to ale súčasnosť.
Veža Sky Park Tower má byť živšia, extravagantnejšia a najluxusnejšia zo všetkých v Sky Parku. Projekt postupne transformoval celú Bratislavu a nad mestom sa už pár rokov týčia atraktívne stavby z pera svetoznámej architektky Zahy Hadid. K nim sa pridá ešte jedna dominanta, ktorej pôvodnú administratívnu funkciu developer zmenil na rezidenčnú. K tejto zmene sa preto muselo vyjadriť hlavné mesto, ktoré tak spravilo len nedávno.
Budova z 80. rokov bola známa ako nočný salón, touto funkciou ale do lokality vôbec nezapadala a bola skôr na hanbu. Nachádza sa v Sade Janka Kráľa, ktorý denne navštevujú stovky až tisícky ľudí, a najmä rodiny s deťmi. O to viac bola daná funkcia absurdnejšou. Mesto však pred dvomi rokmi objekt odkúpilo a dnes sa z neho stáva budova hodná najstaršieho verejného parku v strednej Európe.
Kampus Univerzity Komenského v Bratislave, vrátane najviac zúboženého Šturáku, sa mal obnoviť už v minulosti. Termín bol však niekoľkokrát posúvaný a najväčšie internáty na Slovensku sa obnovovali len postupne. Výnimku ale naďalej tvoril najväčší objekt, Internát Ľudovíta Štúra, ktorého premena naďalej stagnovala. Dnes sa to čiastočne mení – Univerzita Komenského získala peniaze na jeho transformáciu.
Denne pri ňom prechádzajú tisíce ľudí kvôli blízkosti frekventovanej križovatky, no obľúbený park bol dlhé roky v nedostačujúcom stave. Do jeho modernizácie sa neinvestovalo, začal tak upadať a nespĺňal základný štandard verejného priestoru 21. storočia. Bratislava sa ale dočkala – park na Račianskom mýte je dnes konečne sčasti zrevitalizovaný a otvorený pre verejnosť.
Budova Bratislavského bábkového divadla bola dlhé roky v nedostatočnom stave, ide pritom o národnú kultúrnu pamiatku. Po finálnom povolení začal budovu v roku 2021 konečne rekonštruovať Bratislavský samosprávny kraj. Podľa najnovších informácií prešiel objekt absolútnou transformáciou a stáva sa špičkovou kultúrnou inštitúciou.
Slovenská národná galéria otvorila svoje brány pre verejnosť 11. decembra roku 2022. Ihneď sa stala vyhľadávanou inštitúciou obyvateľmi Slovenska i zahraničnými turistami, ktorí boli svedkami európskeho štandardu. Postupne získala niekoľko dôležitých ocenení, čím potvrdila pozíciu kultúrnej špičky a latku ďalej zvyšovala.
Naši čitatelia, ako aj laická i odborná verejnosť, pozná Klingerku ako projekt, ktorý od vybudovania prvej etapy plánuje výrazné rozšírenie ďalšími etapami. Ide o zámer obrovských rozmerov, ktorý transformuje bývalú priemyselnú lokalitu a zmení pohľad na panorámu celej metropoly. Dnes sa developer od nevydarenej prvej fázy odčleňuje novým názvom, pričom ukazuje aj nové vizualizácie, ktoré majú odrážať architektúru britského hlavného mesta.
Pôvodne bolo v pláne začať s rekonštrukciou v roku 2020, dodnes však nie je dokončený ani povoľovací proces. Budova Osobného prístavu na bratislavskom nábreží špatí okolie už dlhé roky. Jej majiteľ tak začal vyvíjať snahu o zmenu, avšak narazil na odpor aktivistov i poslancov. Podľa najnovších informácií obnova viazne aj dnes a je pravdepodobné, že ešte dlho bude.
Ide o jednu z najstarších kultúrnych inštitúcií na Slovensku, poznajú ju takmer všetci obyvatelia mesta a je dlhoročnou súčasťou Bratislavy. Umelka, oficiálnym názvom Umelecká beseda slovenská, prechádza od roku 2022 dôležitou rekonštrukciou. Tá však posledné obdobie vážne kríva a práce sa na dlhú dobu zastavili. Ich súčasný stav nám priblížil 1. podpredseda Slovenskej výtvarnej únie, Pavol Kráľ.
Projekt prebudovania priemyselného areálu Palmy je jedným z najambicióznejších v Bratislave. Od získania pozemkov spoločnosťou Corwin prešli už 4 roky. Za ten čas sa opustené územie dočkalo prekreslenia svetovým ateliérom Gehl Architects, ktorého návrh prekonal očakávania. Naplánované je akési mesto v meste, ktoré malo obsahovať aj najväčšiu drevostavbu na Slovensku. Tento plán však postupne stroskotáva.
