Andrej Sárközi

Okolie letiska Milana Rastislava Štefánika dnes nie je územím, kde urbanizácia prekvitá. Lokalita sa mení len pomaly a ani v treťom desaťročí tohto milénia nejde o reprezentatívnu oblasť mesta. Čiastočne to môžu zmeniť plány spoločnosti GLP, ktorá chce vo Pharos Parku postaviť novú obchodnú zónu. Tento zámer dnes získal dôležité povolenie a detaily projektu priblížil samotný riaditeľ spoločnosti.

Priemyselná minulosť Bratislavy je čiastočne viditeľná aj v roku 2023. Areály však postupne zanikajú a nahrádzajú ich súčasnejšie developerské projekty. Bodku za svojim príbehom začal písať v roku 2021 ďalší brownfield, na ktorého mieste chce stavať spoločnosť YIT Slovakia. Dnes je už definitívne, že z priemyselnej mapy Bratislavy sa vytratí logistický a skladový areál na Hraničnej.

Najväčšie študentské mestečko na Slovensku čaká na rekonštrukciu svojich internátov už desaťročia. Aj napriek zanedbanému stavu väčšiny budov i izieb v ňom bývajú tisíce študentov. Kampus Univerzity Komenského, vrátane najviac zúboženého „Štúraku”, sa mal obnoviť už v minulosti, termín ale bol niekoľkokrát posunutý. Podľa najnovších informácií má Bratislava získať obnovené internáty v roku 2026. Ako sa však zdá, aj tento dátum môže byť ohrozený.

Jeden zo symbolov Trnavy stojí na Hlavnej ulici v čele výnimočných meštianských domov. Budova radnice je najreprezentatívnejšou stavbou v meste, pričom dôležité je aj jej nádvorie. Tento priestor vrátane samotnej radnice môže prejsť v budúcnosti významnou rekonštrukciou. Trnava si tým posilní status historického, a v poslednom období najmä rozvíjajúceho sa mesta.

Manderlák – ikona architektúry 30. rokov, najvyššia budova v bývalom Československu i kontroverzná stavba minulosti. Obchodný a obytný dom Manderla, ako sa budova oficiálne nazýva, sa už 88 rokov týči nad bratislavským Námestím SNP. Rovnako pripomína jednu z architektonicky najbohatších dekád slovenskej moderny. Legendárna stavba sa po novom môže dočkať zaslúženého uznania v podobe vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku.

Socialistická budova hotela Avion v bratislavskom Ružinove sa už mohla dočkať minimálne začiatku znovuzrodenia. V roku 2021 totiž oznámil developer IMOBA FIN, a.s. zámer zrekonštruovať stavbu na Polyfunkčný objekt Avion. O rok neskôr však návrh vzal späť pre nezrovnalosti v dokumentácii. Podľa najnovších informácií to investor skúša opäť.

Bratislavský downtown sa rozvíja turbolentnou rýchlosťou a v súčasnosti disponuje jednou z najhustejších koncentrácií veží v strednej Európe. Tento fakt môže umocniť aj alternatívny plán od spoločnosti J&T Real Estate (JTRE). Developer totiž uvažuje o vybudovaní mrakodrapu vyššieho ako súčasná Eurovea Tower. To by doslova zmenilo hlavné mesto tak, ako ho poznáme dnes.

Hlavné mesto Slovenska sa dnes nemuselo volať tak, ako ho poznáme. Pred názvom Bratislava sa taktiež uvažovalo nazvať ho po 28. americkom prezidentovi – Woodrowi Wilsonovi. Ten sa totiž zaslúžil o vznik Československa v roku 1918. Dnes jeho čin pripomína okrem busty či plakety aj ulica, spájajúca Radlinského a Blumentálsku v centre Bratislavy. Práve na Wilsonovej ulici sa môže dočkať obnovenia dom, ktorý je roky v zúboženom stave.

Najväčšie slovenské sídlisko – Petržalku, začali stavať pred polstoročím. Vznikali prvé panelové domy a vízia bola postaviť na čo najmenšom území čo najviac bytov. Mestská časť však bola naplánovaná bez svojho jadra, čo sa mení až v súčasnosti. Petržalka postupne získava nové centrum, k čomu dopomôže aj projekt SOHO Petržalka – dobrý projekt, odmietaný Petržalčanmi.

Aj keď sa niektoré časti Bratislavy v ostatných rokoch pomerne dynamicky menia, Stará Vajnorská ostáva rovnaká. Ide o časť Bratislavy s kanceláriami, skladmi, ale aj výrobnými halami. Celkovo je lokalita neatraktívna a neprípomína súčasť hlavného mesta, ale skôr scénu z katastrofického filmu. Čiastočne to chce zmeniť developer Zipp office park s.r.o., ktorý plánuje v oblasti zrekonštruovať jednu z najmohutnejších stavieb. Podľa exkluzívnych vizualizácií sa z budovy môže stať omnoho príjemnejší celok.

Bratislava sa mení pred očami svojich obyvateľov. Okrem developerských projektov je v hlavnom meste pripravovaný aj jeden z najkrajších verejný zámerov, ktorý vráti Bratislave jej tradičnú identitu – kúpele Grössling. Na tento významný projekt rekonštrukcie netrpezlivo čaká nejeden obyvateľ metropoly. Po posledných týždňoch sa projekt posúva aj v povoľovacom procese, ktorý ozrejmil ďalšie detaily obnovy kúpeľov i verejného priestoru.

História Vazovovej ulice siaha až do 18. storočia, kedy túto oblasť obývalo len jedenásť ľudí. Dnes ide o rušnú časť Bratislavy, ktorá spája ďalšie frekventované ulice mesta. Známa je najmä radovými stavbami staršieho dáta, ktoré sa postupne obnovujú. Posledným neopraveným mohykánom je výrazný objekt na nároží Vazovovej a Krížnej, nového šatu sa dočká až teraz.

V centre Dúbravky je naplánovaná zástavba pozemku dlhých 15 rokov. Už v roku 2008 mal v tejto mestskej časti vzniknúť projekt s názvom Pod záhradami - Polyfunkčný komplex, neskôr však bola ohlásená zmena na Polyfunkčný dom Na lúke. Malý projekt od známeho developera Finep dnes žiada o finálne povolenie. Tentokrát ale ide o dobrý zámer, ktorý hlavnému mestu pomôže.

Rande si tu dohadovala celá Bratislava, navôkol rozvoniavali cukrárne s reštauráciami a dodnes nám o ňom rozprávajú rodičia. Reč je o bratislavskom korze, ktoré nie je len o náhodných uliciach. Ide o dôležitú časť Bratislavy, pretínajúcu najvýznamnejšie miesta historického jadra. V jednej z takýchto lokalít sa nachádza aj legendárna budova Domu spisovateľov, ktorej plánovanú rekonštrukciu nám exkluzívne priblížil architekt Marián Šulík. Redakcia ASB disponuje aj vizualizáciami.

V západnej časti Mlynských nív čaká na zástavbu pozemok už dlhých štrnásť rokov. Areál Strabagu mal byť pôvodne doplnený ďalšími administratívnymi objektami po vzore prvej etapy, spoločnosť však minulý rok ohlásila zmeny. K svojej centrále naplánoval Strabag Real Estate byty s doplnkovou funkciou občianskej vybavenosti. Po vyše polroku sa zámer stáva opäť o niečo reálnejším.