Architekt, dizajnér, hudobník a otec. Spolu s kolegyňou Miroslavou Grožákovou sa zaoberajú štúdiom priestorov s dôrazom na ľudské vnímanie, materialitu a cit. Niekedy si kladie otázku, či by mal bez hudby viac času byť lepším architektom, a naopak, bez architektúry lepším hudobníkom?
Názov ateliéru možno len veľmi ťažko vyhľadať na akejkoľvek platforme. Je možné, že jednoducho jednoduché ô reprezentuje tak veľa?
Pomerne mladý, no zabehnutý ateliér vznikol ako kreatívna bunka, ktorá združuje rôzne platformy a vytvára neopakujúce sa kreatívne prieniky.
Martina a Michal Pulmanovci založili ateliér NOØ architekti v roku 2015. Vznikol ako reakcia na ich spoločné záujmy po ukončení štúdia popri zamestnaní v rôznych ateliéroch.
Je až neuveriteľné, že to kamaráti z detstva (Samuel Zeman a Andrej Šabo) spolu dotiahli na úspešný architektonický ateliér a spolu profesijne ťahajú aj ďalej.
Miloš Hájnik v detstve architektúru nijak extra nevnímal. Keď sa rozhodoval, na ktorú strednú školu si podať prihlášku, otec mu ako jednu z možností navrhol skúsiť stavebnú. Hneď sa ohradil, že domy stavať nebude!
Víťazného návrh koncepcie nového masterplanu SAV na Patrónke v Bratislave má pretvoriť areál na moderný a otvorený vedecký kampus.
Aj začiatky tohto ateliéru sa začali písať ešte na vysokej škole. Ako to býva, človek chce skúsiť počas školy viac možností, tak aj cesty členov tohto štúdia sa na čas rozišli, aby sa neskôr opäť stretli.
Revitalizácia Jurkovičovej Teplárne obletela svet. Významní slovenskí architekti získali špeciálne ocenenie ASB Gala Osobnosť architektúry a stavebníctva i Cenu verejnosti, ktorá ich vníma rovnako.
Práca s komplexnými projektmi v mnohých mierkach a typológiách po celom svete je vášňou spoluzakladateľa architektonického ateliéru Schmidt Hammer Lassen. Práve rôznorodosť zadaní a lokácií si vyžaduje mimoriadnu úroveň vedomostí, odbornosti a kreativity. Rovnako významná je schopnosť pristupovať ku každému projektu cez zvedavú a kontextovú optiku.
Vo vznikajúcom komplexe Zwirn sa architektúra stáva kvalitným príkladom riešení pre urbanistov, architektov, umelcov a grafických dizajnérov.
Chuť tvoriť s vlastným názorom a myšlienkami ich priviedla k založeniu ateliéru, kde pomaly objavujú, hádajú sa a debatujú o tom, ako vlastne treba navrhovať.
S rešpektom, ale odvahou. To boli slová, ktoré ho sprevádzali, keď sa krátko po ukončení štúdia rozhodol pretaviť svoje sny do reality.
Kamenné námestie alebo Kvetinový trh bolo pred postavením Obchodno-spoločenského centra v Bratislave iba malé priestranstvo oproti Kostolu sv. Ladislava. Bolo to jedno z najmenších námestí Bratislavy. Dnes je z neho najlukratívnejší priestor v srdci hlavného mesta.
Myšlienku svojho vlastného ateliéru nosila Natália Benčíková (zakladateľka) už dávno predtým, ako sa oficiálne píše rok jeho založenia. Dnes má na svojom konte viac ako sto úspešných projektov.