Časopis Inžinierske stavby

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., (ZSSK) získala medzi rokmi 2021 a 2023 trojicu nových pracovísk na kontrolu a údržbu vozového parku železničnej osobnej dopravy. Projekt areálu technicko-hygienickej údržby vo Zvolene (THÚ Zvolen) zrealizovala spoločnosťSTRABAG, s. r. o. Rozsah projektu v blízkosti železničnej stanice Zvolen a rôznorodosť vyžadovaných činností vytvorili vhodnú príležitosť pre zhotoviteľa zapojiť do prípravnej aj realizačnej fázy projektu svoje portfólio digitálnych nástrojov a zužitkovať skúsenosti vlastného tímu zameraného na digitalizáciu.

Hlavným cieľom rekonštrukcie koľají č. 1 a č. 2 v traťovom úseku Trnovec nad Váhom – Tvrdošovce bola komplexná obnova všetkých prvkov železničnej infraštruktúry v danom traťovom úseku.

Článok sa zaoberá diagnostikou železničných betónových a murovaných mostov v zlom stave so zameraním na zistenie ich reálneho stavu a zaťažiteľnosti. Predmetné mosty boli diagnostikované na území Slovenska a Českej republiky. Výsledkom diagnostiky a prepočtov bolo stanovenie optimálneho spôsobu rekonštrukcie, prípadne prestavby.

Od zemnej konštrukcie sa vyžaduje jej dlhodobá funkčnosť vzhľadom na to, že je integrálnou súčasťou rozsiahlejšej, finančne náročnejšej dopravnej stavby (diaľnice, cesty, železničné dráhy, vzletovo-pristávacie a pojazdné dráhy, spevnené a odstavné plochy).

Rekonštrukcia dvojice železničných mostov prevádzajúcich trať ŽSR cez rieku Váh je súčasťou projektu modernizácie železničného uzla Žilina. Spoločnosť STRABAG, s. r. o., je vedúcim členom Združenia pod Dubňom, teda zhotoviteľa stavebných prác v rámci projektu Uzol Žilina, a zároveň zhotoviteľom predmetného mostného objektu.

BIM (Building Information Modeling) je technológia, ktorá mení spôsob, akým sa navrhujú, plánujú a realizujú projekty železničnej infraštruktúry. Článok sa zaoberá niektorými z hlavných problémov a výziev, ktoré sa objavujú pri implementácii BIM v slovenskom prostredí.

V súlade s výhľadovými cieľmi Európskej únie ohľadom zvýšenia bezpečnosti prepravy osôb a tovaru, presunu prepravy z ciest na železnicu, ale aj so zreteľom na ekologický efekt tejto dopravy sú v jej členských štátoch pripravované a následne realizované projekty zamerané na modernizáciu a výstavbu novej železničnej dopravnej infraštruktúry.

V sieti Železníc Slovenskej republiky sa nachádza 76 tunelov s celkovou dĺžkou zhruba 45 km. Tunely vybudované od čias Rakúsko-Uhorska cez medzivojnové a povojnové obdobie postupne dosahujú svoju životnosť a mnohé z nich tak prirodzene vykazujú poškodenia, ktoré môžu postupne v zvýšenej miere negatívne ovplyvňovať bezpečnosť a ekonomiku ich prevádzky.

V súčasnosti sa k požiadavkám na spracovanie projektovej dokumentácie pripája ešte stále pomerne nová vec, a to spracovanie diela metodikou BIM. Na Slovensku je súčasťou najmä „pilotných“ projektov, ale v Českej republike je súčasťou štandardného zmluvného vzťahu.

Článok vyhodnocuje skúsenosti z prípravy veľkých infraštruktúrnych projektov v dvoch susediacich a blízkych krajinách z ekonomického, politického a historického hľadiska. Venuje sa trom základným oblastiam, ktoré podmieňujú prípravu veľkých projektov, a to vzdelávaniu, projekčnej príprave a verejnému obstarávaniu (vrátane zmluvných podmienok). Zároveň poukazuje na rozdiely, ale aj podobnosti a upozorňuje na dobré skúsenosti či lepší prístup v jednotlivých oblastiach.

V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha. Verejnú súťaž na naprojektovanie a realizáciu kompletného technologického vybavenia tunela Višňové a informačného systému diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala vrátane záručného servisu (ďalej „technologického vybavenia“) v podmienkach žltého FIDIC-u uverejnila následne koncom júla 2022. Otváranie ponúk sa uskutočnilo začiatkom marca 2023.

„Štát dnes nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby urobil všetko potrebné, preto sa z pohľadu rekonštrukcie ciest prvých tried ide orientovať predovšetkým na mosty, ktoré sú vo veľmi zlom stave a často na hranici životnosti,“ hovorí Igor Choma, štátny tajomník Ministerstva dopravy SR.

Dĺžka diaľničného úseku je 12,536 km, súčasťou trasy je aj 25 mostov (z toho 17 je na diaľnici, tri sú nadjazdy, dva mosty sú železničné, jeden most je provizórny a buduje sa nadchod pre zver). V článku približujeme dva z nich vrátane najdlhšieho diaľničného mosta na danom úseku.

Do súčasnej podoby projektovania cestných aj železničných líniových stavieb sa čoraz viac dostávajú výrazy ako BIM, BEP, CDE, GIS, 3D, 4D... Ide o skratky označujúce moderné digitálne systémy riadenia projektov a samotného projektovania, ako aj nástroje na využitie dát z projektovej dokumentácie po ukončení výstavby diela pre správu a údržbu diela. Prax ukazuje, že zatiaľ sú tieto metódy dostatočne zvládnuté v pozemnom staviteľstve, no v cestnom staviteľstve ide zatiaľ len o pokusy o ich zavedenie.

Stavebné objekty v úseku Milín – Lety, SO 222 a v úseku Háje – Milín, SO 223 sú prvé svojho druhu použité v Česku a na Slovensku. Ide o prefabrikované presýpané, oblúkové, železobetónové mosty s rozponom v jednom poli 33,11 m, čo predstavuje najdlhší rozpon v regióne.