Príspevok predstavuje technické riešenie a spôsob realizácie SO 08-33-12 Čadca – štátna hranica ČR/SR, zárubný múr pri koľaji č. 1 (nžkm 282,130 – 282,404), ktorý pre zhotoviteľské združenie zrealizovala formou dodávky na kľúč spoločnosť VHS Geotech s.r.o., Bratislava, dcérska spoločnosť člena združenia – spoločnosti VÁHOSTAV.
Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.
Objednávateľom stavby ekoduktu pod názvom D3 Zelený most Svrčinovec bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava, zhotoviteľom bolo združenie Zelený most Svrčinovec pod vedením spoločnosti VÁHOSTAV, a.s., Bratislava, a s druhým členom spoločnosťou COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o., Banská Štiavnica.
Modernizácia je navrhnutá s dôrazom na zachovanie súčasnej polohy trate a minimalizáciu zmien jej trasovania, pričom sa zachováva hlavný cieľ, a to zvýšenie traťovej rýchlosti zo súčasných 80 km/h na 120 km/h. Modernizácia úseku 3. etapy Čadca – št. hranica ČR/SR podľa dodatku č. 4 k zmluve o dielo bude ukončená v decembri tohto roku.
Jedným z výrazných projektov obnovy železničnej infraštruktúry v Slovenskej republike je projekt rekonštrukcie úseku železničnej trate Hronský Beňadik – Nová Baňa, ktorý ako dodávateľ stavebných prác realizuje tím železničného staviteľstva spoločnosti STRABAG s.r.o.
V roku 2023 sa začalo so spracovaním dokumentácie modernizácie časti železničného uzla Bratislava pre posúdenie vplyvov na životné prostredie, v roku 2024 bola dokumentácia predložená na Ministerstvo ŽP SR. V súčasnosti prebieha proces posúdenia a čaká sa na vydanie rozhodnutia. Následne sa môže príprava stavby výrazným spôsobom priblížiť k realizácii a po dlhom čakaní pozdvihnúť stav dopravnej infraštruktúry na území hlavného mesta.
Dňa 19. decembra 2024 bola uvedená do prevádzky časť úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, ktorá je toho času vo výstavbe. Približne dvojkilometrová sprejazdnená časť sa začína v smere od Ružomberka jednosmerným pravým zjazdom z cesty I/18 a pokračuje prípojnou vetvou na novovybudovaný dvojpruh diaľnice smerom do Popradu, ktorý je napojený pri obci Ivachnová na už existujúcu diaľnicu D1.
Článok opisuje dva mosty nad železničnou traťou, ktoré bolo potrebné zbúrať a na ich mieste postaviť nové. Prvý, viac ako 90-ročný most sa nachádza pred obcou Štrba. Druhý most sa nachádza v meste Prešov.
Degradácia dodatočne predpätých segmentových mostov je celosvetovým problémom, ktorý súvisí s nedostatočnými znalosťami a technickými možnosťami v čase prvotnej aplikácie týchto objektov. Od prvého použitia technológie dodatočne predpätých segmentových mostov už pritom došlo aj k niekoľkým krehkým kolapsom vo svete či na Slovensku.
Firma Link projekt SK sa podieľala na projektoch časti mostných objektov 206, 210, 211, 212 rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná. Celková dĺžka úseku je 5,6 km (4,0 km trasa R3, 0,5 km križovatkové vetvy, 0,7 km privádzač). Na stavbe je spolu 98 stavebných objektov, z toho 12 mostov.
V súčasnosti sa mnoho technických projektov navrhuje a realizuje v prostredí flyšových hornín, veľmi rozšírených na území Slovenska. Flyšové formácie sa vo všeobecnosti vyznačujú výraznou litologickou heterogenitou a sú charakteristické výskytom málo pevných a tektonicky porušených štruktúr striedajúcich sa s pevnými polohami hornín.
Prevádzka terminálu integrovanej osobnej prepravy (TIOP) je súčasťou bratislavského integrovaného dopravného systému. TIOP má umožniť prestupy medzi železničnou a mestskou hromadnou dopravou, čo pomáha optimalizovať ich podiel na realizácii prepravy osôb v rámci celej aglomerácie.
Súčasťou prebiehajúcej výstavby rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, ktorá prechádza údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačné celky DC1 a DC2 SO 209-02 sú realizované metódou výsuvnej skruže. Ide o skruž s horným nosníkom od spoločnosti BERD, ktorá podopiera naše nosníkové debnenie Doka Top50.
Dňa 15. septembra 2024 bol v Týne nad Vltavou opäť spustený do prevádzky Most 28. října, ktorý prešiel celkovou rekonštrukciou a prakticky by sa dalo povedať, že ide o nový most. Z toho pôvodného sa zachovalo iba jeho založenie a spodná stavba. Dôvodom demolácie nosnej konštrukcie bol havarijný stav, zistený hlavnou mostnou prehliadkou a následnou diagnostikou.
V 60. rokoch 20. storočia prebiehal prudký rozvoj mostného staviteľstva spojený s intenzívnym uplatnením predpätého betónu a rozmachom technológie letmej betonáže nosnej konštrukcie, a to na Slovensku aj v okolitých krajinách. Príspevok sa venuje dobovým koncepčným riešeniam, uplatneným technologickým postupom, hodnoteniu aktuálneho stavu týchto mostov a možnostiam technického riešenia rekonštrukcií.
