Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na modernizáciu železničnej infraštruktúry je v súčasnosti pre Slovenskú republiku pri financovaní tejto dopravy kľúčové. V článku uvádzame prehľad projektov železničnej dopravy – od financovaných v minulosti až po aktuálne prebiehajúce projekty v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 –, a pozrieme sa aj na nasledujúce európske finančné nástroje až do roku 2029.
Cesta I/68 je súčasťou dopravnej cestnej siete SR v severojužnom smere a plní významnú úlohu v rámci dopravy v oblasti východného Slovenska, a to vnútroštátne aj medzinárodne. Začiatok cesty I/68 je situovaný na hraničnom priechode s Poľskou republikou v Mníšku nad Popradom, trasa ďalej prechádza mestami Stará Ľubovňa, Sabinov, Prešov a Košice až na hraničný prechod s Maďarskou republikou do obce Milhosť.
Slovenská spoločnosť Uranpres, spol. s r. o., je v Poľsku podzhotoviteľom realizujúcim dva dvojrúrové cestné tunely s označením TD-1 a TD-2.
Tunel Branisko, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2003, je s celkovou dĺžkou 4 975 m najdlhším slovenským tunelom. Nachádza sa na diaľnici D1 v úseku medzi obcami Behárovce a Fričovce. Predstavuje jednorúrový tunel s obojsmernou prevádzkou s priemernou dennou intenzitou približne 12 800 áut. Zaradený je do kategórie E.
Spoločnosť PORR s. r. o. rozširuje svoje pôsobenie o divíziu špeciálneho zakladania. Zámerom je ponúknuť partnerom dlhodobé skúsenosti a znalosti rakúskej spoločnosti pôsobiacej na trhu viac ako 150 rokov.
Rýchlostná cesta R2 Kriváň – Mýtna disponuje najdlhšou estakádou na Slovensku s dĺžkou 4,374 km, prechádzajúcou údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 bol realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.
Železničná trať Žilina – Čadca je zaradená medzi tranzitné medzinárodné koridory na území SR ako súčasť paneurópskeho koridoru č. VI Žilina – Zwardoň – Gdynia a úsek Čadca – št. hranica ČR/SR je prepojením tohto koridoru s koridorom č. 3 v sieti ČD.
Hluk zo železničnej dopravy má významný vplyv na psychoakustickú kvalitu životného prostredia a pracovný výkon človeka. Na zníženie hluku zo železničnej dopravy vplývajú návrh, realizácia a následne verifikácia akustických parametrov protihlukových stien (PHS). Verifikácia akustických parametrov pomáha odhaľovať nedostatky a prípadnú zmenu akustických parametrov, a to nielen pri realizácii, ale aj vplyvom degradácie počas životnosti protihlukovej steny.
V marci 2019 rozviazala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zmluvu s taliansko-slovenským zhotoviteľom úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, združením Salini Impregilo – Dúha.
Na aktuálnom stave vozoviek na Slovensku sa podpísalo mnoho faktorov. Patrí medzi ne nedostatočná alebo chýbajúca údržba, nárast intenzity dopravy, zmena klimatických podmienok, na ktoré tieto vozovky neboli dimenzované, a v niektorých prípadoch aj nevhodne použité postupy pri realizácii opráv.
Na trhu s geosyntetikami v Českej republike sa naša spoločnosť pohybuje od roku 1998, na Slovensku od roku 2005.
Výsledky výskumu naznačujú veľmi efektívny spôsob vytvorenia modifikovanej asfaltovej zmesi odpadovým polymérom s vlastnosťami, ktoré spĺňajú všetky kritériá kladené na asfaltové zmesi. Výhodou tejto metódy je aj to, že je aplikovateľná v bežnej výrobni asfaltovej zmesi bez dodatočnej investície do akéhokoľvek prídavného zariadenia.
Potreba vybudovať ekodukt vznikla z dôvodu zásahu stavby diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité s priľahlou križovatkou Svrčinovec do nadregionálneho biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver, ktorým sa tento biokoridor zúžil. Potrebu vzniku ekoduktu potvrdilo aj Primerané posúdenie vplyvov stavby na územie sústavy Natura 2000, spracované pre predmetné územie, ktoré navrhlo riešiť vzniknutý zásah vybudovaním systému ekoduktov s minimálnou prechodnou šírkou 80 m.
Barrandovský most patrí medzi najvyťaženejšie dopravné tepny v Českej republike. Denne po ňom prejde 140-tisíc vozidiel. Most bol vybudovaný v 80. rokoch 20. storočia a jeho technický stav si už vyžiadal kompletnú rekonštrukciu.
Projekt, ktorý rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí, vstúpil v úvode roka 2023 do ďalšej fázy výstavby.