Denisa Kureková

V Paríži na mieste bývalej železnice aktuálne prebieha transformácia na novú uhlíkovo neutrálnu „ekosystémovú štvrť“ založenú na ekologických riešeniach, posilnení sociálnej súdržnosti a výrobe obnoviteľnej energie na mieste.

Sú chvíle, keď treba urobiť veci rýchlo. Sú medzi nami takí, ktorí to vedia doslova šmahom ruky. Pár fascinujúcich a skutočne rýchlych riešení vám ponúkame v dnešnej prehliadke.

Ešte pred rokom som na tomto mieste písala o tom, že sa nám nedarí zastaviť globálne otepľovanie podľa stanoveného cieľa. Dnes však máme iné problémy.

Trh s bytmi, ktorý v princípe determinuje situáciu na celom stavebnom trhu, sa stále nerozhýbal. A zdá sa, že sa ani tak skoro nerozhýbe. No život aj biznis musia ísť ďalej. V tomto čísle ASB sme sa snažili nájsť odpoveď na otázku: aké príležitosti prináša obdobie poklesu?

Hovorí sa, že architektúra rodinného domu by mala v najväčšej miere odrážať individualitu jej obyvateľa. Nie vždy je to však na osoh. Posúďte sami.

Architektúra je viac ako len priestor. Vyvoláva pocity, ktoré intenzívne ovplyvňujú psychiku. Nemocnica musí byť dokonalý stroj, v ktorom hrajú ľudia prvé husle.

Architektonické súťaže na Slovensku naberajú na objeme. Nie sú povinné pre žiadne typy projektov, a to ani tie verejné financované samosprávami či štátom.

S riaditeľom Metropolitného inštitútu Bratislavy Jánom Mazúrom sme sa rozprávali predovšetkým o rozvoji bratislavského downtownu.

Vydávame prvé číslo časopisu ASB venované výlučne Bratislave. K tomuto neštandardnému kroku nás inšpiroval vývoj, ktorým Bratislava prechádza. Ak v nej nežijete a zavítate do nej len občas, nestačíte sa čudovať. Dokonca stačí, ak sa zdržujete len na trase práca – škola – domov (a tá akurát nejde cez centrum) a raz za čas zájdete „do mesta“. Bratislava rastie pred očami.

Špeciál ASB TOP stavby Slovenska vychádza piaty raz. Doteraz sme v ňom predstavili viac ako 250 stavieb. Mnoho slušných, viacero priemerných, ale aj také, ktoré nezaujali výškou investície, ale architektúrou.

Keď sa hovorí, že budovy tvoria naše spoločné prostredie, je to z veľkej časti aj zásluhou ich fasád. No nie vždy sa invencia majiteľa stretne s pochopením verejnosti, či už odbornej, alebo aj tej laickej. A niekedy ide o level, ktorý ani hlava neberie.

Trh s bytmi stojí. Developeri hovoria, že práve takéto časy sú výzvami, ktoré nás posúvajú vpred. Ťažká doba vyžaduje viac kreativity. Možných smerov, kam sa uberať, je viacero. Bývať predsa treba, či je situácia dobrá, alebo zlá, či ľudia peniaze majú, alebo nie. Riešením môže byť nájomné bývanie, ktoré je potrebné. My sme si k nemu však stále nenašli efektívnu cestu.

Podobne ako rastie do výšky nový stavebný projekt, aj web ASB.sk chce neustále stúpať. Nepôjde to však tak dobre, kým nebudeme presne vedieť, čo vás najviac zaujíma.

Laici v tom majú jasno. Developer je ten, kto nám príjemný výhľad z okna pokazí ďalšou budovou, ten, kto mení tvár mesta, ktoré sme od detstva poznali ako vlastnú dlaň, ten, kto si bez hanby pýta nehorázne peniaze za byt. Myslíme si, že majú kráľovské marže, že si s mestom môžu robiť, čo chcú, pretože majú peniaze. Tento stereotyp je v nás hlboko zakorenený, preto niekedy aj ľudia z fachu developera vnímajú len ako nutné zlo.

Projekt Sluishuis s verejnými strechami a riečnymi chodníkmi situovaný na okraji Amsterdamu reinterpretuje klasickú typológiu nádvorí pre život na vode.