graf, prepad

Analytik: Vรฝstavba mรก svoj vrchol za sebou, ochladzuje sa

Oproti jรบlu 2019 bola stavebnรก produkcia niลพลกia o 13,3 %, jej celkovรฝ objem dosiahol vyลกe 458 miliรณnov eur.

Stavebnรก produkcia v jรบli tohto roka sรญce zmiernila svoj medziroฤnรฝ pokles, naฤalej bol vลกak veฤพmi vรฝraznรฝ. Oproti jรบlu 2019 bola produkcia niลพลกia o 13,3 %, jej celkovรฝ objem dosiahol vyลกe 458 mil. eur. Po zohฤพadnenรญ sezรณnnych vplyvov sa oproti jรบnu 2020 znรญลพila o 0,7 %.

Ako ฤalej informoval ล tatistickรฝ รบrad SR, zmiernil sa pokles produkcie realizovanej stavebnรฝmi firmami v tuzemsku, v porovnanรญ s jรบlom 2019 produkcia klesla o 12,9 %. V jรบni bol pritom pokles na รบrovni 18,6 %. Celkovo dosiahla objem 430,5 mil. eur. „Stlmil sa pokles prรกc na novej vรฝstavbe, vrรกtane modernizรกciรญ a rekonลกtrukciรญ, po jรบnovom prepade o 21,2 % bol v jรบli medziroฤne niลพลกรญ o 12,7 %,“ uviedol ฤalej รบrad.

V zahraniฤรญ produkcia rastie

Objem prรกc na opravรกch a รบdrลพbe klesol medziroฤne o 16,7 %. Z hฤพadiska vรฝrobnรฉho zamerania sa oslabil pokles prรกc na vรฝstavbe budov, v jรบli sa ich objem medziroฤne znรญลพil o 9,1%. V jรบni bol pritom pokles aลพ na รบrovni 23,4%. Na inลพinierskych stavbรกch sa, naopak, zvรฝลกil z devรคลฅpercentnรฉho poklesu v jรบni na 19,8 % v jรบli. Po viac ako roฤnom raste sa podฤพa รบdajov ล รš SR znรญลพila aj produkcia realizovanรก stavebnรฝmi firmami v zahraniฤรญ, a to o 19,6 %. Z celkovรฉho objemu produkcie tvorila 6 %.

Za sedem mesiacov roku aktuรกlneho roka sa v porovnanรญ s rovnakรฝm obdobรญm roku 2019 stavebnรก produkcia znรญลพila o 8,4 % na 2,758 mld. eur. Objem produkcie realizovanej v tuzemsku dosiahol 2,561 mld. eur, ฤo je o 9,6 % menej ako v rovnakom obdobรญ minulรฉho roku. Znรญลพil sa objem stavebnรฝch prรกc na novej vรฝstavbe vrรกtane modernizรกciรญ a rekonลกtrukciรญ o 9,9 % na 1,811 mld. eur a na opravรกch a รบdrลพbe o 10,5 % na 658,4 mil. eur. Rast si udrลพala produkcia v zahraniฤรญ, medziroฤne bola vyลกลกia o 9,5%.

Len bรกzickรฝ efekt

Ako priblรญลพil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia ฤฝubomรญr Korลกลˆรกk, dynamika medziroฤnรฉho poklesu stavebnej produkcie sa sรญce podฤพa รบdajov ล tatistickรฉho รบradu SR zmiernila z – 17,5 % na – 13,3 %, avลกak vรฝluฤne v dรดsledku priaznivejลกieho bรกzickรฉho efektu.

„V porovnanรญ s jรบnom sa produkcia stavebnรญctva ฤalej zniลพovala (o 0,7% – sezรณnne oฤistenรฉ), hoci uลพ pomalลกie ako v predchรกdzajรบcich mesiacoch. V jรบli klesal najmรค menลกรญ z dvoch hlavnรฝch segmentov stavebnรญctva โ€“ vรฝstavba infraลกtruktรบry,“ doplnil analytik.

Naopak, vรคฤลกรญ zo segmentov, vรฝstavba budov, ukรกzal oฤakรกvanรบ korekciu prudkรฉho jรบnovรฉho prepadu. Medziroฤnรฝ pokles produkcie sa tu zmiernil z – 23,4 % na – 9,1 %. Naฤalej vลกak podฤพa Korลกลˆรกka platรญ, ลพe vรฝstavba budov mรก svoj cyklickรฝ vrchol uลพ za sebou.

„Aktuรกlny pokles tak pravdepodobne nie je ani tak dรดsledkom pandรฉmie, ako skรดr vรฝsledkom pozvoฤพnรฉho schladzovania rezidenฤnรฉho trhu i investiฤnej vรฝstavby. Svoju rolu vลกak mรดลพu hraลฅ aj praktickejลกie dรดvody sรบvisiace so stavebnรฝm zรกkonom a pozitรญvnymi oฤakรกvaniami ฤasti developerov ohฤพadom budรบcich zmien v jeho znenรญ,“ myslรญ si analytik. Stavebnรญctvo by pritom podฤพa neho malo ostaลฅ v ฤervenรฝch ฤรญslach aj v nasledujรบcich mesiacoch.

TEXT: ยฉ SITA Slovenskรก tlaฤovรก agentรบra