Čo hovoria odborníci na územný plán bratislavského kraja?

Dôležití ľudia opäť dostali slovo. Zaujímali sme sa o to, čo si myslia o územnom pláne. Tu sú ich odpovede.

Efektívnejšie procesy v doprave

Matúš Bizoň, hlavný riešiteľ územného plánu BSK, Inštitút priestorového plánovania

Ako hodnotíte komunikáciu s mestami a obcami na príprave zmien a doplnkov? Domýšľajú obce/obecné zastupiteľstvá svoj najmä rezidenčný rozvoj komplexne?

Najmä v doprave by sme si želali efektívnejšie procesy. Mnoho sídiel vymedzuje nové a nové rozvojové plochy na bývanie, čo generuje počet obyvateľov aj vyšší prínos z podielových daní či príjmy z dane z nehnuteľností.

Na druhej strane sa štandardy minimálnej vybavenosti začnú spomínať až vtedy, keď sa situácia stáva neúnosnou. Chýbajú škôlky, školy, služby, kultúra, šport, a tak ich treba vyhľadať v susednej obci, resp. v Bratislave.

Noví rezidenti suburbanizačných satelitov si želajú priam vidiecky pokoj. Nechcú si však pripustiť, že sú to práve oni, kto deň čo deň plní regionálne cesty. A na túto situáciu sa snaží BSK reagovať. Nepopulárne, no nevyhnutne. Územné plánovanie je navonok vnímané ako zložitý a nepopulárny proces.

Aktualizácia územného plánu je pritom úplne legitímna a prirodzená. Opakom rozvoja je však degradácia a tú si praje zrejme len málokto.

Nová stavebná legislatíva posilnila kompetencie krajov

Mária Rajecká, riaditeľka odboru územného plánu, GIS a životného prostredia BSK

Môže BSK podľa súčasnej stavebnej legislatívy zastaviť/nesúhlasiť s výstavbou logistického parku, cestnej komunikácie či veľkého satelitu rodinných domov?

Rozdelenie kompetencií medzi štátom a samosprávou spôsobuje, že samosprávne kraje nemajú dostatočné možnosti zamedziť neželanej urbanizácii. Stáva sa, že napriek tomu, že my vidíme rozpor územného plánu obce s územným plánom regiónu, okresný úrad v sídle kraja rozpor nevidí.

Práve táto inštitúcia má posledné slovo pred predložením návrhu územného plánu obce na schválenie do zastupiteľstva, či obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.

V tomto smere sa v novej stavebnej legislatíve posilnili kompetencie samosprávnych krajov, ktoré posúdia súlad územného plánu obce s územným plánom kraja. Samosprávny kraj ako orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územný plán regiónu, vie najlepšie posúdiť, či územný plán obce je v súlade s touto nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Územný plán regiónu ako motivačný nástroj pre obce

Milota Sidorová, podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR

Nový zákon o územnom plánovaní a o výstavbe platný od apríla 2024 prináša nový stupeň územnoplánovacej dokumentácie – územný plán mikroregiónu. Ponúka súčasne platný stavebný zákon podobnú možnosť?

Budem hovoriť o budúcnosti. Územný plán regiónu nahradí koncepcia regiónu, ktorá bude voľnejšia a plánovacia, menej regulatívna. Nástroj územného plánu – mikroregión – vzniká pre ľubovoľné množstvo obcí a miest, ktoré chcú riešiť problémy spoločne.

V mierke bude totožný s mierkou územného plánu obce. Koordinovať by ho mal kraj. V ideálnom prípade spolupráce by sa mikroregiónom dali riešiť aj oblasti, ktoré nerešpektujú administratívne hranice, napríklad metropolizácia.

V najlepšom sa dá chápať ako motivačný nástroj pre obce, ktoré majú ťažkosti zadovážiť si svoj územný plán. Dnešný stavebný zákon dáva obciam možnosť urobiť tzv. spoločný územný plán, ktorý ostane aj v novej právnej úprave.

Rozdiel je v tom, že spoločný územný plán po obstaraní a spracovaní schvaľujú dotknuté obecné zastupiteľstvá, v prípade mikroregiónu po dohode s obcami, samosprávny kraj obstaráva územnoplánovacie podklady pre obstaranie a spracovanie územného plánu mikroregiónu a udržiava ich v aktuálnom stave.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2023