Kríza? Pre stavebníctvo môže byť impulzom na zmenu

Digitalizácia, zelenší priemysel aj nájomné bývanie. Lídri stavebného priemyslu na webinári ASB koncom mája diskutovali o najpálčivejších témach a blízkej i vzdialenejšej budúcnosti. Vysvetlili, prečo je táto kríza iná ako pred desiatimi rokmi a ako sú na tom v súčasnosti ich podniky. Prinášame vám to najpodstatnejšie.

Odpovedajú Milan Dubec (CEO, Reinoo, a. s), Oto Hornáček (CEO, Hornex, a. s.), Pavol Kollár (CEO, STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o a IN VEST s.r.o.), Martin Kováč (predseda predstavenstva PORFIX – pórobetón, a. s.), Milan Murcko (generálny riaditeľ YIT Slovakia, a. s.)

Nestihli ste sa zúčastniť? Kúpte si videozáznam

Európska únia vyhlásila, že si požičia 750 miliárd eur, z čoho 8 miliárd by malo pripadnúť Slovensku. Čo to pre vás znamená?

M. Dubec: Pozerám sa skepticky na to, keď vláda priehrštiami rozdáva peniaze. Faktom však je, že keď tie peniaze prídu, pravdepodobne skončia v ekonomike, a keď prídu do správnych firiem, na konci dňa to môže mať pozitívny efekt.

O. Hornáček: Súčasnú situáciu nevnímam ako krízu, ale životný cyklus. Nemám z toho obavu, pevne verím, že to dokážeme prekonať. Bude dôležité, aká bude legislatíva, nálada, aké neformálne zákony sa budú dodržiavať. To je pre mňa kľúčovejšie ako peniaze.

M. Kováč: Peniaze od štátu musia na prísť, otázka je, kde sa použijú. Stavebníctvo by potrebovalo podporu aj formou duálneho vzdelávania. Dochádza k úbytku pracovnej sily. Nie sme takí atraktívni ako automotive, sme špinavé a náročné odvetvie. Zo strany štátu očakávam diskusiu. Mne chýba koncept, ako preklenieme túto krízu.

M. Murcko: Každému je jasné, že peniaze nespadnú z neba. Požičiame si ich a zadlžíime seba, deti aj vnukov. Skôr by som sa zameral na to, akú príležitosť to prinesie sektoru. Ak by sme zvládli férovú distribúciu do sektorov, ktoré to najviac potrebujú, môže to mať obrovský dosah na stavebný a developerský sektor. Som presvedčený, že to môže akcelerovať zelené myslenie, ale aj digitalizáciu stavebníctva a developerského prostredia.

„Myslím, že prepad príde o šesť až dvanásť mesiacov, ale nemám z toho obavy.“
Oto Hornáček

Ako vnímate súčasnú situáciu na konci pandémie a pokraji krízy?

O. Hornáček: Skúsenosť s krízou už máme, v čom vidím výhodu. Manažér sa musí naučiť riadiť prúd zmien. To, čo si večer naplánujem, ráno už neplatí. Všetky naše projekty pokračujú, zatiaľ to na nás nedoľahlo, ale ešte to príde. Myslím, že prepad príde neskôr, o šesť až dvanásť mesiacov. Nemám z toho obavy. Budeme len chvíľu robiť viac za menej peňazí.

M. Kováč: Zatiaľ nepociťujeme veľké prepady, práve naopak, prvé tri mesiace roka boli pre nás enormné. V Česku sme prevádzky nemuseli zatvárať. Na Slovensku niektorí naši odberatelia na niekoľko týždňov zastavili svoju činnosť, no medziročná zmena je aj tu minimálna. Do krízy môžeme vstúpiť medzi poslednými, no zároveň sa z toho budeme najdlhšie ťahať hore. Predikujeme zmenu a bude pravdepodobne výraznejšia ako v Českej republike, a to na prelome tretieho a štvrtého kvartálu.

O. Hornáček: Viacerí predajcovia a výrobcovia spomínali silné rasty v predaji v predchádzajúcom období. Považujem to však za individuálne príbehy. Štatistika je neúprosne iná. Čo je veľmi dôležité, viac ako 50 percent zákaziek si v stavebníctve objednáva štát. Verejné zákazky by mali robiť dobré a kvalitné firmy. Pokiaľ štát nemá záujem o to, aby tu boli kvalitné firmy, budeme vo veľmi zlej situácii. Mrzí ma, že dobré firmy dávajú od verejných zákaziek ruky preč, lebo tým prenechávajú priestor účelovým firmám. Za dôležitú tému považujem výstavbu infraštruktúry a dopravy, ktorá tvorí 34 percent celého koláča“. Pokiaľ o to štát neprejaví záujem, veľké firmy sa začnú tlačiť do segmentov, ktoré nepoznajú, čo bude prinášať aj nekvalitné výsledky, neprimeranú konkurenciu a ďalšie znižovanie zisku. Štát by ako investor nemal v tomto období zlyhať. Dôraz by mal byť aj na stavebnom zákone. Zastaraná a nefunkčná norma odrádza aj tých zahraničných investorov, ktorí by chceli na Slovensko prísť. Mal by sa tiež prijať zákon o výstavbe dopravnej infraštruktúry, aby sa stavalo tam, kde je to potrebné.

M. Dubec: V porovnaní s minulou krízou sme dnes v inej situácii. Vtedy bolo v Žiline rozostavaných 1800 bytov, z ktorých bolo v predpredaji predaných 5 až 10 percent a zbieralo sa 500 eur ako záloha za byt. Veľa projektov zbankrotovalo a celý žilinský trh bol odsúdený na sedemročnú stagnáciu. Dnešná situácia je radikálne lepšia. Banky sú zodpovednejšie, tým pádom developeri majú relevantné predpredaje a zálohy. A bytov, ktoré stagnujú, nie je tak veľa. Verím, že development pôjde ďalej, akurát pomalším tempom.

Je súčasná situácia príležitosťou na potenciálne akvizície a koncentráciu trhu? Aké ďalšie príležitosti vytvára?

M. Kováč: Je to presne o tom, ako sa k tomu postavíme. Tí, ktorí nemajú veľké dlhy, budú vyhľadávať príležitosti. Najmä keď sa skončí bankové a dlhové moratórium, budú firmy vystavené určitému tlaku. Určite sa pozeráme po akvizíciách. Aby sme do toho išli, musím mať podporu top manažmentu a musím tomu rozumieť.

P. Kollár: Budeme sa snažiť prežiť tú krízu v zdraví a zamyslíme sa nad tým, ako z nej môžeme vyjsť mocnejší. My sme sa na to pripravovali. Snáď kríza naštartuje aj zmenu procesov v štáte, aby nebol stavebný proces taký náročný, aby sme nedostávali stavebné povolenia o päť alebo šesť rokov, aby sa zmenili územné plány a efektivita riadenia štátu.

M. Murcko: Je tu historická príležitosť zmeniť stavebníctvo tak, ako sme ho poznali posledných 70 rokov. Ako jediné odvetvie za ten čas nezvýšilo svoju produktivitu na pracovníka a prostredie sa pritom výrazne zmenilo. Tragédia stavebníctva je v tom, že nedokáže dobre riadiť výrobné procesy. Musíme viac využiť technológie a digitalizovať Ak sa niekomu zdá, že sa teraz nič nedeje, mal by vedieť, že v roku 2018 bolo investovaných do nových startupov týkajúcich sa stavebníctva 1,8 miliardy eur . Je to obrovský biznis a každý tomu rozumie. Máme tu aj ďalšiu príležitosť a tou sú miliardy eur, ktoré pôjdu do znižovania uhlíkovej stopy. Stavebníctvo je najväčší producent CO2 a budeme to riešiť, či sa nám to páči, alebo nie, pokiaľ budeme členmi Európskej únie.

M. Dubec: Tiež vidíme potrebu zelených riešení. Sami sme začali dialóg s betonárkou, keďže tá je jedna z najväčších zdrojov CO2, o tom, či by nemohla prejsť na environmentálne prijateľnejší materiál. Dospeli sme k tomu, že táto téma je pre Slovensko stále veľmi nová. Aby bol u nás takýto materiál akceptovateľný, je pred nami ešte cesta. Druhá vec je, že betonárky v stavebnom boome neriešili žiadneho špecifického zákazníka. Práve toto obdobie môže vytvoriť priestor. Ako príležitosť vidím aj to, že si teraz vieme bez stresu pripraviť projekty, ktoré po období stagnácie alebo mierneho poklesu vieme spustiť.

„Je tu historická príležitosť zmeniť stavebníctvo tak, ako sme ho poznali posledných 70 rokov.“
Milan Murcko

V čom vidíte benefit nájomného bývania a prečo by mal privátny investor stavať nájomné byty?

M. Dubec: Dokážeme vykompenzovať to, že ak by sme stavali viac, ako sa na trhu dokáže umiestniť, vieme túto kapacitu prenajímať. Som tiež presvedčený, že postupným obmedzovaním hypoték sa vytvorí časť trhu, ktorá si ich nebude môcť dovoliť. Tým pádom bude mať záujem o bývanie v nájme. Tiež verím, že v istom momente nastane na Slovensku mobilita pracovnej sily, ktorá ľudí nasmeruje k nájmom. Je logické, že ak korona nezastaví globalizáciu, mobilita bude rásť, a tak bude príležitosť aj v pracovníkoch, ktorí k nám prídu len na niekoľko rokov a potom sa posunú ďalej.

M. Murcko: Potreba niečo urobiť úplne prevalcovala otázky, ako to urobiť a čo je možné urobiť. Pravda je taká, že nepotrebujeme nájomné byty. Potrebujeme sociálne nájomné byty, čiže dotované nájomné byty. Zdroje na to môžeme nájsť len dvoma spôsobmi. Buď zadlžíme svojich potomkov, alebo zdaníme súčasných daňových poplatníkov. Je to mimoriadne nebezpečná téma pre politikov, ktorí tomu rozumejú až do dôsledkov. Keď ako politik vytiahnete tému nájomných bytov, nemáte šancu politicky uspieť, pretože za svoje funkčné obdobie postavíte byty pre 0,5 percenta záujemcov a všetci ostatní budú nahnevaní. Rozdeliť 5-tisíc bytov spravodlivo medzi 300-tisíc ľudí nie je možné. A potom sú tu ďalšie aspekty, ktoré zatiaľ nikto nepomenoval. Slovenský dôchodca má dôchodok 400 eur, rakúsky 1 200 eur. Rakúsky dôchodca dokáže platiť sociálne dotovaný byt. Slovenský to nedokáže. Spadne do sociálnej siete a potom sú tam opäť už len nepopulárne možnosti. Hypotéky pri dnešných úrokových sadzbách vyjdú v mesačných splátkach len o niečo drahšie ako nájomné. Po splatení hypotéky má človek v rukách nehnuteľnosť.

P. Kollár: Pred voľbami, ale aj po nich počúvame, že nájomné byty budú vážnou otázkou segmentu. Hovorilo sa dokonca o tom, že by mali vzniknúť národní stavitelia bytov. Ide o populistické témy, ktoré mi trochu naháňajú strach. Netýka sa to len daňových poplatníkov, ale aj stavebníkov. Na malých trhoch vznikne developerom veľmi silná konkurencia s veľkými výhodami. Štát má v rukách všetky povoľovacie procesy a legislatívu. Som veľmi zvedavý, ako z toho súčasná vládna garnitúra vykorčuľuje.

M. Murcko: Štátu ako investora sa v pri nájomných bytoch neobávam, pokiaľ by nedošlo k manipuláciám s povoľovacím procesom. Keď sa pozeráme na stavebné náklady, dokážeme byty postaviť minimálne o 10 až 15 percent lacnejšie ako štát. Nie je to len o výstavbe, ale aj o celom know-how.

Developeri, využijete zníženie dopytu po stavebných prácach na zníženie zazmluvnených cien od svojich dodávateľov?

M. Murcko: Ceny nestanovuje developer. Určuje ich trh. V drvivej väčšine k vyjednávaniu nedôjde, ale nevylučujem to, keď bude situácia výrazne horšia. Zatiaľ to však vyzerá skôr len korekciu trhu, ktorá by mala dať obom stranám relatívne rovnovážne pozície.

M. Dubec: Nie je dôvod, prečo by ceny nasledujúcich šesť mesiacov mali ísť dole. Lepšie ceny môžu mať až projekty, ktoré sa začnú stavať o rok a neskôr. Marže sú však už teraz nízke. Jediný spôsob, ako stavebné firmy sú schopné stlačiť cenu, je zníženie vlastných vstupov, teda zníženie mzdových nákladov. Niekde ten priestor je, napríklad u živnostníkov, ale plošne zníženie nebude veľké.

Zefektívňuje digitalizácia výber stavebných dodávateľov?

M. Murcko: Pracujeme na tom, aby sme dodávateľov nevyberali a už vôbec nie elektronicky. Chceme mať dlhodobých partnerov, ktorí pokrývajú celý hodnotový reťazec a ktorí budú vstupovať do projektov vo fáze dizajnu. Nebude to o tom, kto s kým, kedy a ako vybabre. Tendrovanie bude pre nás menej a menej podstatné. Chceme dlhodobých partnerov.

P. Kollár: Úplne s tým súhlasím. Mám veľmi negatívne skúsenosti s elektronickou aukciou. Takzvaní ružoví panteri si do nej nasadia volavku a stlačia cenu na úroveň bez marže. Sú odberatelia, s ktorými sme odmietli spolupracovať, pretože robili elektronickú aukciu.

O. Hornáček: Elektronická aukcia nám neprekáža, ale ani ju nepreferujeme. V záverečnej fáze do nej vstupujú emócie a tie tam nemajú mať miesto. Pokiaľ si človek udrží chladnú hlavu a nenechá sa uniesť, dá sa to. Dlhodobo hovorím svojim investorom, že na stavbe môžu najlepšie ušetriť tak, že si vyberú kvalitného, nie lacného projektanta. Keď vám budovu zle navrhne, v procese obstarávania zhotoviteľa sa už toho veľa nevymyslí.

Nestihli ste sa zúčastniť? Kúpte si videozáznam