FOKUS: Achillovou pätou Slovenska sú verejné budovy

Utečenci hľadajúci na Slovensku útočisko pre vojnu na Ukrajine deň čo deň preverujú verejné služby. Školstvo, zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Nachádzajú obmedzené kapacity, a tie tu máme už dlhšie.

Vstup do Európskej únie (EÚ) v máji 2004 a následná finančná podpora z európskych inštitúcií dali Slovensku šancu na vytvorenie nových verejných služieb. Kvalitných, s modernými technológiami. Hoci sa ekonomike aj darilo, už pred pandémiou sme často počuli odpoveď „nemáme miesto“. V krízových situáciách na poskytovateľa nehľadíme. A tak platíme.

Za miesto v súkromných jasliach, škôlke aj škole, za lekára, sociálnu službu či lepšiu izbu v nemocniciach, ktorých budovy sú postrachom. Bratislavské Kramáre či niekdajšia Štátna nemocnica na Mickiewiczovej odstrašujú naozaj dôkladne. Prečo ešte nie sú aspoň obnovené? A kedy budú aj u nás nemocnice a školy nové?

Občianske budovy sú v zlom stave a málo efektívne

Do roku 1989 patrili verejné budovy štátu. Potom časť delimitoval na samosprávu, teda na obce a vyššie územné celky, a niektoré prešli aj do súkromného vlastníctva. V rokoch 1994 až 2003 štát a samosprávy vlastnili 15 435 nebytových budov s obostavaným objemom bezmála 114,7 milióna m³.

Z neho štvrtinu mali základné školy s podielom na počte budov len 16,3 %. Všetky školské budovy už tvorili 45 % a polovicu z obostavaného objemu. Na zdravotnícke, administratívne a ubytovacie pripadlo 30 %. Samospráve na starostlivosť o budovy chýbajú odborníci aj peniaze.

Nemá profesionálnych správcov, fondy opráv ani stratégie využitia a rieši hlavne havárie. Práve pre zlý stav budov a, naopak, náročnejšie parametre na vnútorné prostredie potrebujú nemocnice, ale aj školy, najmä základné a školské zariadenia, najviac tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody. Ich prevádzka je drahá.

Verejný sektor má majetok opravovať, nie predávať

Štát vlastní sám alebo cez rôzne organizácie takmer 10-tisíc stavieb, bytov a iných priestorov. Nevie, v akom sú stave, a chce ďalšie. Ministerstvo spravodlivosti sa sťahovalo do budovy bývalého Výskumného ústavu zváračského a má na ňu predkupné právo za 20 miliónov eur. Štát ju však predal ako nepotrebnú zhruba za 20 miliónov slovenských korún v roku 2002. Zbavil sa aj niektorých jaslí či škôlok a dnes by sa zišli.

Jeden takýto areál na Teplickej ulici vlastní rezort vnútra a využíva ho ako Centrum podpory. Pár rokov bol prázdny, keď okresný úrad odsťahoval odbor školstva. Ďalší je na Pivonkovej a v ňom sídli Migračný úrad. Samospráva by ich rada získala skôr, než budú na predaj. To je úplne posledný krok, lebo primárne je zabezpečenie verejných služieb.

Práve obnova verejných budov je zmysluplná. Šetrí financie a tie sú potom použiteľné na iné ciele, preto majú mať investície do obnovy v rozpočtoch samospráv prioritu. Pri obnove sa dajú efektívne zvýšiť kapacity služieb v budove alebo po zmene účelu môžu vzniknúť nové. Obnovou budov plní Slovensko aj globálne ciele v úspore energie.

Na nové verejné budovy chýbajú pozemky aj peniaze

Podľa Štatistického úradu SR sa v rokoch 2016 až 2021 postavilo spolu 2 800 nových nebytových budov a 896 obnovilo. Súkromných aj verejných. Nových je síce viac, no vo verejnom sektore sú financie obmedzené a potreby rôznorodé. Mestská časť Bratislava-Nové Mesto uvažuje o novej materskej škole na Kramároch. Súkromný pozemok by kúpila odhadom za 1,4 milióna eur z úveru.

Ten bude splácať a hradila by aj projekt a výstavbu verejnej škôlky, ktorá príjmy nemá, takže investícia z nich sa nevráti. Pritom má vysoký investičný dlh. Novej tržnici na Trnavskom mýte dala na neefektívnu prevádzku za 5 rokov až milión eur. Technický audit v roku 2018 odhadol investície do rekonštrukcie na 11 miliónov eur.

Pre kancelársku budovu na Hálkovej potrebuje ďalších 1,4 milióna eur a na obnovu sídla úradu na Junáckej ulici až 9 miliónov eur. Úvery nikdy nečerpala. V banke je pritom obec zvláštny klient. S majetkom na predaj či záloh má vždy nižšiu úrokovú sadzbu ako iné subjekty. Zákon č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách ju však v zadlžovaní limituje. Celková výška úveru nesmie prekročiť 60 % a suma splátok 25 % skutočných bežných ročných príjmov.

Obnova budov z úverov a grantov sa vyplatí

Mestská časť Petržalka si v roku 2009 brala komerčný úver 5 miliónov eur. Zateplila 30 budov škôl a škôlok, vymenila otvorové konštrukcie a pridala riešenia, ktoré ročne šetrili pol milióna eur, lebo náklady na vykurovanie klesli o 40 %.

Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) financovala samosprávy v programe Municipal Sustainable Finance Facility (MunSEFF) od roku 2010. Za 5 rokov poskytla úvery pre partnerské banky vo výške 85 miliónov eur na 400 projektov. Z nich bolo 114 vo verejných budovách a 70 v municipálnej infraštruktúre.

Štát vlastní sám alebo cez rôzne organizácie takmer 10-tisíc stavieb, bytov a iných priestorov. Nevie, v akom sú stave, a chce ďalšie.

Bratislavská župa, Nitra a Spišská Nová Ves získali dokopy úvery vo výške viac ako 13,5 milióna eur zvýhodnené dvojmiliónovým grantom na 27 budov. Zateplili strechy aj vonkajšie steny, menili okná, vstupné dvere, inštalovali termostatické ventily na radiátory a vyvážili vykurovacie sústavy. Štátny Environmentálny fond podporuje obnovu verejných budov z predaja emisných povoleniek.

Vlani minul na zatepľovanie 17 miliónov eur. Poskytol 92 dotácií, z toho 26 na škôlky a základné školy. Slovenský plynárenský podnik zase zriadil súkromný neinvestičný EKoFond. Od roku 2007 z neho čerpali zdroje aj na podporu efektívneho využívania energií školy, nemocnice, ale aj občianske a humanitárne organizácie. Od vlani už funguje ako nezisková organizácia Ekofond SPP.

Finančné partnerstvo so súkromným sektorom je osožné

Splácanie investícií z budúcich garantovaných úspor energie (GES) mobilizuje súkromné zdroje a cez odkup pohľadávok zrýchľuje tempo obnovy. GES popri vlastných a cudzích zdrojoch uplatnili v štúdii na financovanie vzorovej hĺbkovej obnovy typizovanej školskej budovy zo 60. rokov minulého storočia v bratislavskej Karlovej Vsi. Vrátili by sa im tak aj investície do tieniacich prvkov a vegetačnej strechy.

V Prahe takto v roku 2011 obnovili technologické zariadenia za 5 miliónov eur a prevádzka 31 škôl a škôlok šetrí ročne milión eur. V Bratislave o GES uvažovala vysoká škola pri rekonštrukcii internátu. Slovensko je strnulé, hoci takmer nulovú potrebu energie majú mať nové verejné budovy od roku 2019 a všetky od vlani.

Z európskych fondov sa ako prvé obnovili školské budovy

V rokoch 2007 až 2013 z celkovej pomoci 11,6 miliárd eur využilo Slovensko 11,2 miliardy eur, to značí 96,7 %. Obnovu verejných budov finančne pokrýval aj OP Bratislavský kraj a rozdelil 95 miliónov eur. Zložité čerpanie v Bratislave zvládli mestské časti Rača, Vrakuňa a najúspešnejšie Nové Mesto. Mali nad 5 000 obyvateľov aj integrované stratégie rozvoja pre verejný priestor, sociálnu sféru a školstvo.

Vo Vrakuni obnovili 2 škôlky a 2 základné školy, sociálnu budovu a vnútroblok. V Rači 3 škôlky, základnú školu, denný stacionár a revitalizovali vybrané ulice. V Novom Meste verejný priestor a park, k tomu 4 základné školy vrátane telocviční a jedální a 5 škôlok, jednu o 2 triedy aj nadstavili.

Neefektívna prevádzka tržnice na Trnavskom mýte si za 5 rokov vyžiadala až milión eur.

Adaptovali prázdnu budovu na Ovručskej ulici na Komunitné centrum, žiaľ, registrácia sociálnej služby krízovej intervencie vydržala práve 5 rokov. Staré Mesto chcelo opraviť školu, škôlky, denný stacionár a oživiť Kmeťovo námestie, ale pamiatkový úrad neschválil dokumentáciu. Za vlastných 2,5 milióna eur dokončilo v roku 2020 nové zariadenie opatrovateľskej služby pre 42 ľudí.

V programoch na roky 2014 až 2020 zostala obnova verejných budov roztrieštená. Vo finančných plánoch však majú všetky vyčlenené zdroje aj pre najrozvinutejší región. V OP Kvalita životného prostredia prevýšila celková alokácia 3,1 miliardy eur. Trenčianska župa z neho čerpala 75 % na progresívne technológie a riešenia za vyše 2,61 milióna eur pre Strednú odbornú stavebnú školu Emila Belluša z roku 1970.

Projekt bol z januára 2016 a obnova trvala do roku 2018. Ročné náklady na energiu klesli o 70 %. Školu zateplili, zredukovali tepelné straty, má riadené vetranie s rekuperáciou. Vodu v bazéne ohreje 96 fototermických panelov na streche, o 50 % viac denného svetla zaistí inteligentný LED systém. S týmto riešeniami sa oboznámia aj študenti v praktickej výučbe.

IROP podporuje škôlky aj kreatívne centrá, ale realizácia sa vlečie

Integrovaný regionálny operačný program (IROP) má 5 priorít a bezmála 1,9 miliardy eur. Na sociálne účely z neho obnovujú budovy verejní aj neverejní poskytovatelia. Môžu zriadiť aj detské jasle pre 20 detí a maximálne 12-miestne pobytové zariadenia.

Na zvýšenie kapacít v materských školách už Rača peniaze čerpala. Areál bývalých jaslí na Novohorskej ulici zmenila na škôlku. Rozpočet na 4 triedy s príslušenstvom zhruba pre 90 detí v energeticky efektívnej budove prekročil 850-tisíc eur.

Slovensko má v tomto aj budúcom roku šancu prijať 7 miliárd eur z európskych fondov a z plánu obnovy.

Zhotoviteľ začal s prácami na jeseň 2017. Keď ich zastavil, Rača od zmluvy odstúpila, obstarala iného a škôlku využíva od júla 2020. Nové Mesto podporu z rovnakej výzvy na škôlku ešte nevyužilo. Plánuje ju piaty rok skoro za milión eur pre 100 detí na Teplickej ulici vedľa tej existujúcej. Keďže sa pôvodný zhotoviteľ javil niektorým poslancom „drahý“, chceli druhú súťaž.

Keď ďalší zmluvu nepodpísal, vyšiel vlani tretí tender. Kým ho kontrolujú príslušné orgány, nič sa nestavia. Ďalšiu úplne novú škôlku pre 100 detí chce Nové Mesto postaviť na Vihorlatskej. Grant má od decembra 2020, ale tender na realizátora beží až od apríla 2022. Hodnota zákazky stúpla na 1,3 milióna eur, v rozpočte z roku 2019 bola nižšia.

Z nevyužitých budov sa môžu s podporou z IROP stať kreatívne centrá. Na jedno získali bezmála 18 miliónov eur Košice v areáli na Strojárenskej ulici. A vyše 15 miliónov eur minie Nitra na obnovu bývalých Kasární pod Zoborom. Bratislavské Nové Mesto s prestavbou spoločenského domu Vernosť v Dimitrovke zo 70. rokov nepochodilo.

S dotáciou 18 miliónov eur mohla vzniknúť úplne nová stavba, ale žiadosť miestne zastupiteľstvo v decembri 2019 neschválilo. Budova zostala takmer prázdna, centrálne zdroje energií sú odstavené a podľa auditu treba na obnovu 10,5 milióna eur.

Nové zdroje vyžadujú pružnosť a nový prístup

Keď predvlani zúril covid-19, akurát nastúpila slovenská vláda a od júla funguje nové Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. V prvom polroku 2021 prerozdelilo na zníženie dosahov pandémie vyše miliardu eur. Alokácie v štyroch operačných programoch ešte narástli aj po rozdelení zdrojov z REACT-EU.

Z neho môže Slovensko čerpať na svižné zotavenie po pandémii 780 miliónov eur. Tretina má pribudnúť do IROP, ktorý z prvej linky 620 miliónov eur už väčšinu dostal. Časť dokonca už rozdelil základným školám v Bratislavskom kraji, ktoré si zvýšia kapacity bezmála za 48 miliónov eur. Z toho takmer 21 miliónov eur pripadá na projekty ôsmich mestských častí Bratislavy.

Najväčšiu investíciu vo svojej histórii zhruba za 7,5 milióna eur má Rača. Rekonštruuje areál základnej školy Plickova pre 600 žiakov. Ružinov pridá na Medzilaboreckej nový pavilón, veľkú telocvičňu a pristavia jedáleň. Zelenú energiu získa z fotovoltickej elektrárne.

Banskobystrická župa môže rozšíriť stredné školy a zvýšiť energetickú hospodárnosť budov vrátane internátov cez dve výzvy s indikatívnymi zdrojmi skoro 33 miliónov eur. Má aj novú Stratégiu nakladania s nevyužívaným a prebytočným nehnuteľným majetkom.

V pláne obnovy sú nové nemocnice aj obnova pamiatok

Obce z IROP budujú integrované centrá primárnej zdravotnej starostlivosti s podporou okolo trištvrte milióna eur a viac, ak k nej pridružia aj sociálne služby, ako napríklad Bánovce nad Bebravou. Financie na obnovu a nové pavilóny získali aj nemocnice neverejných poskytovateľov zo skupín Penta či Agel. Pre 86 zariadení odišlo už bezmála 200 miliónov eur a z REACT-EU pôjdu ďalšie na akútnu starostlivosť.

Rača získala zo zdrojov REACT-EU ako najväčšiu investíciu vo svojej histórii 7,5 milióna eur

Miliarda eur na nemocnice je skoro pätina prostriedkov zo 6,75 miliárd eur, ktoré môže Slovensko minúť z plánu obnovy do polovice roka 2026 vo väzbe na kľúčové reformy. Za 4 roky by sme mali postaviť 870 kompletne vybavených lôžok v nových nemocniciach, 1 035 lôžok vo fáze „hrubej stavby“ a 495 lôžok zrekonštruovať. Tento cieľ je najviac ohrozený, lebo nie sú známe ani projekty, ani lokácie.

Na renováciu historických budov a pamiatok je v pláne obnovy vyše 200 miliónov eur a ďalšie sú na debarierizáciu školských budov. Čerpať ich majú väčšie stredné školy, nižšie úrovne škôl využijú na tieto účely skôr nové eurofondy. Na prioritné ciele má OP Slovensko na roky 2021 až 2027 takmer 13 miliárd eur a miliardou eur podporí nákladovo efektívnu hĺbkovú obnovu budov.

Potenciál je obrovský a napredovať by sme mohli rýchlejšie

Verejné budovy sa dali obnovovať lacnejšie počas dlhodobej recesie v stavebníctve po finančnej kríze v roku 2008. Štát však nedokázal operatívne presunúť finančné zdroje. Aj implementácie nových globálnych cieľov konvergenciu na národnej úrovni spomalili.

Samosprávy len chabo komunikujú o projektoch, lebo ich pripravujú na poslednú chvíľu, a tak môžu vyvolať u okolia nevôľu až odpor. Z rokovaní miestnych zastupiteľstiev, ktoré žiadosti o podporu schvaľujú, sa zasa vytrácajú vyššie ciele štátu. Dôraz je na bežné hospodárenie a pripravené projekty môžu zmariť obavy z neoprávnených výdavkov. A pre volebný cyklus sa dajú ťažko aplikovať dlhodobé stratégie.

Celkovo európske fondy využívame slabo. Terajších 16,7 miliardy eur na 51,5 %. Akútnym problémom je kontrola verejného obstarávania, ktorú robilo 21 orgánov. Po novom je to len Úrad pre verejné obstarávanie a ten má jednotné pravidlá.

Táto úprava je kľúčová, lebo firmy ponuky z tendrov v dôsledku turbulentných cien stavebných materiálov i palív garantujú krátko. Pritom má Slovensko šancu prijať asi 7 miliárd eur z európskych fondov a z plánu obnovy v tomto aj budúcom roku. Využijeme ju?

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2022