Slováci dlhujú vyše 36 miliárd eur
Finančné záväzky obyvateľov Slovenskej republiky k 31. marcu 2019 dosiahli celkovú výšku 36,6 miliardy eur. Ako vyplýva z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (ďalej CRIF SK), ktorá zabezpečuje prevádzku Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Nebankového registra klientskych informácií (NRKI), 71,3 percenta celkového dlhu tvoria úvery na bývanie a viac ako štvrtinu, 28,7 percenta tvoria spotrebiteľské úvery. Zadlžený je každý tretí dospelý obyvateľ Slovenska. „Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne sa znižujúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,“ uviedol Ing. Ján Budinský, konateľ spoločnosti CRIF SK.
Takmer 1,2 milióna ľudí so spotrebiteľskými úvermi
Ako ďalej vyplýva z údajov CRIF SK, koncom prvého štvrťroka 2019 boli v bankovom a nebankovom registri evidované úvery 1 434 946 obyvateľov Slovenska, pričom dlhy na bývanie malo 238 356 ľudí (16,6 percenta z celkového počtu dlžníkov) a spotrebiteľské úvery malo až 926 612 ľudí (64,6 percenta z celkového počtu dlžníkov). Obidva druhy úverov malo 269 978 osôb (18,8 percenta z celkového počtu dlžníkov).
Na Slovensku je 4 438 462 ľudí starších ako 18 rokov (zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, údaj k 31. 12. 2018), čo znamená, že priemerná výška finančných záväzkov na jedného dospelého občana Slovenska dosahuje takmer 8 250 eur.
„Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si na jednej strane nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce i založenia rodiny a výchovy detí a na druhej strane životné náklady a výdaje, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí. S istou mierou prípustného zjednodušenia môžeme konštatovať, že oba typy dlhov odrážajú realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami,“ uviedla sociologička PhDr. Sylvia Porubänová.
Vyše 26 miliárd eur dlhujeme za bývanie
K 31. marcu 2019 prekročila suma úverov na bývanie 26 mld. eur. Takmer dve tretiny finančných záväzkov na bývanie, 65,2 percenta, patrilo ľuďom vo veku od 30 do 44 rokov. Viac ako pätina dlhu, 21,6 percenta pripadalo na dlžníkov starších ako 45 rokov a 11,6 percenta dlhu na bývanie si čerpajú mladí vo veku od 25 do 29 rokov. Na najmladšiu vekovú skupinu dospelých do 24 rokov pripadalo len 1,6 percenta z dlhu na bývanie.
Najvyššiu priemernú sumu na klienta vykázali ľudia vo veku 25 až 29 rokov (63 664 eur); naopak, najnižšiu ľudia vo veku 55 a viac (22 259 eur). Najvyšší podiel na dlhu na bývanie mali ľudia v Bratislavskom kraji (29,7 percenta), najnižší ľudia bývajúci v Banskobystrickom kraji (8 percent).
Spotrebiteľské úvery oslovujú najviac vekovú kategóriu 30 – 34 rokov
Objem spotrebiteľských úverom k 31. marcu 2019 dosiahol 10,5 mld. eur. Tretina tohto dlhu, 33,8 percenta, patrila ľuďom vo veku od 35 až 44 rokov. Táto veková skupina spolu s nadväzujúcou staršou vekovou skupinou od 45 do 54 rokov čerpá viac ako polovicu z celého objemu spotrebiteľských úverov – až 55,6 percenta. Na najmladšiu vekovú skupinu do 24 rokov pripadli 3,8 percenta dlhu zo spotrebiteľských úverov. Dlžníci vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov splácali 11 percent z celkového objemu úverov, podiel dlžníkov vo veku 30 – 34 rokov dosiahol 15,6 percenta a 55-roční a starší ľudia sa na objeme dlhu zo spotrebiteľských úverov podieľali 14,1 percenta.
Najväčšiu čiastku dlhovali v priemere ľudia vo veku 30 až 34 rokov (11 829 eur), najmenšiu ľudia vo veku 55 + (5 099 eur). Aj v rozdelení objemu spotrebiteľských úverov podľa krajov patrilo prvenstvo Bratislavskému kraju (18,2 percenta), najmenej sa na spotrebiteľských úverov podieľali ľudia v Žilinskom kraji (10,7 percenta).
Podiel finančných záväzkov ohrozených nesplácaním
Podľa údajov z bankového a nebankového registra sa ohrozený dlh na celkovom dlhu podieľal 2,1 percenta; podiel ohrozeného dlhu na dlhoch na bývanie predstavoval 0,9 percenta a na spotrebiteľských úveroch 4,8 percenta, pričom za dlhy ohrozené nesplácaním sú považované nesplatené splátky úverov s delikvenciou tri a viac mesiacov a zosplatnené úvery.
„Slabšia splátková disciplína je v mnohých prípadoch priamym dôsledkom snahy za akýchkoľvek okolností splniť reálne či domnelé spoločenské, lokálne, rodinné a iné očakávania a tlaky. Ľudia si evidentne nakladajú viac, než sú schopní uniesť alebo splatiť,“ povedala sociologička PhDr. Sylvia Porubänová.
V registroch viac ako 2,7 mil. aktívnych úverových zmlúv
Koncom prvého štvrťroka 2019 evidovali Spoločný register bankových informácií, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť SBCB – Slovak Banking Credit Bureau, a Nebankový register klientskych informácií, ktorého prevádzkovateľom je spoločnosť NBCB – Non-banking Credit Bureau 2 728 500 otvorených zmlúv, teda zmlúv s nenulovým zostatkom čerpaných prostriedkov. Z toho na úverové zmluvy na bývanie pripadalo 23 percent a na zmluvy so spotrebiteľským úverov 77 percent. Na jedného klienta s dlhom na bývanie pripadlo v priemere 1,2 zmluvy, na klienta so spotrebiteľským úverom 1,8 zmluvy.
Prehľad o svojich úverových zmluvách z oboch registrov môžu získať aj samotní dlžníci, a to osobne prostredníctvom klientskych centier obidvoch úverových registrov, poštou alebo elektronicky
s využitím webovej platformy na portáli moje-financie.sk. Portál po registrácii používateľom umožňuje bezpečným a jednoduchým spôsobom získať úverovú správu v elektronickej podobe a monitorovať si tak aktuálny stav svojich finančných záväzkov.
Zdroj: CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o.
