Obnova bytových domov – chyby a poruchy obvodových konštrukcií

Poruchy a chyby obvodového plášťa a konštrukcií lodžií a balkónov tvoria svojím rozsahom najpočetnejšiu skupinu chýb a porúch bytových domov a pri stavebno-technických úpravách im treba venovať dostatočnú pozornosť. Cieľom príspevku je zdokumentovať, analyzovať a navrhnúť spôsoby odstránenia typických chýb a porúch na konkrétnych príkladoch, pričom najviac priestoru budeme venovať bytovým domov realizovaným niektorou z panelových technológií.

Úvod
Súčasný stav obvodových plášťov a konštrukcií lodžií a balkónov podstatne ovplyvňuje ich vek a pôvodné riešene, ktoré je dané stavom technického poznania o správaní obvodových plášťov, vybranou materiálovou skladbou, ako aj spôsobom výroby a montáže.

Veľmi často sa môžeme stretnúť s takými poruchami, ktoré sa postupne transformovali a stále transformujú na závažné poruchy statického charakteru. Nezriedka stav nezodpovedá predpokladanej životnosti a ich poškodenie je väčšie, než zodpovedá ich veku. Vplyvov, ktoré to spôsobujú, je celý rad. Pokúsme sa vymenovať aspoň niektoré:

• nedostatočná úroveň poznania v čase návrhu (zmeny objemu vplyvom tepla či nedocenenie agresívnych účinkov vonkajšieho prostredia),
• nekvalitná materiálová základňa (tesnenie škár, nekritické uplatnenie niektorých materiálových variantov obvodového plášťa),
• chybný návrh či realizácia (kotviace prvky bez protikoróznej ochrany, montážne chyby v stykoch jednotlivých dielcov),
• zanedbaná údržba (pretesňovanie škár, zanedbaná periodická údržba zámočníckych, klampiarskych a stolárskych prvkov, povrchová úprava obvodového plášťa),
• technologická nedisciplinovanosť pri výrobe panelov (nedostatočné krytie oceľových prútov betonárskej výstuže, zmrašťovacie trhlinky pri urýchľovaní tuhnutia a tvrdnutia betónu v panelárni),
• pôsobenie klimatických vplyvov a agresívneho prostredia.

Druhú výraznú skupinu tvoria chyby stavebnofyzikálneho charakteru. Tie sa prejavujú najmä v tepelnotechnickej oblasti zvýšenými tepelnými stratami a vznikom hygienických porúch v interiéroch bytov.

Príklady typických porúch obvodového plášťa a možnosti sanácie

Pri objektívnom posúdení súčasného stavu obvodových plášťov panelových objektov a návrhu opravy obalových konštrukcií dielcov treba vychádzať z dostupných podkladov, a najmä z poznatkov získaných pri stavebno-technických prieskumoch. Medzi najčastejšie poruchy obvodového plášťa patria:

• degradácia betónu a povrchových úprav obvodových konštrukcií a atikových dielcov,
• netesné škáry s porušeným, degradovaným a miestami úplne chýbajúcim tesnením, kadiaľ zateká do nosnej konštrukcie a interiérov bytov,
• pri mnohých stavebných sústavách sa obvodové panely kotvili k vnútornej nosnej konštrukcii z bežnej ocele, a teda nemožno zaručiť ich dlhodobú funkčnosť a životnosť,
• trhliny v škárach medzi obvodovými panelmi a vnútornými nosnými stenami,
• neprídržné a odpadávajúce povrchové úpravy a časti betónu,
• nedostatočné tepelnotechnické vlastnosti obvodových konštrukcií spôsobujúce vznik vlhkostných a hygienických porúch (výskyt plesní) v interiéroch bytov a zároveň vedúce k vysokým tepelným stratám objektu.

Nižšie uvádzame prehľad typických chýb a porúch obvodových dielov vrátane opisu príčin.

Obr. 2 Výskyt plesní na vnútornom povrchu spôsobený tepelným mostom. Situácia je zhoršená aj zatekaním v dôsledku porušenia obvodového parapetného dielca.	Obr. 3 Príklad degradácie povrchových úprav obvodových stien
Obr. 4 Trhliny v škárach medzi obvodovými panelmi a zvislými nosnými stenami	Obr. 5 Zatekanie do interiérov bytov v dôsledku degradovaného tesnenia škár medzi jednotlivými obvodovými dielcami. Na obrázku vpravo vidieť snahu o dodatočné pretesnenie.
Obr. 6 Príklad odhaľovania výstuže v dôsledku nedostatočnej krycej vrstvy a jej následná korózia	Obr. 7 Príklad poškodenia styku obvodových nosných konštrukcií štítových panelov

Oprava obalových konštrukcií by mala zahŕňať tieto etapy:
Statické zaistenie dielcov, ktoré zahŕňa najmä dokotvenie dielcov k nosnej konštrukcii, dokotvenie vonkajších monierok sendvičových dielcov k ich nosnej vrstve, zosilnenie dielcov, nahradenie porušeného betónu, nahradenie alebo doplnenie výstuže dielcov a stykov a podobne.

Reprofiláciu betónu a ochranu výstuže, ktorá znamená doplnenie a nahradenie porušeného betónu a zahŕňa tieto technologické postupy: odstránenie koróznych splodín, zaistenie novej protikoróznej ochrany (pasivácie) výstuže, doplnenie betónového prvku do pôvodného stavu pomocou špeciálnych (na to určených) mált – najčastejšie na cementovej alebo polymércementovej báze.

Konečnú povrchovú ochranu zabezpečujúcu odolnosť proti vode, mrazu, agresívnym vplyvom z ovzdušia, kyslému dažďu a s vysokým difúznym odporom proti prenikaniu oxidu uhličitého. Táto ochrana môže byť zaistená aj systémami dodatočného zateplenia, ktoré popri tepelnotechnických a energetických prínosoch prispievajú aj k zníženiu tepelného namáhania jednotlivých prvkov obvodového plášťa.

Opravu treba riešiť s dôrazom na jednotlivé detaily a nadväznosť tak, aby sa zabezpečila správna funkčnosť a životnosť a odstránili sa všetky pôvodné chyby a nedostatky. Z tepelnotechnického hľadiska to znamená dôsledné eliminovanie všetkých tepelných mostov, ktoré môžu znamenať potenciálne riziko (napríklad z hľadiska výskytu plesní).

Obr. 8 Príklad dokotvenia priečelných dielcov k nosnej konštrukcii pri stavebnej sústave T 06 B	Obr. 9 Príklad komplexného prístupu – dôsledné riešenie tepelnoizolačného obkladu vrátane tepelnej izolácie ostenia, nadpražia a parapetu na elimináciu tepelného mosta; osadenie systémového hliníkového parapetu

Zámerne sme nespomenuli otázku ľahkých prvkov obvodového plášťa na báze dreva – medziokenných izolačných vložiek (MIV), s ktorými sa stretávame pri mnohých stavebných panelových sústavách. Ich sanácia či lepšie povedané výmena je spojená najmä s výmenou otvorových výplní, na ktorých problematiku sa tento príspevok nezameriava.

Príklady typických porúch konštrukcií lodžií a balkónov a možnosti sanácie

Pri konštrukciách lodžií a balkónov sa najčastejšie stretávame s týmito nedostatkami:

• poškodením jednotlivých stykov,
• rýchlym postupom karbonatácie betónu spôsobujúcim jeho degradáciu, oddeľovanie od výstuže a odpadávanie jeho kusov,
• oddeľovaním krycích vrstiev a následnou koróziou výstuže,
• porušeným podlahovým súvrstvím vrátane hydroizolácie, spôsobujúcim zatekanie do nosnej konštrukcie a jednotlivých stykov,
• koróziou prvkov zábradlia aj vlastných nosných profilov zábradlia a nosných zvarov,
• popraskanými výplňami zábradlia zo skiel s drôtovanou vložkou.

Ďalej uvádzame prehľad typických chýb a porúch lodžií a balkónov vrátane opisu príčin.

Obr. 10 Poškodenie horizontálneho styku v mieste uloženia lodžiového stropného dielca na nosnú stenu. Na obrázku vpravo vidieť skutočný rozsah poškodenia po odstránení všetkých degradovaných (karbonatovaných) častí betónu.	Obr. 11 Nevhodný spôsob kotvenia do lodžiového stropného panelu. Na tomto mieste zateká, čo urýchľuje koróziu betónu. Najviac viditeľná je korózia samotnej konštrukcie zábradlia v dôsledku zanedbanej údržby.
Obr. 12 Porušenie podlahového súvrstvia na lodžii vrátane hydroizolačnej vrstvy tvorenej živičným pásom	Obr. 13 Degradácia náterového systému na epoxidovej báze, ktorý tvorí nášľapnú aj hydroizolačnú vrstvu. Zároveň postupne degraduje lodžiový stropný dielec.

Komplexná sanácia balkónov a lodžií by mala zahŕňať:

• Statické zaistenie dielcov a stykov, pod ktorým rozumieme najmä obnovenie pôvodnej únosnosti, prípadne jej zvýšenie. Zaisťovať sa môže viacerými spôsobmi (alebo ich vzájomnou kombináciou): zväčšením úložnej plochy dielcov v mieste stykov, doplnením či nahradením závažne degradovanej nosnej výstuže prvkov, prebetónovaním dutín s vložením zosilňujúcej výstuže pri objektoch s dutinovými stropnými lodžiovými panelmi, dodatočným kotvením konštrukcií lodžií k vnútornej nosnej konštrukcii (v prípade predsadených lodžiových stien), zvýšením únosnosti existujúcich konštrukčných prvkov dobetónovaním, nalepením dodatočnej lamelovej výstuže z uhlíkového laminátu a podobne.
• Výmenu, prípadne opravu konštrukcií zábradlia, pričom sa treba vyvarovať množstva nevhodných detailov (najmä v mieste kotvenia), aplikovať zodpovedajúcu protikoróznu ochranu a podobne. Výsledný vzhľad zábradlia vychádza z jeho technického riešenia (použitia materiálu, kotvenia do nosnej konštrukcie, priestorového zasadenia do obvodových konštrukcií objektu, rozmerov nosnej konštrukcie daných technickým riešením opravy a samotným rozmerom zábradlia), geometrie a materiálového a konštrukčného variantu výplní. Práve výplne zábradlia sa zásadne podieľajú na celkovom vzhľade. Materiálových, geometrických aj konštrukčných variantov výplní je veľké množstvo. Pri navrhovaní treba zvážiť nielen materiálový variant výplne, prípadne kombináciu, ale aj geometrické riešenie zasadenia výplne do nosnej konštrukcie, z ktorej vyplývajú konštrukčné varianty kotvenia výplne.
• Sanáciu a reprofiláciu betónových konštrukcií, ktorá je principiálne zhodná s reprofiláciou prvkov obvodového plášťa.
• Ochranné vrstvy zabezpečujúce ochranu betónových prvkov proti účinkom poveternostných vplyvov a agresívneho prostredia. Horný povrch lodžiových alebo balkónových stropných dielcov musí mať nové podlahové súvrstvie vrátane hydroizolácie, ktorá musí zaisťovať spoľahlivý spôsob odvodnenia. Na povrchovú ochranu ostatných častí – spodného povrchu a čela lodžiových či balkónových panelov, lodžiových stien a podobne – možno vybrať aj niektorú z existujúcich alternatív (ochranný náter, omietkové súvrstvie či kontaktný zatepľovací systém).

Rovnako ako v prípade prvkov obvodového plášťa, aj k sanácii lodžií a balkónov treba pristupovať s dôrazom na riešenie všetkých detailov v miestach nadväzujúcich konštrukcií.

Obr. 14 Výsledok sanácie lodžií a balkónov v kontexte komplexnej sanácie obalu budovy

Záver
V príspevku je uvedený len malý zlomok všetkých chýb a porúch, ktoré sa vyskytujú na obvodových konštrukciách bytových domov postavených panelovou technológiou. Neriešili sme celý rad významných konštrukcií, ako sú výplne otvorov, ľahké obvodové prvky, strešné konštrukcie a podobne, ktoré vyžadujú značnú pozornosť a sú obsiahlou témou na samostatný príspevok.

Cieľom každej opravy objektu je odstránenie nedostatkov a zlepšenie existujúceho stavu. Každá takáto oprava by sa mala riešiť koncepčne, aby bola efektívna a zaistila dostatočnú životnosť. Samotnému návrhu opravy by mal vždy predchádzať stavebno-technický prieskum, na základe ktorého možno určiť skutočný stav objektu ako celku, aj jednotlivých konštrukcií.

TEXT: Dr. Ing. Leoš Červenka, Ing. Jan Ficenec, PhD.
Autori pôsobia v spoločnosti TERMO + holding, a. s.

Literatúra
1.    Červenka, L.: Obvodové konstrukce panelových budov. Poruchy staveb. Praha: Grada, 2008.
2.    Kolektív autorov: Okna, lodžie a balkóny v panelových domech. ŠEL, spol. s r. o.
3.    Cupal, R. – Ficenec, J.: Sanace betonových konstrukcí. In: Povrchové úpravy, č. 3, 2009.
4.    Archív spoločnosti TERMO + holding, a. s.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.