okno
Galรฉria(13)

Zรกsady decentrรกlneho vetrania bytovรฝch domov

Partneri sekcie:

Pri obnove bytovรฝch domov je potrebnรฉ myslieลฅ nielen na zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti budov, ale aj na opatrenia, ktorรฉ zo zvolenรฉho spรดsobu obnovy vyplynรบ. Prรญkladom je zateplenie bytovรฝch domov, keฤ treba navrhnรบลฅ vhodnรฉ vetranie budovy. To by malo zรกroveลˆ spฤบลˆaลฅ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb.

Obnova bytovรฝch domov prinรกลกa uลพ celรฉ desaลฅroฤia trvale zรกsadnรฉ zlepลกenie ich tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ. Pรดvodne vzhฤพadovo nepeknรฉ stavby sa premyslenou obnovou pomerne rรฝchlo premieลˆajรบ na pohฤพadovo estetickรฉ bytovรฉ domy, ฤo mรก v koneฤnom dรดsledku pozitรญvny vplyv tak na celkovรฝ vzhฤพad lokality, v ktorej sa nachรกdzajรบ, ako aj na ฤพudรญ, pre ktorรฝch danรก lokalita tvorรญ prรญjemnรฝ domov.

Obr. 1a Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7]
Obr. 1b Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7]
Obr. 2a Vznik plesnรญ ako dรดsledok znรญลพenia vnรบtornej povrchovej teploty kรบtov stavebnej konลกtrukcie [8]
Obr. 2b Vznik plesnรญ ako dรดsledok znรญลพenia vnรบtornej povrchovej teploty kรบtov stavebnej konลกtrukcie [8]
Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9]
Obr. 4a Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovej stavbe a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na bytovej budove [10]
Obr. 4b Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovej stavbe a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na bytovej budove [10]
Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12] 1 โ€“ centrรกlna vzduchotechnickรก jednotka s rekuperรกciou tepla (umiestnenรก na streche alebo v suterรฉne bytovรฉho domu), 2 โ€“ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu (umiestnenรฝ v byte โ€“ pod stropom), 3 โ€“ centrรกlny rozvod vzduchu spรกjajรบci centrรกlnu vzt-jednotku a regulรกtor vybavenรฝ tlmiฤmi hluku, 4 โ€“ odboฤky pre bytovรฝ rozvod vzduchu, 5 โ€“ odvod znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลˆa, toaleta) a z kuchyne, ลกatnรญka, prรญp. komory, 6 โ€“ prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu do obytnรฝch miestnostรญ vrรกtane vybavenia tlmiฤmi hluku, 7 โ€“ obytnรฝ vnรบtornรฝ priestor s osadenรฝmi snรญmaฤmi koncentrรกcie CO2 (umiestnenรฝmi v spรกlni alebo v obรฝvacej izbe)

Obnova obvodovรฉho a streลกnรฉho plรกลกลฅa domu v podobe jeho zateplenia a vรฝmena otvorovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ (oknรก, svetlรญky, vchodovรฉ a balkรณnovรฉ dvere) bezpochyby pomรกhajรบ k znaฤnรฉmu znรญลพeniu prevรกdzkovรฝch nรกkladov na vykurovanie v zimnom obdobรญ. Dokonca sa stรกva tzv. prikurovanie v chladnรฝch prechodnรฝch roฤnรฝch obdobiach celkom zbytoฤnรฝm.

Materiรกly ลกpiฤkovej kvality, modernรฉ technolรณgie a technologickรฉ postupy zabezpeฤujรบ vรฝznamnรฉ predฤบลพenie ลพivotnosti bytovรฉho domu ako celku. Je vลกak otรกzne, ฤi sa po tomto zรกsahu do vlastnostรญ obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ pre obyvateฤพov aj naฤalej vytvorรญ a dlhodobo zabezpeฤรญ optimรกlna mikroklรญma vnรบtornรฉho prostredia v jednotlivรฝch bytoch.

Vรฝmena otvorovรฝch konลกtrukciรญ a degradรกcia prirodzenรฉho vetrania

Vฤaka vรฝmene starรฝch otvorovรฝch konลกtrukciรญ za novรฉ, ktorรฉ sรบ navrhovanรฉ za รบฤelom dosiahnutia maximรกlneho znรญลพenia tepelnรฝch strรกt cestou dokonalรฉho utesnenia celej stavby, dochรกdza v bytovom dome k vรฝraznej redukcii a v mnohรฝch prรญpadoch aลพ k รบplnej absencii prirodzenรฉho vetrania.

V byte, kde boli kedysi netesnรฉ oknรก ide aลพ o desaลฅ aj viacnรกsobnรฉ znรญลพenie prirodzenรฉho vetrania oproti pรดvodnรฉmu stavu. Tento fakt sa jednoznaฤne premieta do vlastnostรญ vnรบtornรฝch mikroklimatickรฝch podmienok, ktorรฉ zaฤรญnajรบ byลฅ pre obyvateฤพa bytu nielen nevyhovujรบce, ale aลพ zdraviu ลกkodlivรฉ.

V dlhodobo nevetranom, resp. v dlhodobo nedostatoฤne vetranom vnรบtornom priestore ide z hฤพadiska organizmu ฤloveka predovลกetkรฝm o negatรญvny vplyv vysokej relatรญvnej vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu, ktorรฝ je spolu s nรญzkou povrchovou teplotou na vnรบtornรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรกch prvotnou prรญฤinou vzniku a rastu plesnรญ.

Zvyลกujรบca sa vlhkosลฅ v nevetranom priestore sa zaฤne v prvej fรกze prejavovaลฅ nadmernou kondenzรกciou vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch (obr. 1). Dlhodobรก prรญtomnosลฅ plesnรญ vo vnรบtornom prostredรญ mรก na ฤloveka fatรกlne nรกsledky. Oslabujรบ jeho imunitu a podporujรบ vznik alergiรญ ฤi astmy.

Obr. 1a Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7]
Obr. 1a Vznik nadmernej kondenzรกcie vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch [7] | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ
Vlhkosลฅ ovplyvลˆuje aj pocit tepelnovlhkostnej pohody. Keฤ je vysokรก, vedie k pocitom dusna, sลฅaลพuje odparovanie potu a zniลพuje ochladzovanie tela. Nevetranรฝ priestor mรก ฤalej za nรกsledok aj zvyลกujรบcu sa koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho CO2 vplyvom dรฝchania ฤloveka. Dรดkazom tohto tvrdenia je experimentรกlne meranie vykonanรฉ v bytovom dome, v priestore spรกlne pre dve dospelรฉ osoby (obr. 3).

Koncentrรกcia CO2 uลพ po uplynutรญ pribliลพne ลกtvrลฅ hodiny prekroฤila maximรกlnu prรญpustnรบ koncentrรกciu 1 500 ppm. Absencia kyslรญka v ovzduลกรญ mรก pre ฤloveka za nรกsledok pocit รบnavy, ospalosลฅ aลพ ฤastรบ bolesลฅ hlavy. Obidve spomenutรฉ veliฤiny (vlhkosลฅ a oxid uhliฤitรฝ) majรบ jednu spoloฤnรบ charakteristiku, uลพรญvateฤพ v byte sa na ne veฤพmi rรฝchlo adaptuje, vรคฤลกina ฤพudรญ ich nie je ani schopnรก relevantne posรบdiลฅ.

Tieto vplyvy sa, ลพiaฤพ, prejavia aลพ o niekoฤพko rokov. Je teda nevyhnutnรฉ im predchรกdzaลฅ vฤas, uลพ pri obnove budovy, a nie aลพ za niekoฤพko rokov. Preto musรญme hovoriลฅ o obnove bytovรฝch domov, ktorรก v sebe zahล•ลˆa nielen spomรญnanรบ vรฝmenu otvorovรฝch konลกtrukciรญ, ale aj cielenรฉ vybudovanie riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania vลกetkรฝch vnรบtornรฝch obytnรฝch priestorov bytovรฉho domu [1].

Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9]
Obr. 3 Priebeh merania koncentrรกcie CO2 v spรกlni poฤas niekoฤพkรฝch dnรญ [9] | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome

Veฤพmi ฤasto bรฝva v technickej sprรกve v projektovej dokumentรกcii pre obnovu budovy, v profesii vzduchotechnika, kde je naplรกnovanรฉ zateplenie obvodovรฉho plรกลกลฅa a strechy bytovej budovy vrรกtane vรฝmeny dvernรฝch a okennรฝch konลกtrukciรญ, uvedenรก veta: โ€žVetranie bude zabezpeฤenรฉ prirodzenรฝm spรดsobomโ€œ. Ale ako to dosiahnuลฅ, keฤ novรฉ otvorovรฉ konลกtrukcie sรบ veฤพmi tesnรฉ?

Okno v zimnom roฤnom obdobรญ pri nรญzkej teplote vonkajลกieho vzduchu predstavuje stratu tepelnej energie. V letnom obdobรญ zas, naopak, netienenรฉ okno spรดsobuje v dรดsledku prenikania krรกtkovlnnรฉho ลพiarenia zhorลกovanie vnรบtornรฝch podmienok a dlhovlnnรฉ ลพiarenie povrchov, na ktorรฉ dopadlo slneฤnรฉ ลพiarenie, zas zvyลกovanie vnรบtornej teploty. ฤŽalลกou alternatรญvou je pouลพitie mikroventilรกcie, ktorรก je sรบฤasลฅou novรฝch okien. Skutoฤne sa v stavebnej praxi odohrรกvajรบ protichodnรฉ kroky, ktorรฝm chรฝba logickรฝ zmysel?

Zavรกdzanรญm laickej verejnosti je aj naprojektovanie spรดsobu, ktorรฝ otรกzku dostatoฤnรฉho vetrania bytovรฉho domu vyrieลกi len v projektovej dokumentรกcii, nie vลกak v skutoฤnosti. Pouลพitie tzv. ventilaฤnรฝch turbรญn (obr. 4), ktorรฝmi sa nahradรญ nefunkฤnรฝ odลฅahovรฝ ventilรกtor na streche budovy, je nevyhovujรบce.

Odhliadnuc od faktu, ลพe tieto turbรญny boli pรดvodne vyvinutรฉ a dodnes sรบ stรกle konลกtruovanรฉ iba na odvetrรกvanie podstreลกnรฝch priestorov, teda bez nรกroku na prekonanie tlakovรฝch strรกt v potrubรญ pouลพitรฝch v bytovรฝch domoch. Navyลกe, tento systรฉm pracuje v podtlakovom systรฉme, ktorรฝ รบplne zรกvisรญ len od energie vetra.

Vรฝsledkom je nefunkฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ moลพno funguje pre uลพรญvateฤพov bytov ลพijรบcich tesne pod strechou, pre ostatnรฝch rozhodne nie je rieลกenรญm, ale skรดr prรญลฅaลพou [1].

Obr. 4a Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovej stavbe a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na bytovej budove [10]
Obr. 4a Sprรกvny รบฤel pouลพitia ventilaฤnรฝch turbรญn na stajลˆovej stavbe a ich nesprรกvna inลกtalรกcia na bytovej budove [10] | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Poลพiadavky na vetranie bytovรฝch budov v prรกvnych predpisoch

Pri bytovรฝch domoch po obnove sa nemoลพno spoliehaลฅ iba na prirodzenรฉ vetranie.ย Tento spรดsob vetrania je v ฤase po obnove uลพ รบplne nedostatoฤnรฝ. Jedinรฝm technickรฝm rieลกenรญm je vybudovanie systรฉmu riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania. Podporu pre toto tvrdenie moลพno nรกjsลฅ vo viacerรฝch slovenskรฝch prรกvnych predpisoch, ktorรฉ majรบ zรกvรคznรฝ charakter.

Medzi najvรฝznamnejลกie patria nasledujรบce dokumenty:

  • ยƒvyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z., ktorou sa menรญ a dopฤบลˆa vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poลพiadavkรกch na vnรบtornรฉ prostredie budov a o minimรกlnych poลพiadavkรกch na byty niลพลกieho ลกtandardu a na ubytovacie zariadenia v znenรญ vyhlรกลกky MZ SR ฤ. 210/2016 Z. z.; ยƒ
  • vyhlรกลกka MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z., ktorรก je platnรก v znenรญ vyhlรกลกky MDVRR SR ฤ. 324/2012 Z. z. a v znenรญ vyhlรกลกky MDV SR ฤ. 35/2020 Z. z.

Medzi nezรกvรคznรฉ, ale platnรฉ technickรฉ normy patrรญ: ยƒ

  • STN EN 16798-1: 2019 Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vetranie budov. ฤŒasลฅ 1: Vstupnรฉ รบdaje o vnรบtornom prostredรญ budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budov โ€“ kvalita vzduchu, tepelnรฝ stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.

Vzhฤพadom na to, ลพe tvorba vnรบtornรฉho prostredia centrรกlne upravenรฝm vzduchom vyลพaduje veฤพkรฉ vzduchotechnickรฉ rozvody a pomerne vysokรบ potrebu energie, v drvivej vรคฤลกine prรญpadov je zvykom projektovaลฅ vรฝdatnosลฅ vzduchotechnickรฉho zariadenia len na tzv. hygienickรฉ minimum, ฤo znamenรก zabezpeฤiลฅ prรญvod legislatรญvou stanovenรฉho dostatku vonkajลกieho ฤerstvรฉho vzduchu pre ฤพudรญ [11].

V kaลพdom z uvedenรฝch dokumentov moลพno nรกjsลฅ zmienku o tom, preฤo, ako a kedy vetraลฅ. V spomรญnanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definovanรฉ, akรฝm spรดsobom sa majรบ bytovรฉ priestory vetraลฅ (tab. 1, tab. 2). Projektant vzduchotechniky ฤastejลกie pracuje s objemovรฝm prietokom vzduchu uvรกdzanรฝm v mernรฝch jednotkรกch (m3/h).

Prepoฤet tabuฤพky ฤ. 2 je uvedenรฝ v tabuฤพke 3. Na porovnanie sรบ v tab. 4 a 5 uvedenรฉ hygienickรฉ poลพiadavky na mikroklรญmu vnรบtornรฉho prostredia z vybranรฝch zahraniฤnรฝch predpisov. ฤŽalลกรญm technickรฝm parametrom, ktorรฝ vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z. ฤalej uvรกdza ako zรกvรคznรฝ, je maximรกlne prรญpustnรก koncentrรกcia CO2 v bytovรฝch priestoroch. Tu je ako limit uvedenรก hodnota 1 500 ppm.

Na jednej strane sa jasnรฝm spรดsobom poลพaduje, v akej miere je potrebnรฉ vetraลฅ tak, aby vnรบtornรฉ prostredie bolo pre uลพรญvateฤพov komfortnรฉ a zdravรฉ, na druhej strane vลกak stoja vlastnรญci ฤi nรกjomnรญci bytov, ktorรฝch sa nekvalitnรก vnรบtornรก klรญma osobne dotรฝka, a ktorรญ v mnohรฝch prรญpadoch obรฝvajรบ priestory nespฤบลˆajรบce poลพiadavky na kvalitnรฉ prostredie [1].

Riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu

Komplexne rieลกenรก vzduchotechnika v bytovรฝch domoch doposiaฤพ vo vรคฤลกine prรญpadov nebola sรบฤasลฅou projektovej dokumentรกcie. Podtlakovรฉ vetranie hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลˆa, toaleta) a odsรกvanie vodnej pary z kuchyne prostrednรญctvom digestoru nerieลกilo dlhodobo udrลพateฤพnรฝ stav kvality vnรบtornรฉho vzduchu.

Prirodzenรฉ vetranie bolo jedinรฝm spรดsobom vรฝmeny znehodnotenรฉho vnรบtornรฉho vzduchu za vonkajลกรญ ฤerstvรฝ vzduch, lenลพe na รบkor vysokej potreby energie systรฉmov vykurovania s cieฤพom dodatoฤnรฉho upravenia teploty vzduchu z vonkajลกieho prostredia na poลพadovanรฉ parametre teploty.

Potreba zaฤaลฅ projektovaลฅ a stavaลฅ novรฝm spรดsobom v prvom rade vychรกdza z poลพiadavky definovanej vo vyhlรกลกke MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z. v znenรญ neskorลกรญch predpisov, ktorรก ustanovuje, ลพe obytnรฉ budovy postavenรฉ od 1. 1. 2015 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A1 a po dรกtume 31. 12. 2020 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A0 v potrebe primรกrnej energie.

Jednรฝm z viacerรฝch rieลกenรญ, ktorรฉ technickรฉ zariadenia budov ako celok ponรบkajรบ z hฤพadiska dosiahnutia energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky, predstavuje systรฉm riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu s aplikรกciou vzduchotechnickej jednotky, ktorรก vyuลพรญva energiu z odpadovรฉho vzduchu vo forme spรคtnรฉho zรญskavania tepla [2].

V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperaฤnรฝm alebo regeneraฤnรฝm vรฝmennรญkom tepla.

Centrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ€“ vetranie s rekuperรกciou

Systรฉm centrรกlneho vetrania (obr. 5) sa skladรก z jednej alebo niekoฤพkรฝch samostatnรฝch jednotiek, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ na streche bytovรฉho domu alebo v jeho technickรฝch priestoroch a zabezpeฤujรบ spoloฤnรฉ prevetrรกvanie bytov situovanรฝch nad sebou, ktorรฉ spรกja spoloฤnรก zvislรก ลกachta so vzduchotechnickรฝmi potrubiami na prรญvod a odvod vzduchu.

Aby bolo moลพnรฉ zabezpeฤiลฅ individuรกlne vetranie tรฝchto bytov podฤพa okamลพitรฝch poลพiadaviek uลพรญvateฤพov, je na vstupe a vรฝstupe do kaลพdรฉho bytu osadenรฝ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu. Prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu je rieลกenรฝ do obytnรฝch miestnostรญ, ako sรบ obรฝvacie izby, spรกlne ฤi detskรฉ izby; odvod vzduchu zasa z kuchรฝลˆ, kรบpeฤพnรญ, toaliet, prรญpadne zo ลกatnรญkov.

Regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu zabezpeฤuje regulรกciu vรฝdatnosti vetrania v byte. Na riadenie moลพno pouลพiลฅ manuรกlne alebo automatickรฉ ovlรกdaฤe v kombinรกcii so snรญmaฤmi kvality vzduchu alebo snรญmaฤmi CO2. Vรฝkon centrรกlnej vzduchotechnickej jednotky je tak neustรกle upravovanรฝ, aby dosiahol optimรกlne podmienky ลพivotnรฉho prostredia pre ฤพudรญ vo vnรบtornom prostredรญ, no zรกroveลˆ pri ฤo moลพno najniลพลกej spotrebe energie akรฉhokoฤพvek druhu [3], [5].

Vรฝznamnou prednosลฅou tohto systรฉmu je, ลพe zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie s aplikรกciou rekuperรกcie, t. j. s vyuลพitรญm tepla z odvรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ v zimnom obdobรญ slรบลพi na predohrev chladnรฉho vonkajลกieho vzduchu. Naopak, v letnom obdobรญ na predchladenie teplรฉho aลพ horรบceho vonkajลกieho vzduchu.

Vzรกjomnรฉ oddelenie dvoch prรบdov vonkajลกieho a odvรกdzanรฉho vzduchu v doskovom vรฝmennรญku rekuperรกtora vytvรกra vhodnรบ kvalitu privรกdzanรฉho vzduchu s dostatoฤnou teplotou a vlhkosลฅou, bez praลกnosti vnรบtornรฉho prostredia a so zredukovanรญm prรญpadnรฉho zรกpachu v miestnostiach.

Vฤaka rekuperรกcii moลพno uลกetriลฅ aลพ 7 GJ/rok na vykurovanie jednรฉho bytu s dispozรญciou 3 + 1 kk, ktorรฝ je obsadenรฝ ลกtyrmi uลพรญvateฤพmi. Hlavnรฝm prรญnosom vลกak zostรกva zdravรฉ vnรบtornรฉ prostredie a s nรญm sรบvisiace znรญลพenie chorobnosti a v neposlednom rade tieลพ zvรฝลกenie hodnoty bytu a jeho prรญprava na ฤalลกie pouลพรญvanie budรบcimi generรกciami [1], [4].

Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12] 1 โ€“ centrรกlna vzduchotechnickรก jednotka s rekuperรกciou tepla (umiestnenรก na streche alebo v suterรฉne bytovรฉho domu), 2 โ€“ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu (umiestnenรฝ v byte โ€“ pod stropom), 3 โ€“ centrรกlny rozvod vzduchu spรกjajรบci centrรกlnu vzt-jednotku a regulรกtor vybavenรฝ tlmiฤmi hluku, 4 โ€“ odboฤky pre bytovรฝ rozvod vzduchu, 5 โ€“ odvod znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลˆa, toaleta) a z kuchyne, ลกatnรญka, prรญp. komory, 6 โ€“ prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu do obytnรฝch miestnostรญ vrรกtane vybavenia tlmiฤmi hluku, 7 โ€“ obytnรฝ vnรบtornรฝ priestor s osadenรฝmi snรญmaฤmi koncentrรกcie CO2 (umiestnenรฝmi v spรกlni alebo v obรฝvacej izbe)
Obr. 5 Schรฉma centrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy pre bytovรฝ dom [12] 1 โ€“ centrรกlna vzduchotechnickรก jednotka s rekuperรกciou tepla (umiestnenรก na streche alebo v suterรฉne bytovรฉho domu), 2 โ€“ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu (umiestnenรฝ v byte โ€“ pod stropom), 3 โ€“ centrรกlny rozvod vzduchu spรกjajรบci centrรกlnu vzt-jednotku a regulรกtor vybavenรฝ tlmiฤmi hluku, 4 โ€“ odboฤky pre bytovรฝ rozvod vzduchu, 5 โ€“ odvod znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลˆa, toaleta) a z kuchyne, ลกatnรญka, prรญp. komory, 6 โ€“ prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu do obytnรฝch miestnostรญ vrรกtane vybavenia tlmiฤmi hluku, 7 โ€“ obytnรฝ vnรบtornรฝ priestor s osadenรฝmi snรญmaฤmi koncentrรกcie CO2 (umiestnenรฝmi v spรกlni alebo v obรฝvacej izbe) | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Decentrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ€“ vetranie s rekuperรกciou

Tรกto vzduchotechnickรก sรบstava je zaloลพenรก na princรญpe malej vetracej jednotky umiestnenej v kaลพdom byte, ktorรก zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie bytu s rekuperรกciou tepla. Zvyฤajne je umiestnenรก pod stropom v miestnosti vstupnej chodby do bytu, odkiaฤพ je privรกdzanรฝ vzduch vedenรฝ podstropnรฝm rozvodom do obytnรฝch miestnostรญ pomocou dรฝz so stredne ฤalekรฝm dosahom prรบdu vzduchu, tanierovรฝmi ventilmi alebo obdฤบลพnikovรฝmi dvojradovรฝmi vรฝustkami s regulรกciou objemovรฉho prietoku vzduchu.

Odvรกdzanie vzduchu je z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu sa mรดลพe rieลกiลฅ dvomi spรดsobmi. Buฤ tzv. centrรกlnym, t. j. spoloฤnรฝm prรญvodom vonkajลกieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadovรฉho vzduchu (EHA) do vonkajลกieho prostredia pre vลกetky byty situovanรฉ nad sebou spoloฤne. Tieto dve vzduchotechnickรฉ potrubia sรบ vedenรฉ spoloฤnou inลกtalaฤnou ลกachtou s vyรบstenรญm nad strechu bytovรฉho domu (obr. 6).

Druhรฝ spรดsob prรญvodu a odvodu vonkajลกieho vzduchu spoฤรญva v jeho nasรกvanรญ (ODA) a vyfukovanรญ (EHA) v rรกmci obvodovej steny prรญsluลกnรฉho bytu (obr. 7). V tomto prรญpade je vลกak dรดleลพitรฉ sprรกvne umiestnenie nasรกvacieho a vรฝfukovรฉho otvoru jednak vo vzลฅahu k otvorovรฝm konลกtrukciรกm (oknรก, balkรณnovรฉ dvere) a jednak vo vzรกjomnom vzลฅahu medzi sebou.

Ak by otvor (opatrenรฝ protidaลพฤovou ลพalรบziou) bol veฤพmi blรญzko k otvoru urฤenรฉmu na vyfukovanie odpadovรฉho vzduchu, mohlo by za istรฝch poveternostnรฝch podmienok dรดjsลฅ k spรคtnรฉmu nasatiu uลพ znehodnotenรฉho vzduchu ลกkodlivinami, ฤo je, samozrejme, neลพelanรฝ efekt.

Obr. 6 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s centrรกlnym (spoloฤnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu
Obr. 6 Prรญklad decentrรกlnej vzduchotechnickej sรบstavy s centrรกlnym (spoloฤnรฝm) prรญvodom a odvodom vonkajลกieho vzduchu ODA โ€“ prรญvod vonkajลกieho (ฤerstvรฉho) vzduchu, EHA โ€“ odvod odpadovรฉho (znehodnotenรฉho) vzduchu | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb

Kmeลˆovรฝm zรกvรคznรฝm prรกvnym predpisom je zรกkon ฤ. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poลพiarmi s poslednou novelizรกciou v podobe zรกkona ฤ. 129/2015 Z. z. Jeho vykonรกvacรญm predpisom je vyhlรกลกka MV SR ฤ. 121/2002 Z. z. o poลพiarnej prevencii, na รบฤely projektovania konkrรฉtnych vzduchotechnickรฝch sรบstav je vลกak dรดleลพitรก vyhlรกลกka MV SR ฤ. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ technickรฉ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ pri vรฝstavbe a pri uลพรญvanรญ stavieb.

V zmysle tejto vyhlรกลกky sa byt pokladรก za samostatnรฝ poลพiarny รบsek (obr. 8), ako aj inลกtalaฤnรก ลกachta, do ktorej sรบ vyvedenรฉ vzduchotechnickรฉ potrubia pre prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu. Z toho vyplรฝva, ลพe pri kaลพdom priestupe potrubia hranicou poลพiarneho รบseku sa musรญ na potrubie nainลกtalovaลฅ poลพiarna klapka, ktorรก by v prรญpade poลพiaru zabrรกnila neลพelanรฉmu ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm potrubรญm, ฤi uลพ z bytu do inลกtalaฤnej ลกachty, alebo opaฤne.

Existuje vลกak vรฝnimka, ktorรก umoลพลˆuje prechรกdzaลฅ vzduchotechnickรฝm potrubiam cez hranicu poลพiarneho รบseku bez poลพiarnej klapky, no len v prรญpade, ลพe maximรกlna prierezovรก plocha potrubia je 0,04 m2 (ฤo zodpovedรก rozmerom potrubia napr. 200 ร— 200 mm).

ฤŽalลกรญm dรดleลพitรฝm aspektom vyplรฝvajรบcim z vyhlรกลกky je skutoฤnosลฅ, ลพe vzduchotechnickรก jednotka, ktorรก nie je inลกtalovanรก v strojovni vzduchotechniky, t. j. v samostatnej miestnosti, ktorรก je povaลพovanรก za samostatnรฝ poลพiarny รบsek, mรดลพe zรกsobovaลฅ upravenรฝm vzduchom len priestory bytu, v ktorom je inลกtalovanรก.

Z toho vyplรฝva, ลพe je neprรญpustnรฉ, aby na jednu vzduchotechnickรบ jednotku boli napojenรฉ dva, prรญpadne viacero bytov situovanรฝch v rรกmci jednรฉho podlaลพia, prรญpadne situovanรฝch nad sebou (obr. 9).

Obr. 9 Znรกzornenie neprรญpustnรฉho napojenia susednรฉho bytu na rozvod vzduchotechniky bytu s inลกtalovanou vzduchotechnickou jednotkou
Obr. 9 Znรกzornenie neprรญpustnรฉho napojenia susednรฉho bytu na rozvod vzduchotechniky bytu s inลกtalovanou vzduchotechnickou jednotkou | Zdroj: doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Vzduchotechnickรฉ rozvody v sรบlade s poลพiadavkami na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb

Z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb nรกvrh vzduchotechnickej sรบstavy musรญ vychรกdzaลฅ z tried vlastnostรญ a analรฝzy rizika z harmonizovanรฝch noriem stavebnรฝch vรฝrobkov ako sรบ poลพiadavky na triedu reakcie na oheลˆ vrรกtane tvorby dymu a odpadรกvania a odkvapkรกvania horiacich ฤastรญ a kvapiek a analรฝzy poลพiarneho rizika vzduchotechnickรฝch zariadenรญ.

Technickรบ normu STN 73 0872: 1978 a jej nรกslednรฉ zmeny (STN 73 0872/Z3: 2003) Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Ochrana stavieb proti ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm zariadenรญm moลพno povaลพovaลฅ pre nรกvrh tรฝchto vรฝrobkov v niektorรฝch oblastiach za prekonanรบ. Nรกvrh je vhodnejลกie spracovaลฅ podฤพa STN EN 15423: 2008, ktorรก viac zodpovedรก novรฝm poลพiadavkรกm na vรฝrobky z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb.

Ako uลพ bolo spomenutรฉ, v bytovรฝch domoch sa v minulosti navrhovalo len odsรกvanie znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Na tรฝchto rozvodoch v inลกtalaฤnรฝch ลกachtรกch bytovรฝch jadier sa nenavrhovali poลพiarne klapky, ale navrhovalo sa poลพiarne izolovanรฉ oceฤพovรฉ potrubie s prรญsluลกnou poลพiarnou odolnosลฅou, ktorรฉ bolo vyvedenรฉ aลพ nad plochรบ strechu bytovรฉho domu. Tรบto zรกsadu by bolo dobrรฉ zachovaลฅ aj do budรบcnosti.

Ako hlavnรฉ opatrenie sa namiesto priebeลพnej ลกachty navrhovali poลพiarne inลกtalaฤnรฉ jadrรก poลพiarne utesnenรฉ na kaลพdom podlaลพรญ. Pri vรฝmene rozvodov a inลกtalรกciรญ vลกak dochรกdzalo k poruลกeniu upchรกvok a k pouลพitiu novรฝch stavebnรฝch vรฝrobkov, ktorรฉ nemajรบ pรดvodnรฉ poลพiarne technickรฉ vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani poลพiarne klapky podฤพa STN 73 0834: 2010 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Zmeny stavieb.

Vo vzduchotechnickรฝch rozvodoch sa v niektorรฝch budovรกch navrhujรบ novรฉ poลพiarne klapky uลพ od priemeru 100 mm, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ bliลพลกie k sebe podฤพa skรบลกobnรฝch podmienok ako poลพaduje STN 73 0872: 1978. Vรฝber poลพiarnej klapky ovplyvลˆuje konลกtrukcia, cez ktorรบ sa klapka navrhuje (napr. poลพiarna klapka v sendviฤovej konลกtrukcii, v drevenej konลกtrukcii a pod.), ฤalej orientรกcia konลกtrukcie a veฤพmi podstatnou vlastnosลฅou je sprรกvne poลพiarne utesnenie poลพiarnej klapky.

Pre vรฝber klapky je tieลพ rozhodujรบce, ฤi je klapka osadenรก na potrubรญ, ฤi pri poลพiari rozลฅaลพnosลฅ potrubia nespรดsobรญ poruลกenie klapky a ฤi vรดbec musรญ byลฅ potrubie nadvรคzujรบce na klapku. Novรฉ poลพiarne klapky a potrubia sรบ roztriedenรฉ do viacerรฝch klasifikaฤnรฝch tried, ktorรฉ nemajรบ stanovenรฉ nรกrodnรฉ kritรฉriรก, ale sรบ pouลพiteฤพnรฉ pri vyuลพitรญ poลพiarne inลพinierskeho prรญstupu na zรกklade zรกkladnรฝch vlastnostรญ.

V centrรกlnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutnรฉ navrhovaลฅ poลพiarne potrubia alebo poลพiarne ลกachty, prรญpadne ich kombinรกciu s poลพiarnou celistvosลฅou vzduchotechnickรฝch rozvodov. Sรบฤasลฅou by mali byลฅ aj dilataฤnรฉ prvky s poลพiarnou odolnosลฅou. Na konci tรฝchto rozvodov mรดลพu byลฅ osadenรฉ poลพiarne ventily [4].

Na zรกver

Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie, lepลกie povedanรฉ na riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vzduchu vrรกtane vyuลพitia niektorej z moลพnostรญ spรคtnรฉho zisku tepla z odpadovรฉho vzduchu, nie sรบ vo svete niฤรญm novรฝm. V rรกmci vรฝstavby novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou potrebou energie sa veฤพmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu.

Ich ponuka, variabilita a efektivita rastie v niektorรฝch bodoch, predovลกetkรฝm ฤo sa tรฝka รบฤinnosti rekuperรกcie ฤi regenerรกcie, kde dosahujรบ vysokรฉ hodnoty. Ide o systรฉmy, ktorรฉ prinรกลกajรบ pre majiteฤพov alebo prenajรญmateฤพov nehnuteฤพnosti โ€“ domu alebo bytu, vรฝhody v mnohรฝch smeroch.

Splnenie poลพiadaviek bytovej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 vรฝrazne ovplyvnรญ voฤพbu vzduchotechnickej sรบstavy. Vyhodnotenie sรบstav z hฤพadiska priestorovej nรกroฤnosti inลกtalรกcie, investiฤnรฝch nรกkladov na realizรกciu diela, nรกkladov na primรกrnu energiu, รบspor nรกkladov na energiu vyuลพitรญm spรคtnรฉho zรญskavania tepla (prรญpadne vlhkosti), รบspor nรกkladov na vlastnรบ spotrebu energie ventilรกtorov โ€“ toto vลกetko sa odrazรญ na vรฝslednej a urฤujรบcej hodnote nรกvratnosti investiฤnรฝch nรกkladov.

Literatรบra:

1. Baลพant, M.: Vetranie s rekuperรกciou tepla v bytovรฝch (panelovรฝch) domoch. ww.tzb-info.cz.
2. Kurฤovรก, M. โ€“ Koudelkovรก, D.: Vykurovanie. Cviฤenia. Bratislava: Spektrum STU, 2020. 173 s. ISBN 978-80-227-5002-8.
3. Masaryk, M. โ€“ Mlynรกr, P.: Tepelnรฉ zisky cez strechy โ€“ problรฉm alebo potenciรกl? In TZB Haustechnik, 2019, roฤ. 27, ฤ. 3, s. 42 โ€“ 43, ISSN 1210-356X.
4. Olbล™รญmek, J. โ€“ Strakovรก, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Buildingโ€™s Requirements. In Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15 โ€“ 16. 9. 2016. [on-line] Leuven: The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016, p. 227 โ€“ 232, ISBN 9789086497966, EAN 9789086497966.

5. Pribyl, P.: Radiรกlne ventilรกtory a moลพnosti ich regulรกcie. In Vetranie a klimatizรกcia 2016: Zbornรญk prednรกลกok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tรฉmu Zelenรก รบsporรกm energie. ล trbskรฉ Pleso, Vysokรฉ Tatry, 2. โ€“ 3. 6. 2016. Bratislava: SSTP, 2016, s. 33 โ€“ 38, ISBN 978-80-89216-92-5.
6. https://www.akebyty.sk/panelak/1597
7. https://www.akostavat.com/plastove-okna-a-plesen
8. https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html
9. www.istavebnictvo.sk
10. https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco
11. http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative
12. www.atrea.sk

doc. Ing. Zuzana Strakovรก, Phd., Ing. Pavol ล tefaniฤ

Katedra technickรฝch zariadenรญ budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave

ฤŒlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 01/2021.

Najฤรญtanejลกie