Zรกsady decentrรกlneho vetrania bytovรฝch domov
Pri obnove bytovรฝch domov je potrebnรฉ myslieลฅ nielen na zniลพovanie energetickej nรกroฤnosti budov, ale aj na opatrenia, ktorรฉ zo zvolenรฉho spรดsobu obnovy vyplynรบ. Prรญkladom je zateplenie bytovรฝch domov, keฤ treba navrhnรบลฅ vhodnรฉ vetranie budovy. To by malo zรกroveล spฤบลaลฅ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb.
Obnova bytovรฝch domov prinรกลกa uลพ celรฉ desaลฅroฤia trvale zรกsadnรฉ zlepลกenie ich tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ. Pรดvodne vzhฤพadovo nepeknรฉ stavby sa premyslenou obnovou pomerne rรฝchlo premieลajรบ na pohฤพadovo estetickรฉ bytovรฉ domy, ฤo mรก v koneฤnom dรดsledku pozitรญvny vplyv tak na celkovรฝ vzhฤพad lokality, v ktorej sa nachรกdzajรบ, ako aj na ฤพudรญ, pre ktorรฝch danรก lokalita tvorรญ prรญjemnรฝ domov.
Obnova obvodovรฉho a streลกnรฉho plรกลกลฅa domu v podobe jeho zateplenia a vรฝmena otvorovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ (oknรก, svetlรญky, vchodovรฉ a balkรณnovรฉ dvere) bezpochyby pomรกhajรบ k znaฤnรฉmu znรญลพeniu prevรกdzkovรฝch nรกkladov na vykurovanie v zimnom obdobรญ. Dokonca sa stรกva tzv. prikurovanie v chladnรฝch prechodnรฝch roฤnรฝch obdobiach celkom zbytoฤnรฝm.
Materiรกly ลกpiฤkovej kvality, modernรฉ technolรณgie a technologickรฉ postupy zabezpeฤujรบ vรฝznamnรฉ predฤบลพenie ลพivotnosti bytovรฉho domu ako celku. Je vลกak otรกzne, ฤi sa po tomto zรกsahu do vlastnostรญ obvodovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ pre obyvateฤพov aj naฤalej vytvorรญ a dlhodobo zabezpeฤรญ optimรกlna mikroklรญma vnรบtornรฉho prostredia v jednotlivรฝch bytoch.
Vรฝmena otvorovรฝch konลกtrukciรญ a degradรกcia prirodzenรฉho vetrania
Vฤaka vรฝmene starรฝch otvorovรฝch konลกtrukciรญ za novรฉ, ktorรฉ sรบ navrhovanรฉ za รบฤelom dosiahnutia maximรกlneho znรญลพenia tepelnรฝch strรกt cestou dokonalรฉho utesnenia celej stavby, dochรกdza v bytovom dome k vรฝraznej redukcii a v mnohรฝch prรญpadoch aลพ k รบplnej absencii prirodzenรฉho vetrania.
V byte, kde boli kedysi netesnรฉ oknรก ide aลพ o desaลฅ aj viacnรกsobnรฉ znรญลพenie prirodzenรฉho vetrania oproti pรดvodnรฉmu stavu. Tento fakt sa jednoznaฤne premieta do vlastnostรญ vnรบtornรฝch mikroklimatickรฝch podmienok, ktorรฉ zaฤรญnajรบ byลฅ pre obyvateฤพa bytu nielen nevyhovujรบce, ale aลพ zdraviu ลกkodlivรฉ.
V dlhodobo nevetranom, resp. v dlhodobo nedostatoฤne vetranom vnรบtornom priestore ide z hฤพadiska organizmu ฤloveka predovลกetkรฝm o negatรญvny vplyv vysokej relatรญvnej vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu, ktorรฝ je spolu s nรญzkou povrchovou teplotou na vnรบtornรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรกch prvotnou prรญฤinou vzniku a rastu plesnรญ.
Zvyลกujรบca sa vlhkosลฅ v nevetranom priestore sa zaฤne v prvej fรกze prejavovaลฅ nadmernou kondenzรกciou vodnej pary na chladnรฝch zasklenรฝch povrchoch (obr. 1). Dlhodobรก prรญtomnosลฅ plesnรญ vo vnรบtornom prostredรญ mรก na ฤloveka fatรกlne nรกsledky. Oslabujรบ jeho imunitu a podporujรบ vznik alergiรญ ฤi astmy.
Vlhkosลฅ ovplyvลuje aj pocit tepelnovlhkostnej pohody. Keฤ je vysokรก, vedie k pocitom dusna, sลฅaลพuje odparovanie potu a zniลพuje ochladzovanie tela. Nevetranรฝ priestor mรก ฤalej za nรกsledok aj zvyลกujรบcu sa koncentrรกcia oxidu uhliฤitรฉho CO2 vplyvom dรฝchania ฤloveka. Dรดkazom tohto tvrdenia je experimentรกlne meranie vykonanรฉ v bytovom dome, v priestore spรกlne pre dve dospelรฉ osoby (obr. 3).
Koncentrรกcia CO2 uลพ po uplynutรญ pribliลพne ลกtvrลฅ hodiny prekroฤila maximรกlnu prรญpustnรบ koncentrรกciu 1 500 ppm. Absencia kyslรญka v ovzduลกรญ mรก pre ฤloveka za nรกsledok pocit รบnavy, ospalosลฅ aลพ ฤastรบ bolesลฅ hlavy. Obidve spomenutรฉ veliฤiny (vlhkosลฅ a oxid uhliฤitรฝ) majรบ jednu spoloฤnรบ charakteristiku, uลพรญvateฤพ v byte sa na ne veฤพmi rรฝchlo adaptuje, vรคฤลกina ฤพudรญ ich nie je ani schopnรก relevantne posรบdiลฅ.
Tieto vplyvy sa, ลพiaฤพ, prejavia aลพ o niekoฤพko rokov. Je teda nevyhnutnรฉ im predchรกdzaลฅ vฤas, uลพ pri obnove budovy, a nie aลพ za niekoฤพko rokov. Preto musรญme hovoriลฅ o obnove bytovรฝch domov, ktorรก v sebe zahลลa nielen spomรญnanรบ vรฝmenu otvorovรฝch konลกtrukciรญ, ale aj cielenรฉ vybudovanie riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania vลกetkรฝch vnรบtornรฝch obytnรฝch priestorov bytovรฉho domu [1].
Spรดsoby (ne)vetrania v bytovom dome
Veฤพmi ฤasto bรฝva v technickej sprรกve v projektovej dokumentรกcii pre obnovu budovy, v profesii vzduchotechnika, kde je naplรกnovanรฉ zateplenie obvodovรฉho plรกลกลฅa a strechy bytovej budovy vrรกtane vรฝmeny dvernรฝch a okennรฝch konลกtrukciรญ, uvedenรก veta: โVetranie bude zabezpeฤenรฉ prirodzenรฝm spรดsobomโ. Ale ako to dosiahnuลฅ, keฤ novรฉ otvorovรฉ konลกtrukcie sรบ veฤพmi tesnรฉ?
Okno v zimnom roฤnom obdobรญ pri nรญzkej teplote vonkajลกieho vzduchu predstavuje stratu tepelnej energie. V letnom obdobรญ zas, naopak, netienenรฉ okno spรดsobuje v dรดsledku prenikania krรกtkovlnnรฉho ลพiarenia zhorลกovanie vnรบtornรฝch podmienok a dlhovlnnรฉ ลพiarenie povrchov, na ktorรฉ dopadlo slneฤnรฉ ลพiarenie, zas zvyลกovanie vnรบtornej teploty. ฤalลกou alternatรญvou je pouลพitie mikroventilรกcie, ktorรก je sรบฤasลฅou novรฝch okien. Skutoฤne sa v stavebnej praxi odohrรกvajรบ protichodnรฉ kroky, ktorรฝm chรฝba logickรฝ zmysel?
Zavรกdzanรญm laickej verejnosti je aj naprojektovanie spรดsobu, ktorรฝ otรกzku dostatoฤnรฉho vetrania bytovรฉho domu vyrieลกi len v projektovej dokumentรกcii, nie vลกak v skutoฤnosti. Pouลพitie tzv. ventilaฤnรฝch turbรญn (obr. 4), ktorรฝmi sa nahradรญ nefunkฤnรฝ odลฅahovรฝ ventilรกtor na streche budovy, je nevyhovujรบce.
Odhliadnuc od faktu, ลพe tieto turbรญny boli pรดvodne vyvinutรฉ a dodnes sรบ stรกle konลกtruovanรฉ iba na odvetrรกvanie podstreลกnรฝch priestorov, teda bez nรกroku na prekonanie tlakovรฝch strรกt v potrubรญ pouลพitรฝch v bytovรฝch domoch. Navyลกe, tento systรฉm pracuje v podtlakovom systรฉme, ktorรฝ รบplne zรกvisรญ len od energie vetra.
Vรฝsledkom je nefunkฤnรฝ systรฉm, ktorรฝ moลพno funguje pre uลพรญvateฤพov bytov ลพijรบcich tesne pod strechou, pre ostatnรฝch rozhodne nie je rieลกenรญm, ale skรดr prรญลฅaลพou [1].
Poลพiadavky na vetranie bytovรฝch budov v prรกvnych predpisoch
Pri bytovรฝch domoch po obnove sa nemoลพno spoliehaลฅ iba na prirodzenรฉ vetranie.ย Tento spรดsob vetrania je v ฤase po obnove uลพ รบplne nedostatoฤnรฝ. Jedinรฝm technickรฝm rieลกenรญm je vybudovanie systรฉmu riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania. Podporu pre toto tvrdenie moลพno nรกjsลฅ vo viacerรฝch slovenskรฝch prรกvnych predpisoch, ktorรฉ majรบ zรกvรคznรฝ charakter.
Medzi najvรฝznamnejลกie patria nasledujรบce dokumenty:
- ยvyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z., ktorou sa menรญ a dopฤบลa vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o poลพiadavkรกch na vnรบtornรฉ prostredie budov a o minimรกlnych poลพiadavkรกch na byty niลพลกieho ลกtandardu a na ubytovacie zariadenia v znenรญ vyhlรกลกky MZ SR ฤ. 210/2016 Z. z.; ย
- vyhlรกลกka MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z., ktorรก je platnรก v znenรญ vyhlรกลกky MDVRR SR ฤ. 324/2012 Z. z. a v znenรญ vyhlรกลกky MDV SR ฤ. 35/2020 Z. z.
Medzi nezรกvรคznรฉ, ale platnรฉ technickรฉ normy patrรญ: ย
- STN EN 16798-1: 2019 Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vetranie budov. ฤasลฅ 1: Vstupnรฉ รบdaje o vnรบtornom prostredรญ budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodรกrnosti budov โ kvalita vzduchu, tepelnรฝ stav prostredia, osvetlenie a akustika. Modul M1-6.
Vzhฤพadom na to, ลพe tvorba vnรบtornรฉho prostredia centrรกlne upravenรฝm vzduchom vyลพaduje veฤพkรฉ vzduchotechnickรฉ rozvody a pomerne vysokรบ potrebu energie, v drvivej vรคฤลกine prรญpadov je zvykom projektovaลฅ vรฝdatnosลฅ vzduchotechnickรฉho zariadenia len na tzv. hygienickรฉ minimum, ฤo znamenรก zabezpeฤiลฅ prรญvod legislatรญvou stanovenรฉho dostatku vonkajลกieho ฤerstvรฉho vzduchu pre ฤพudรญ [11].
V kaลพdom z uvedenรฝch dokumentov moลพno nรกjsลฅ zmienku o tom, preฤo, ako a kedy vetraลฅ. V spomรญnanej technickej norme STN EN 16798-1: 2019 je presne definovanรฉ, akรฝm spรดsobom sa majรบ bytovรฉ priestory vetraลฅ (tab. 1, tab. 2). Projektant vzduchotechniky ฤastejลกie pracuje s objemovรฝm prietokom vzduchu uvรกdzanรฝm v mernรฝch jednotkรกch (m3/h).
Prepoฤet tabuฤพky ฤ. 2 je uvedenรฝ v tabuฤพke 3. Na porovnanie sรบ v tab. 4 a 5 uvedenรฉ hygienickรฉ poลพiadavky na mikroklรญmu vnรบtornรฉho prostredia z vybranรฝch zahraniฤnรฝch predpisov. ฤalลกรญm technickรฝm parametrom, ktorรฝ vyhlรกลกka MZ SR ฤ. 124/2017 Z. z. ฤalej uvรกdza ako zรกvรคznรฝ, je maximรกlne prรญpustnรก koncentrรกcia CO2 v bytovรฝch priestoroch. Tu je ako limit uvedenรก hodnota 1 500 ppm.
Na jednej strane sa jasnรฝm spรดsobom poลพaduje, v akej miere je potrebnรฉ vetraลฅ tak, aby vnรบtornรฉ prostredie bolo pre uลพรญvateฤพov komfortnรฉ a zdravรฉ, na druhej strane vลกak stoja vlastnรญci ฤi nรกjomnรญci bytov, ktorรฝch sa nekvalitnรก vnรบtornรก klรญma osobne dotรฝka, a ktorรญ v mnohรฝch prรญpadoch obรฝvajรบ priestory nespฤบลajรบce poลพiadavky na kvalitnรฉ prostredie [1].
Riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu
Komplexne rieลกenรก vzduchotechnika v bytovรฝch domoch doposiaฤพ vo vรคฤลกine prรญpadov nebola sรบฤasลฅou projektovej dokumentรกcie. Podtlakovรฉ vetranie hygienickรฝch miestnostรญ (kรบpeฤพลa, toaleta) a odsรกvanie vodnej pary z kuchyne prostrednรญctvom digestoru nerieลกilo dlhodobo udrลพateฤพnรฝ stav kvality vnรบtornรฉho vzduchu.
Prirodzenรฉ vetranie bolo jedinรฝm spรดsobom vรฝmeny znehodnotenรฉho vnรบtornรฉho vzduchu za vonkajลกรญ ฤerstvรฝ vzduch, lenลพe na รบkor vysokej potreby energie systรฉmov vykurovania s cieฤพom dodatoฤnรฉho upravenia teploty vzduchu z vonkajลกieho prostredia na poลพadovanรฉ parametre teploty.
Potreba zaฤaลฅ projektovaลฅ a stavaลฅ novรฝm spรดsobom v prvom rade vychรกdza z poลพiadavky definovanej vo vyhlรกลกke MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z. v znenรญ neskorลกรญch predpisov, ktorรก ustanovuje, ลพe obytnรฉ budovy postavenรฉ od 1. 1. 2015 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A1 a po dรกtume 31. 12. 2020 musia dosahovaลฅ energetickรบ triedu A0 v potrebe primรกrnej energie.
Jednรฝm z viacerรฝch rieลกenรญ, ktorรฉ technickรฉ zariadenia budov ako celok ponรบkajรบ z hฤพadiska dosiahnutia energetickej triedy A0 v oblasti vzduchotechniky, predstavuje systรฉm riadenรฉho nรบtenรฉho vetrania s ฤiastoฤnou รบpravou vonkajลกieho vzduchu s aplikรกciou vzduchotechnickej jednotky, ktorรก vyuลพรญva energiu z odpadovรฉho vzduchu vo forme spรคtnรฉho zรญskavania tepla [2].
V podstate ide o vetracie jednotky s rekuperaฤnรฝm alebo regeneraฤnรฝm vรฝmennรญkom tepla.
Centrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ vetranie s rekuperรกciou
Systรฉm centrรกlneho vetrania (obr. 5) sa skladรก z jednej alebo niekoฤพkรฝch samostatnรฝch jednotiek, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ na streche bytovรฉho domu alebo v jeho technickรฝch priestoroch a zabezpeฤujรบ spoloฤnรฉ prevetrรกvanie bytov situovanรฝch nad sebou, ktorรฉ spรกja spoloฤnรก zvislรก ลกachta so vzduchotechnickรฝmi potrubiami na prรญvod a odvod vzduchu.
Aby bolo moลพnรฉ zabezpeฤiลฅ individuรกlne vetranie tรฝchto bytov podฤพa okamลพitรฝch poลพiadaviek uลพรญvateฤพov, je na vstupe a vรฝstupe do kaลพdรฉho bytu osadenรฝ regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu. Prรญvod upravenรฉho vonkajลกieho vzduchu je rieลกenรฝ do obytnรฝch miestnostรญ, ako sรบ obรฝvacie izby, spรกlne ฤi detskรฉ izby; odvod vzduchu zasa z kuchรฝล, kรบpeฤพnรญ, toaliet, prรญpadne zo ลกatnรญkov.
Regulรกtor objemovรฉho prietoku vzduchu zabezpeฤuje regulรกciu vรฝdatnosti vetrania v byte. Na riadenie moลพno pouลพiลฅ manuรกlne alebo automatickรฉ ovlรกdaฤe v kombinรกcii so snรญmaฤmi kvality vzduchu alebo snรญmaฤmi CO2. Vรฝkon centrรกlnej vzduchotechnickej jednotky je tak neustรกle upravovanรฝ, aby dosiahol optimรกlne podmienky ลพivotnรฉho prostredia pre ฤพudรญ vo vnรบtornom prostredรญ, no zรกroveล pri ฤo moลพno najniลพลกej spotrebe energie akรฉhokoฤพvek druhu [3], [5].
Vรฝznamnou prednosลฅou tohto systรฉmu je, ลพe zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie s aplikรกciou rekuperรกcie, t. j. s vyuลพitรญm tepla z odvรกdzanรฉho vzduchu, ktorรฉ v zimnom obdobรญ slรบลพi na predohrev chladnรฉho vonkajลกieho vzduchu. Naopak, v letnom obdobรญ na predchladenie teplรฉho aลพ horรบceho vonkajลกieho vzduchu.
Vzรกjomnรฉ oddelenie dvoch prรบdov vonkajลกieho a odvรกdzanรฉho vzduchu v doskovom vรฝmennรญku rekuperรกtora vytvรกra vhodnรบ kvalitu privรกdzanรฉho vzduchu s dostatoฤnou teplotou a vlhkosลฅou, bez praลกnosti vnรบtornรฉho prostredia a so zredukovanรญm prรญpadnรฉho zรกpachu v miestnostiach.
Vฤaka rekuperรกcii moลพno uลกetriลฅ aลพ 7 GJ/rok na vykurovanie jednรฉho bytu s dispozรญciou 3 + 1 kk, ktorรฝ je obsadenรฝ ลกtyrmi uลพรญvateฤพmi. Hlavnรฝm prรญnosom vลกak zostรกva zdravรฉ vnรบtornรฉ prostredie a s nรญm sรบvisiace znรญลพenie chorobnosti a v neposlednom rade tieลพ zvรฝลกenie hodnoty bytu a jeho prรญprava na ฤalลกie pouลพรญvanie budรบcimi generรกciami [1], [4].
Decentrรกlna vzduchotechnickรก sรบstava โ vetranie s rekuperรกciou
Tรกto vzduchotechnickรก sรบstava je zaloลพenรก na princรญpe malej vetracej jednotky umiestnenej v kaลพdom byte, ktorรก zabezpeฤuje riadenรฉ vetranie bytu s rekuperรกciou tepla. Zvyฤajne je umiestnenรก pod stropom v miestnosti vstupnej chodby do bytu, odkiaฤพ je privรกdzanรฝ vzduch vedenรฝ podstropnรฝm rozvodom do obytnรฝch miestnostรญ pomocou dรฝz so stredne ฤalekรฝm dosahom prรบdu vzduchu, tanierovรฝmi ventilmi alebo obdฤบลพnikovรฝmi dvojradovรฝmi vรฝustkami s regulรกciou objemovรฉho prietoku vzduchu.
Odvรกdzanie vzduchu je z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu sa mรดลพe rieลกiลฅ dvomi spรดsobmi. Buฤ tzv. centrรกlnym, t. j. spoloฤnรฝm prรญvodom vonkajลกieho vzduchu (ODA) a odvodom odpadovรฉho vzduchu (EHA) do vonkajลกieho prostredia pre vลกetky byty situovanรฉ nad sebou spoloฤne. Tieto dve vzduchotechnickรฉ potrubia sรบ vedenรฉ spoloฤnou inลกtalaฤnou ลกachtou s vyรบstenรญm nad strechu bytovรฉho domu (obr. 6).
Druhรฝ spรดsob prรญvodu a odvodu vonkajลกieho vzduchu spoฤรญva v jeho nasรกvanรญ (ODA) a vyfukovanรญ (EHA) v rรกmci obvodovej steny prรญsluลกnรฉho bytu (obr. 7). V tomto prรญpade je vลกak dรดleลพitรฉ sprรกvne umiestnenie nasรกvacieho a vรฝfukovรฉho otvoru jednak vo vzลฅahu k otvorovรฝm konลกtrukciรกm (oknรก, balkรณnovรฉ dvere) a jednak vo vzรกjomnom vzลฅahu medzi sebou.
Ak by otvor (opatrenรฝ protidaลพฤovou ลพalรบziou) bol veฤพmi blรญzko k otvoru urฤenรฉmu na vyfukovanie odpadovรฉho vzduchu, mohlo by za istรฝch poveternostnรฝch podmienok dรดjsลฅ k spรคtnรฉmu nasatiu uลพ znehodnotenรฉho vzduchu ลกkodlivinami, ฤo je, samozrejme, neลพelanรฝ efekt.
Poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb
Kmeลovรฝm zรกvรคznรฝm prรกvnym predpisom je zรกkon ฤ. 314/2001 Z. z. o ochrane pred poลพiarmi s poslednou novelizรกciou v podobe zรกkona ฤ. 129/2015 Z. z. Jeho vykonรกvacรญm predpisom je vyhlรกลกka MV SR ฤ. 121/2002 Z. z. o poลพiarnej prevencii, na รบฤely projektovania konkrรฉtnych vzduchotechnickรฝch sรบstav je vลกak dรดleลพitรก vyhlรกลกka MV SR ฤ. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujรบ technickรฉ poลพiadavky na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ pri vรฝstavbe a pri uลพรญvanรญ stavieb.
V zmysle tejto vyhlรกลกky sa byt pokladรก za samostatnรฝ poลพiarny รบsek (obr. 8), ako aj inลกtalaฤnรก ลกachta, do ktorej sรบ vyvedenรฉ vzduchotechnickรฉ potrubia pre prรญvod a odvod vonkajลกieho vzduchu. Z toho vyplรฝva, ลพe pri kaลพdom priestupe potrubia hranicou poลพiarneho รบseku sa musรญ na potrubie nainลกtalovaลฅ poลพiarna klapka, ktorรก by v prรญpade poลพiaru zabrรกnila neลพelanรฉmu ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm potrubรญm, ฤi uลพ z bytu do inลกtalaฤnej ลกachty, alebo opaฤne.
Existuje vลกak vรฝnimka, ktorรก umoลพลuje prechรกdzaลฅ vzduchotechnickรฝm potrubiam cez hranicu poลพiarneho รบseku bez poลพiarnej klapky, no len v prรญpade, ลพe maximรกlna prierezovรก plocha potrubia je 0,04 m2 (ฤo zodpovedรก rozmerom potrubia napr. 200 ร 200 mm).
ฤalลกรญm dรดleลพitรฝm aspektom vyplรฝvajรบcim z vyhlรกลกky je skutoฤnosลฅ, ลพe vzduchotechnickรก jednotka, ktorรก nie je inลกtalovanรก v strojovni vzduchotechniky, t. j. v samostatnej miestnosti, ktorรก je povaลพovanรก za samostatnรฝ poลพiarny รบsek, mรดลพe zรกsobovaลฅ upravenรฝm vzduchom len priestory bytu, v ktorom je inลกtalovanรก.
Z toho vyplรฝva, ลพe je neprรญpustnรฉ, aby na jednu vzduchotechnickรบ jednotku boli napojenรฉ dva, prรญpadne viacero bytov situovanรฝch v rรกmci jednรฉho podlaลพia, prรญpadne situovanรฝch nad sebou (obr. 9).
Vzduchotechnickรฉ rozvody v sรบlade s poลพiadavkami na protipoลพiarnu bezpeฤnosลฅ stavieb
Z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb nรกvrh vzduchotechnickej sรบstavy musรญ vychรกdzaลฅ z tried vlastnostรญ a analรฝzy rizika z harmonizovanรฝch noriem stavebnรฝch vรฝrobkov ako sรบ poลพiadavky na triedu reakcie na oheล vrรกtane tvorby dymu a odpadรกvania a odkvapkรกvania horiacich ฤastรญ a kvapiek a analรฝzy poลพiarneho rizika vzduchotechnickรฝch zariadenรญ.
Technickรบ normu STN 73 0872: 1978 a jej nรกslednรฉ zmeny (STN 73 0872/Z3: 2003) Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Ochrana stavieb proti ลกรญreniu poลพiaru vzduchotechnickรฝm zariadenรญm moลพno povaลพovaลฅ pre nรกvrh tรฝchto vรฝrobkov v niektorรฝch oblastiach za prekonanรบ. Nรกvrh je vhodnejลกie spracovaลฅ podฤพa STN EN 15423: 2008, ktorรก viac zodpovedรก novรฝm poลพiadavkรกm na vรฝrobky z hฤพadiska protipoลพiarnej bezpeฤnosti stavieb.
Ako uลพ bolo spomenutรฉ, v bytovรฝch domoch sa v minulosti navrhovalo len odsรกvanie znehodnotenรฉho vzduchu z hygienickรฝch miestnostรญ a kuchyne. Na tรฝchto rozvodoch v inลกtalaฤnรฝch ลกachtรกch bytovรฝch jadier sa nenavrhovali poลพiarne klapky, ale navrhovalo sa poลพiarne izolovanรฉ oceฤพovรฉ potrubie s prรญsluลกnou poลพiarnou odolnosลฅou, ktorรฉ bolo vyvedenรฉ aลพ nad plochรบ strechu bytovรฉho domu. Tรบto zรกsadu by bolo dobrรฉ zachovaลฅ aj do budรบcnosti.
Ako hlavnรฉ opatrenie sa namiesto priebeลพnej ลกachty navrhovali poลพiarne inลกtalaฤnรฉ jadrรก poลพiarne utesnenรฉ na kaลพdom podlaลพรญ. Pri vรฝmene rozvodov a inลกtalรกciรญ vลกak dochรกdzalo k poruลกeniu upchรกvok a k pouลพitiu novรฝch stavebnรฝch vรฝrobkov, ktorรฉ nemajรบ pรดvodnรฉ poลพiarne technickรฉ vlastnosti. Dokonca sa nenavrhovali ani poลพiarne klapky podฤพa STN 73 0834: 2010 Poลพiarna bezpeฤnosลฅ stavieb. Zmeny stavieb.
Vo vzduchotechnickรฝch rozvodoch sa v niektorรฝch budovรกch navrhujรบ novรฉ poลพiarne klapky uลพ od priemeru 100 mm, ktorรฉ sรบ umiestnenรฉ bliลพลกie k sebe podฤพa skรบลกobnรฝch podmienok ako poลพaduje STN 73 0872: 1978. Vรฝber poลพiarnej klapky ovplyvลuje konลกtrukcia, cez ktorรบ sa klapka navrhuje (napr. poลพiarna klapka v sendviฤovej konลกtrukcii, v drevenej konลกtrukcii a pod.), ฤalej orientรกcia konลกtrukcie a veฤพmi podstatnou vlastnosลฅou je sprรกvne poลพiarne utesnenie poลพiarnej klapky.
Pre vรฝber klapky je tieลพ rozhodujรบce, ฤi je klapka osadenรก na potrubรญ, ฤi pri poลพiari rozลฅaลพnosลฅ potrubia nespรดsobรญ poruลกenie klapky a ฤi vรดbec musรญ byลฅ potrubie nadvรคzujรบce na klapku. Novรฉ poลพiarne klapky a potrubia sรบ roztriedenรฉ do viacerรฝch klasifikaฤnรฝch tried, ktorรฉ nemajรบ stanovenรฉ nรกrodnรฉ kritรฉriรก, ale sรบ pouลพiteฤพnรฉ pri vyuลพitรญ poลพiarne inลพinierskeho prรญstupu na zรกklade zรกkladnรฝch vlastnostรญ.
V centrรกlnych rozvodoch vzduchotechniky je nevyhnutnรฉ navrhovaลฅ poลพiarne potrubia alebo poลพiarne ลกachty, prรญpadne ich kombinรกciu s poลพiarnou celistvosลฅou vzduchotechnickรฝch rozvodov. Sรบฤasลฅou by mali byลฅ aj dilataฤnรฉ prvky s poลพiarnou odolnosลฅou. Na konci tรฝchto rozvodov mรดลพu byลฅ osadenรฉ poลพiarne ventily [4].
Na zรกver
Vzduchotechnickรฉ sรบstavy na vetranie, lepลกie povedanรฉ na riadenรฉ vetranie s ฤiastoฤnou รบpravou vzduchu vrรกtane vyuลพitia niektorej z moลพnostรญ spรคtnรฉho zisku tepla z odpadovรฉho vzduchu, nie sรบ vo svete niฤรญm novรฝm. V rรกmci vรฝstavby novรฝch bytovรฝch domov s nรญzkou potrebou energie sa veฤพmi dobre etablovali aj na slovenskom trhu.
Ich ponuka, variabilita a efektivita rastie v niektorรฝch bodoch, predovลกetkรฝm ฤo sa tรฝka รบฤinnosti rekuperรกcie ฤi regenerรกcie, kde dosahujรบ vysokรฉ hodnoty. Ide o systรฉmy, ktorรฉ prinรกลกajรบ pre majiteฤพov alebo prenajรญmateฤพov nehnuteฤพnosti โ domu alebo bytu, vรฝhody v mnohรฝch smeroch.
Splnenie poลพiadaviek bytovej budovy na dosiahnutie energetickej triedy A0 vรฝrazne ovplyvnรญ voฤพbu vzduchotechnickej sรบstavy. Vyhodnotenie sรบstav z hฤพadiska priestorovej nรกroฤnosti inลกtalรกcie, investiฤnรฝch nรกkladov na realizรกciu diela, nรกkladov na primรกrnu energiu, รบspor nรกkladov na energiu vyuลพitรญm spรคtnรฉho zรญskavania tepla (prรญpadne vlhkosti), รบspor nรกkladov na vlastnรบ spotrebu energie ventilรกtorov โ toto vลกetko sa odrazรญ na vรฝslednej a urฤujรบcej hodnote nรกvratnosti investiฤnรฝch nรกkladov.
Literatรบra:
1. Baลพant, M.: Vetranie s rekuperรกciou tepla v bytovรฝch (panelovรฝch) domoch. ww.tzb-info.cz.
2. Kurฤovรก, M. โ Koudelkovรก, D.: Vykurovanie. Cviฤenia. Bratislava: Spektrum STU, 2020. 173 s. ISBN 978-80-227-5002-8.
3. Masaryk, M. โ Mlynรกr, P.: Tepelnรฉ zisky cez strechy โ problรฉm alebo potenciรกl? In TZB Haustechnik, 2019, roฤ. 27, ฤ. 3, s. 42 โ 43, ISSN 1210-356X.
4. Olbลรญmek, J. โ Strakovรก, Z.: Design of the Central Ventilation System for Residential Buildings in accordance with the Fire Safety of Buildingโs Requirements. In Proceedings of the ATF 2016, 4th International Conference on Applied Technology. Leuven, Belgium, 15 โ 16. 9. 2016. [on-line] Leuven: The Katholieke Universiteit Leuven, Laboratory of Soft Matter and Biophysics, 2016, p. 227 โ 232, ISBN 9789086497966, EAN 9789086497966.
5. Pribyl, P.: Radiรกlne ventilรกtory a moลพnosti ich regulรกcie. In Vetranie a klimatizรกcia 2016: Zbornรญk prednรกลกok z 18. vedecko-odbornej konferencie na tรฉmu Zelenรก รบsporรกm energie. ล trbskรฉ Pleso, Vysokรฉ Tatry, 2. โ 3. 6. 2016. Bratislava: SSTP, 2016, s. 33 โ 38, ISBN 978-80-89216-92-5.
6. https://www.akebyty.sk/panelak/1597
7. https://www.akostavat.com/plastove-okna-a-plesen
8. https://purity.designuspro.com/sk/sovety/plesen-na-plastikovyx-oknax.html
9. www.istavebnictvo.sk
10. https://www.abcweb.cz/ventilacne-turbiny-lomanco
11. http://vetrani.tzb-info.cz/vnitrni-prostredi/6878-pozadovana-vymena-vzduchu-v-budovach-ako-sa-vyznat-v-platnej-legislative
12. www.atrea.sk
Katedra technickรฝch zariadenรญ budov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
ฤlรกnok bol publikovanรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 01/2021.