Trnava: Priestor na riešenie kvality života v meste
Vo februári tohto roka uskutočnil Výbor regiónov v spolupráci s Európskou komisiou výber regiónov s najlepšou víziou pre podnikanie a tvorbu pracovných miest. Medzi šesticu najúspešnejších sa dostala aj Trnava. V 90. rokoch bolo víziou samosprávy vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikateľského sektora. Príchodom francúzskej automobilky sa investičné aktivity rozbehli naplno, vďaka čomu sa dnes Trnava môže pochváliť veľmi nízkou mierou nezamestnanosti. Napriek tomu mesto hľadá riešenie ďalších problémov.
Trnavská samospráva napriek nespochybniteľným úspechom regiónu nezaspala na vavrínoch. „V predchádzajúcich rokoch sa príchodom investorov zabezpečila stabilita regiónu, v súčasnosti však stojíme pred úlohou, ako budeme riešiť kvalitu života v meste a jeho okolí. Vplyv krízy zapríčinil spomalenie prípravy realizácie logistických parkov v okolitých katastroch mesta Trnava – v Majcichove, Zavare, Zelenči, na druhej strane sa zväčšil priestor na riešenie dopravných, ekologických a sociálnych problémov,“ naznačuje smerovanie zámerov mesta architekt Milan Horák, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií na Mestskom úrade v Trnave. Na rozvoj potrebných funkcií a reguláciu investičných zámerov schválilo mesto v decembri minulého roka aktualizáciu územného plánu, ktorá definuje funkčný rozvoj mesta do roku 2025 (s výhľadom do roku 2035, spracovateľom územného plánu je Ing. arch. Peter Zibrin, PhD.).
Z hľadiska industriálneho rozvoja sa mesto v súčasnosti sústreďuje predovšetkým na transformáciu existujúcich areálov, nezapočítavajúc pritom nový park PSA Peugeot Citroën, pri ktorom vznikol 50-hektárový priemyselný park. Zabezpečuje aj realizáciu mestského priemyselného a technologického parku, ktorý predstavuje investíciu vo výške 10 miliónov eur. Má slúžiť na etablovanie výskumno-vývojovej základne so zameraním na automobilový priemysel. Zóny pre lokalizovanie logistických parkov územný plán vymedzuje v katastri obce Zavar a v lokalite Trnava-juh, ktorá leží na dotyku s obcou Zeleneč.
| Trnava Okres: Trnava Kraj: Trnavský Región: Dolné Považie Rozloha katastrálneho územia mesta: 71,54 km2 Počet obyvateľov mesta: 66 101 Počet obyvateľov okresu: 128 171 Ekonomicky aktívni občania okresu: 67 434 Nezamestnanosť v okrese: 6,45 % Strategické podniky
|
Vonkajší okruh mesta
Príchod investorov paradoxne spôsobil problémy s dopravným zaťažením, ku ktorému prispieva aj všeobecne prudký nárast motorizácie v meste. Trnava trpí najmä pre nedobudovaný vonkajší okruh, aj keď za pomoci Slovenskej správy ciest intenzívne pracuje na jeho dokončení. „Obchvat síce nevyrieši problémy s osobnou dopravou vo vnútri mesta, prispeje však k odklonu ťažkej kamiónovej dopravy, ktorá prechádza popri hradobnom múre historického jadra. Priemerné denné zaťaženie predstavuje približne 800 vozidiel,“ vysvetľuje Milan Horák. V súčasnosti sa buduje celý severný okruh, ale v príprave je rovnako jeho južná časť, ktorá má viesť od Bratislavskej ulice a napájať sa na dnešný štvorlístok komunikácie Nitrianska.
„Dobudovanie pomôže aj investorom, ktorí pôsobia v priemyselnej oblasti pri Trnave. Mnohí majú záujem o vstup do združených investícií s mestom, napríklad pri výstavbe kruhových križovatiek, aby zabezpečili jednoduchší prístup pre svoje exportné a importné vozidlá,“ dodáva Pavol Tomašovič, vedúci kancelárie primátora mesta Trnava.
Extrémne vysoký počet osobných vozidiel sa zväčša rieši budovaním parkovacích miest v existujúcich obytných súboroch. Predstavitelia mesta by však radi uplatnili model budovania viacpodlažných parkovacích domov. „Samospráva môže vytvoriť potrebné podmienky pre takýto typ investícií, problém skôr spočíva v tom, že dodnes nie je legislatívne nastavený systém ich financovania či prevádzky. Pre investorov zatiaľ výstavba parkovacích domov nemá dostatočnú návratnosť,“ upozorňuje Pavol Tomašovič. Podľa jeho slov je zákaz vjazdu či poplatok za vstup do historického centra, ktorým riešili svoju dopravnú situáciu niektoré mestá, neefektívnym riešením. Najmä z pohľadu podnikateľskej sféry, ktorú historické jadro so svojím potenciálom pre rozvoj turistického ruchu potrebuje pritiahnuť. Nedostatočné zabezpečenie služieb a ubytovacích kapacít sa prejavuje v neochote turistov zotrvať v meste viac ako jeden deň.
Potenciál historickej minulosti
Podpora spoločensko-kultúrnych aktivít môže byť podľa samosprávy jedným z faktorov oživenia života v meste. Svedčí o tom aj rekonštrukcia amfiteátra, ktorá sa uskutočnila pred dvoma rokmi a financovala z rozpočtu mesta. Významným impulzom k naštartovaniu cestovného ruchu má byť aj využitie historicky najstaršieho zachovaného mestského opevnenia v strednej Európe. Mesto každý rok uvoľňuje finančné prostriedky na jeho obnovu. Zrekonštruovali sa pritom už dva z existujúcich troch kilometrov. Návrh nového funkčného využitia počíta s tým, že priestory fortifikačného systému vrátane bášt budú slúžiť združeniam, ktoré sa zaoberajú historickými bojovými umeniami.
Obnova sa dotkne aj najstaršieho objektu radnice, ktorý získal cenu Pamiatka roka 2008. V pláne je aj postupné rozšírenie peších zón o ďalšie ulice, bude však závisieť od finančných možností mesta a riešenia dopravnej obsluhy a parkovania. Snahu vytvárať priestor na oddych reflektujú rekreačné oblasti, na rozvoj ktorých územný plán vytyčuje niekoľko zón – Kamenný mlyn, zóna Štrky s areálom strelnice a zachovanými zvyškami lužného lesa, Medziháj, Slávia, Farský mlyn a Modranka. Na dobrej ceste je aj plán vybudovania mestského parku v lokalite Trnava-východ pre obytný súbor s najväčšou koncentráciou obyvateľstva. Jeho prínos by bol očividný predovšetkým z hľadiska nedostatku zelených plôch v meste.
Fenomén úbytku obyvateľstva
Územný plán rovnako vytvára podmienky pre ďalší rozvoj bytovej funkcie. Celkovo hovorí o potenciáli 10 500 bytov, z čoho 2 500 tvorí individuálna bytová výstavba. Rodinné domy možno budovať v lokalitách Kočiské, Za traťou, Pekné pole, Kamenný mlyn a Modranka Javorová. Pre výstavbu bytových domov definuje územný plán zóny Zátvor II pri Piešťanskej a Veternej ulici s kapacitou 2 500 bytových jednotiek, Cukrovar (1 500) a Prúdy (1 800). „Závisí len od rozhodnutia developerov, či sa pustia do rozvíjania aktivít v oblasti bytovej výstavby.
V súčasnosti registrujeme miernu stagnáciu v predaji bytov, ale, samozrejme, nepredpokladáme, že ide o trvalý stav a očakávame, že rozvoj v tomto segmente znova ožije. Dokumentuje to aj pomerne optimistický pohľad developerov,“ hovorí architekt Milan Horák. Ako ďalej pokračuje, mesto skôr zápasí s fenoménom neustáleho úbytku obyvateľov. Dôvodom je ich odchod do satelitných obcí, v ktorých dokážu zabezpečiť svoje bývanie za omnoho prijateľnejších podmienok či už z hľadiska cien pozemkov, alebo environmentálneho prostredia. Prináša to so sebou už spomínané zahlcovanie dopravou a zvýšenú zaťaženosť služieb obchodnej vybavenosti a zábavy v meste ako v centre spádovej oblasti.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
| spracované a schválené strategické dokumenty mesta | deficit prírodných prvkov krajinnej zelene a vodných tokov |
| poloha a význam mesta v stredoeurópskom regióne | vysoká hustota zástavby a koncentrácia obyvateľov na hektár ako výsledok historického vývoja |
| dopravná dostupnosť (na Bratislavu, Viedeň, Budapešť) | zložitá dopravná situácia spôsobená príchodom viacerých investícií |
| vzdelanostný potenciál vďaka rozvinutému strednému a vysokému školstvu | klesajúci počet obyvateľov mesta, presídľujúcich sa do spádových obcí |
| etablovanie významných investorov ako závažný faktor pre prílev ďalších investorov na územie mesta a do jeho okolia | nedobudovaný obchvat mesta |
| zachovaný historický stavebný fond ako dôležitý aspekt rozvoja turistického ruchu | nedostatočné zhodnotenie potenciálu cestovného ruchu |
| otvorená samospráva pre investorov a ich požiadavky | nedostatočné kapacity statickej dopravy |
Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
