Akรฉ poลพiadavky sa musia splniลฅ budovy pri obnove?
Novรฉ aย obnovovanรฉ budovy, ak je to funkฤne, technicky aย ekonomicky uskutoฤniteฤพnรฉ, musia spฤบลaลฅ minimรกlne poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov (EHB) urฤenรฉ technickรฝmi normami.
Od jรบla 2012 minimรกlne poลพiadavky na stavebnรฉ konลกtrukcie aย budovy stanovuje konsolidovanรฉ znenie STN 73โฏ0540-2/Z1+Z2 [14]. Po 31. decembri 2020 je potrebnรฉ zabezpeฤiลฅ vรฝstavbu novรฝch aย obnovu existujรบcich budov vย energetickej รบrovni takmer nulovej potreby energie.
Budovou sย takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova sย veฤพmi vysokou energetickou hospodรกrnosลฅou. Takmer nulovรฉ alebo veฤพmi malรฉ mnoลพstvo energie potrebnรฉ na uลพรญvanie takej budovy musรญ byลฅ zabezpeฤenรฉ efektรญvnou tepelnou ochranou aย vo vysokej miere energiou dodanou zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov nachรกdzajรบcich sa vย budove (na mieste) alebo vย blรญzkosti.
Poลพiadavky aย kritรฉriรก tepelnej ochrany budov
Smernica oย EHB sa vย SR implementovala zรกkonom ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย prepracovanรก smernica zรกkonom vย znenรญ zรกkona ฤ.โฏ300/2012 Z. z. [6]. Vย sรบฤasnosti je vย procese schvaฤพovania novela tohto zรกkona implementujรบca zmenu smernice ฤ.โฏ844/2018.
Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov (ฤalej EHB) sa stanovuje vรฝpoฤtom, ktorรฝ mรก podฤพa ยง 3 ods. 3 zรกkona zohฤพadniลฅ charakteristiky stavebnej konลกtrukcie budovy, najmรค tepelnotechnickรฉ vlastnosti obvodovรฉho plรกลกลฅa, streลกnรฉho plรกลกลฅa aย otvorovรฝch konลกtrukciรญ, aย tepelnรฉ straty spรดsobenรฉ stavebnou konลกtrukciou aย spรดsobom jej uลพรญvania, ale aj vnรบtornรฉ prostredie vrรกtane projektovanรฝch poลพiadaviek na vnรบtornรฉ prostredie.
Normalizovanรฉ (poลพadovanรฉ) hodnoty vyjadrujรบce tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov, ako aj zรกkladnรฉ kritรฉriรก, ktorรฉ majรบ budovy spฤบลaลฅ, stanovuje konsolidovanรฉ znenie STN 73 0540-2/Z1+Z2 [14] platnรฉ od 1. jรบla 2019 aย nahrรกdzajรบce vย plnom rozsahu predchรกdzajรบce znenie zย roku 2012 aย zmenu 1 zย roku 2016. Spracovanรฉ je vย znenรญ zmeny 2.
Pri nรกvrhu stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov sa poลพaduje splnenie nasledujรบcich kritรฉriรญ, ktorรฉ sรบvisia sย obalovรฝmi konลกtrukciami aย ktorรฉ sa tรฝkajรบ:
a) minimรกlnych tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ,
b) minimรกlnej teploty vnรบtornรฉho povrchu,
c) minimรกlnej vรฝmeny vzduchu,
d) maximรกlnej mernej potreby tepla na vykurovanie.
Uvedenรฉ normalizovanรฉ poลพiadavky uvรกdza technickรก norma aย sรบ reprezentovanรฉ podstatnรฝmi vlastnosลฅami. Preukรกzanie predpokladu splnenia vย norme uvรกdzanรฝch poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov je hodnotenรญm vplyvu tepelnej ochrany na dosiahnutie poลพiadaviek EHB.
Preukรกzanie splnenia kritรฉriรญ podฤพa technickej normy je predmetom tepelnotechnickรฉho posudku, ktorรฝ je sรบฤasลฅou projektovรฉho energetickรฉho hodnotenia. Projektovรฉ energetickรฉ hodnotenie spracovรกva autorizovanรฝ inลพinier ako sรบฤasลฅ projektovej dokumentรกcie na stavebnรฉ povolenie.
Pri projektovom hodnotenรญ vรฝznamne obnovenej budovy projektovรก dokumentรกcia podฤพa ยง 4 ods. 3 zรกkona oย EHB obsahuje splnenie poลพiadavky na tepelnotechnickรฉ vlastnosti:
a) stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย na potrebu tepla na vykurovanie podฤพa STN 73โฏ0540-2, ak sa mรก uskutoฤniลฅ vรฝznamnรก obnova (definรญcia ยง 2 ods.โฏ8 zรกkona oย EHB) celรฉho obalu existujรบcej budovy, alebo
b) stavebnรฝch konลกtrukciรญ podฤพa STN 73โฏ0540-2, ak sa mรก uskutoฤniลฅ vรฝznamnรก obnova len stavebnรฝch konลกtrukciรญ tvoriacich ฤasลฅ obalu existujรบcej budovy.
Nรกkladovo optimรกlne minimรกlne poลพiadavky na EHB
Technickรก norma zahลลa vรฝsledky 1.โฏ(vย roku 2013) aย 2. fรกzy (vย roku 2018) odvodenia nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na EHB. Vย roku 2013 sa uskutoฤnil vรฝpoฤet nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov [12], ktorรฝ spoฤรญval vย stanovenรญ poลพiadaviek na sรบฤiniteฤพa prechodu tepla obalovรฝch konลกtrukciรญ budovy Uย vo W/(m2 . K) aย na globรกlny ukazovateฤพ primรกrnej energie. Vychรกdzalo sa zย vรฝpoฤtov sรบฤasnej ฤistej hodnoty pre viac ako ลกtyritisรญc kombinรกciรญ balรญkov opatrenรญ.
Slovensko zaviedlo nadvรคzne na implementรกciu smernice 2010/31/Eร [5] prechodnรฉ obdobie sย postupnรฝm sprรญsลovanรญm poลพiadaviek na nรญzkoenergetickรบ รบroveล vรฝstavby od 1.โฏ1.โฏ2013 (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โค UN = 0,32 W/(m2 .โฏK), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โค UN = 0,20 W/(m2 . K), otvoยญrovรฉ konลกtrukcie: Uย โค UN = 1,40 W/(m2โฏ. K)), ultranรญzkoenergetickรบ รบroveล vรฝstavby od 1.โฏ1.โฏ2016 (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โคโฏUNโฏ=โฏ0,22โฏW/(m2 . K), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โคโฏUN =โฏ0,15 W/(m2 . K), otvorovรฉ konลกtrukcie: Uย โค UN = 1,00 W/(m2 . K)).
Poลพiadavky na ultranรญzkoenergetickรบ รบroveล vรฝstavby sa zaviedli vย zhode sย vรฝsledkami 1. fรกzy vรฝpoฤtu nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na EHB. Konsolidovanรฉ znenie normy stanovuje, ako vรฝsledok 2.โฏfรกzy nรกkladovo optimรกlnych vรฝpoฤtov, normalizovanรฉ cieฤพovรฉ hodnoty, ktorรฉ budรบ platiลฅ od 1.โฏ1.โฏ2021 pre รบroveล vรฝstavby budov sย takmer nulovou potrebou energie.
Poลพiadavky na hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla sa sprรญsnili iba pri otvorovรฝch konลกtrukciรกch (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โค UN = 0,22 W/(m2 . K), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โค UN = 0,15 W/(m2 . K), otvorovรฉ konลกtrukcie: Uย โค UN = 0,85 W/(m2 . K)). Normalizovanรฉ poลพiadavky sรบ stanovenรฉ aj na vnรบtornรฉ deliace konลกtrukcie medzi vykurovanรฝm aย nevykurovanรฝm prostredรญm. Zavedenรฉ sรบ aj prรญsnejลกie odporรบฤanรฉ cieฤพovรฉ hodnoty. Konsolidovanรฉ znenie normy zavรกdza aj poลพiadavky na zรกvesnรฉ steny pre vลกetky รบrovne vรฝstavby.
Technickou normou zavedenรฉ poลพiadavky sรบ nรกkladovo optimรกlnymi minimรกlnymi poลพiadavkami. Ich splnenie sa musรญ uskutoฤniลฅ nรกkladovo efektรญvnymi opatreniami.
Zย uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe na plnรฉ stavebnรฉ konลกtrukcie sรบ stanovenรฉ prรญsnejลกie poลพiadavky ako na otvorovรฉ konลกtrukcie. Splnenรญm poลพiadaviek na nรญzkoenergetickรบ รบroveล vรฝstavby sa neodstrรกni negatรญvne sรกlanie zasklenรฝmi plochami. Pocit negatรญvneho sรกlania sa odstrรกni aลพ pri poลพiadavkรกch na ultranรญzkoenergetickรบ รบroveล vรฝstavby, priฤom sa aj bezpeฤne dosiahne eliminรกcia vzniku hygienickรฝch nedostatkov. Tepelnรฉ straty otvorovรฝmi konลกtrukciami sรบ 4,5-krรกt vyลกลกie ako cez obvodovรฝ plรกลกลฅ budovy.
Vnรบtornรฉ prostredie
Vย ostatnom obdobรญ sa zanedbรกva zohฤพadnenie podmienok vnรบtornรฉho prostredia aย dominuje preukazovanie รบspor tepla/energie. Popritom sa sรบฤasne sย vplyvom na znรญลพenie tepelnรฝch strรกt, zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ (U-hodnoty) zvyลกuje teplota na vnรบtornom povrchu stavebnรฝch konลกtrukciรญ.
Vnรบtornรฉ prostredie definujรบ teplota vnรบtornรฉho vzduchu ฮธai (ยฐC) aย relatรญvna vlhkosลฅ ฯi (%), prรญpadne rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu vai (m/s). Vย sรบฤasnosti sa navrhujรบ budovy sย vรฝbornรฝmi tepelnoizolaฤnรฝmi vlastnosลฅami obalovรฝch konลกtrukciรญ, ฤรญm sa zniลพuje rozdiel medzi teplotou vnรบtornรฉho vzduchu aย priemernou teplotou vnรบtornรฝch povrchov vย miestnostiach. Zย tรฝchto dรดvodov moลพno vo vรคฤลกine prรญpadov pripustiลฅ rovnakรบ nominรกlnu hodnotou priemernej teploty vnรบtornรฉho vzduchu vย miestnosti ฮธai (ยฐC) aย vnรบtornej vรฝpoฤtovej teploty ฮธiย (ยฐC).
Stavebnรฉ konลกtrukcie aย budovy sa posudzujรบ pri uvaลพovanรญ normalizovanรฝch podmienok vnรบtornรฉho prostredia, ak vzhฤพadom na รบฤel budovy/miestnosti nie je urฤenรฉ inak. Normalizovanรฉ podmienky teploty vnรบtornรฉho vzduchu stanovenรฉ technickou normou [8], ale aj STN 73 0540-3 [9] sรบ urฤenรฉ pre dlhodobรฝ pobyt aย nepreruลกovanรฉ vykurovanie budov sย vlastnosลฅami: ฮธaiโฏ= 20 ยฐC aย jiย = 50 %. Relatรญvna vlhkosลฅ 50 % vย miestnostiach bytovรฝch budov aย nebytovรฝch budov (napr. administratรญvne budovy) sa zaviedla namiesto 60โฏ% normou STN 73 0540-2 od roku 2002. Uvedenรก zmena bola vย sรบlade sย podmienkami uplatลovanรฝmi vย okolitรฝch ลกtรกtoch (napr. Rakรบsko aย Nemecko). Hodnotenie rizika rastu plesnรญ sa zaviedlo aลพ normou STN 73 0540-2 platnou od 1. marca 2002.
Zย uvedenรฉho pre vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu stavebnej konลกtrukcie vyplรฝva, ลพe na ktoromkoฤพvek mieste jej povrchu musรญ byลฅ teplota vyลกลกia, ako je teplota rizika rastu plesnรญ, aย bezpeฤne vyลกลกia, ako je teplota rosnรฉho bodu. Pritom sa musia zohฤพadniลฅ nielen normalizovanรฉ, ale aj skutoฤne navrhovanรฉ podmienky teploty aย vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu aย spรดsob vykurovania (nepreruลกovanรฉ aย preruลกovanรฉ). Mรก to vplyv na konkrรฉtnu hodnotu bezpeฤnostnej prirรกลพky. Uvedenรฉ platรญ bez ohฤพadu na lokalitu aย vonkajลกiu teplotu.
Vnรบtornรก povrchovรก teplota
Poลพiadavky na vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu ovplyvลovali hygienickรฉ poลพiadavky, tepelnotechnickรฉ poลพiadavky, ale aj รบroveล poznania vย oblasti tepelnej ochrany (vย minulosti stavebnej tepelnej techniky). Poลพiadavky na priebeh vnรบtornej povrchovej teploty sa stanovili pri uvaลพovanรญ vรฝpoฤtovรฝch podmienok, od roku 1964 vลพdy podฤพa ฤSN/STN 73โฏ0540.
Vnรบtornรก povrchovรก teplota zรกvisรญ od teploty vnรบtornรฉho vzduchu ฮธai = 20 ยฐC aย teploty vonkajลกieho vzduchu konkrรฉtnej lokality [10]. Vย minulosti sa posudzovala pre dve teplotnรฉ oblasti, ale so zohฤพadnenรญm nadmorskej vรฝลกky, t. j. pre ฮธe = -15 (-18, -21) ยฐC. Vรฝvoj poลพiadaviek na vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu odrรกลพal potrebu zabezpeฤenia hygienickรฝch podmienok aย podmienok tepelnej pohody. Vย existujรบcich budovรกch, ak sa doteraz neobnovili, sa zabezpeฤujรบ iba podmienky, ktorรฉ zodpovedajรบ obdobiu vรฝstavby.
Na porovnanie je moลพnรฉ uviesลฅ nasledujรบce. Poลพiadavky vย minulosti vyplynuli zย potreby zabezpeฤiลฅ (pouลพitรฉ sรบ ฤalej znaฤky pouลพรญvanรฉ vย minulosti vyjadrujรบce teplotu, napr. ฮธsi = tip) eliminรกciu vzniku kondenzรกcie na vnรบtornom povrchu (pre podmienky ti = 20 ยฐC, ฯiย = 60 %) tip โฅ ts = 12 ยฐC, odstrรกnenie vplyvu negatรญvneho sรกlania (posudzovanรฉ do roku 1983) tip โฅ 14 ยฐC, lebo sa malo zabezpeฤiลฅ ti โ tip โค 6 K.
Malo sa tieลพ dosiahnuลฅ, aby bola najniลพลกia teplota stanovenรก vย zรกvislosti od poลพadovanej hodnoty tepelnรฉho odporu/sรบฤiniteฤพa prechodu tepla (od roku 1984) obvodovรฉho plรกลกลฅa tip โฅโฏ16,1โฏยฐC (te = -15 ยฐC) aย streลกnรฉho plรกลกลฅa tip โฅ 17,8 ยฐC (te = -15 ยฐC), priฤom priemernรก teplota na vnรบtornom povrchu plรดch obklopujรบcich miestnosลฅ na splnenie rovnice tepelnej pohody pri uvaลพovanรญ teploty vnรบtornรฉho vzduchu ti = 20 ยฐC bola tp โฅ 18 ยฐC.
Zย hฤพadiska zabezpeฤenia hygienickรฝch podmienok sa pri otvorovรฝch konลกtrukciรกch hodnotรญ teplota rosnรฉho bodu na zasklenรญ, ale zamedzenie rizika rastu plesnรญ sa hodnotรญ na pripojovacej ลกkรกre aย celom styku otvorovej konลกtrukcie sย okolitou plnou stavebnou konลกtrukciou. Negatรญvne sรกlanie nepriaznivo ovplyvลuje uลพรญvateฤพa do vzdialenosti pribliลพne 1 m.
Odstrรกnenie tohto vplyvu vyลพaduje zvรฝลกenie teploty vnรบtornรฉho vzduchu. Zabezpeฤenie priemernej teploty plรดch vymedzujรบcich priestor niลพลกej ako 18 ยฐC tieลพ vyลพaduje zvรฝลกenie vnรบtornej teploty vย miestnosti, aย teda zvรฝลกenie potreby energie na vykurovanie.
Poลพiadavky na U-hodnotu vย zรกvislosti od povrchovej teploty
Vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu pri pรดsobenรญ normalizovanej vnรบtornej teploty ovplyvลuje sรบฤiniteฤพ prechodu tepla. Tento mรก aj dominantnรฝ vplyv na tepelnรฉ straty stavebnou konลกtrukciou. Dosiahnuลฅ teplotu na vnรบtornom povrchu aspoล 14 ยฐC vyluฤujรบcu pocit negatรญvneho sรกlania vyลพaduje, vย zรกvislosti od pรดsobenia vonkajลกej teploty -11 aลพ -20โฏยฐC, dosiahnuลฅ hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย od 1,5 po 1,2 W/(m2 .โฏK).
Ak by sa na celom povrchu (plnรฝch aย transparentnรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ) mala dosiahnuลฅ priemernรก teplota 18 ยฐC zabezpeฤujรบca pri vnรบtornej teplote ฮธai = 20 ยฐC tepelnรบ pohodu, vย zรกvislosti od pรดsobenia vonkajลกej teploty -11 aลพ -20 ยฐC, je potrebnรฉ zabezpeฤiลฅ hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย od 0,5 po 0,4โฏW/(m2 . K). Znรญลพenie priemernej teploty pod 18โฏยฐC znamenรก prรญsluลกne zvรฝลกiลฅ vnรบtornรบ teplotu nad 20 ยฐC. Uvedenรก skutoฤnosลฅ nepriaznivo ovplyvnรญ potrebu energie na vykurovanie.
Vplyvom konลกtrukฤnej tvorby, materiรกlovej skladby, ale aj nรกkladovej efektรญvnosti je potrebnรฉ rozliลกovaลฅ vย prรญsnosti stanovenia poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla. Hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla otvorovรฝch konลกtrukciรญ vย รบrovni Uย = 0,4 aย 0,5 W/(m2 . K) sa vย sรบฤasnosti nedajรบ dosiahnuลฅ. Na stavebnรฝ trh sa uvรกdzajรบ otvorovรฉ konลกtrukcie sย hodnotou sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย = 0,61 (0,62) W/(m2 . K).
Zย uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe na dosiahnutie priemernej teploty na vnรบtornom povrchu stavebnรฝch konลกtrukciรญ obklopujรบcich vykurovanรฝ priestor musia ostatnรฉ konลกtrukcie (najmรค obvodovรฝ aย streลกnรฝ plรกลกลฅ) dosiahnuลฅ hodnoty lepลกie ako je Uย = 0,4 aย 0,5 W/(m2 . K) podฤพa podielu jednotlivรฝch konลกtrukciรญ na celkovej ploche obalovรฝch konลกtrukciรญ. Uvedenรฝ princรญp sa reลกpektuje pri stanovovanรญ poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla podฤพa STN 730540-2 [8].
Postupnรฉ zniลพovanie (sprรญsลovanie) poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla vytvรกra priaznivรฉ podmienky na zabezpeฤovanie postupnรฉho zniลพovania potreby tepla na vykurovanie, splnenie energetickรฉho kritรฉria podฤพa [8], ale aj poลพiadaviek na EHB, tried energetickej hospodรกrnosti podฤพa รบrovnรญ vรฝstavby stanovenรฝch vย zรกkone ฤ. 555/2005 Z. z. [6] aย vyhlรกลกky MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z.โฏz. [7]. Vytvรกra podmienky na zabezpeฤenie poลพiadavky tepelnej pohody, na ktorรบ sa bral ohฤพad vย minulosti.
Parametre otvorovรฝch konลกtrukciรญ sa deklarujรบ podฤพa STN EN 14351-1+A1. Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla sa podฤพa tejto normy stanovuje na stavebnรฝ vรฝrobok sย rozmermi 1,23 ร 1,48 m ako deklarovanรก hodnota. Podฤพa rovnakรฉho vzลฅahu, ovplyvnenรฉho sรบฤiniteฤพmi prechodu tepla rรกmu Uf, zasklenia Ug aย lineรกrneho stratovรฉho sรบฤiniteฤพa ฯ sa hodnotia aj otvorovรฉ konลกtrukcie sย konkrรฉtnymi rozmermi. Vlastnosti tรฝchto konลกtrukciรญ musia spฤบลaลฅ prรญsluลกnรฉ poลพiadavky stanovenรฉ vย tab. 2 STN 73 0540-2.
Vylรบฤenie kondenzรกcie vodnej pary na vnรบtornom povrchu zasklenia ovplyvลuje kvalita diลกtanฤnรฉho rรกmika, jeho tepelnotechnickรก kvalita, teda hodnota sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Ug zasklenia. Povrchovรฉ teploty ovplyvลuje kvalita rieลกenia pripojovacej ลกkรกry, ale aj celej oblasti styku. Teplotu na vnรบtornom povrchu vย oblasti styku ovplyvลuje aj poloha osadenia otvorovej vรฝplne, teda konลกtrukฤnรฉ rieลกenie detailu. Zย hฤพadiska posรบdenia tepelnotechnickej kvality aย vylรบฤenia vzniku hygienickรฝch nedostatkov je posรบdenie pomocou teplotnรฉho faktora ลฅaลพkopรกdne.
Postupnรฉ sprรญsลovanie poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla obalovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ zohฤพadลuje poลพiadavky vyplรฝvajรบce zย predpisov Eร na zlepลกovanie energetickej hospodรกrnosti sย reลกpektovanรญm podmienok nรกkladovej optimรกlnosti. Normalizovanรฉ hodnoty poลพiadaviek na sรบฤiniteฤพ prechodu tepla odzrkadฤพujรบ situรกciu vรฝvoja stavebnรฝch vรฝrobkov (najmรค tepelnรฝch izolรกciรญ aย okien) na trhu.
Zohฤพadลuje sa zabezpeฤenie hygienickรฝch parametrov, poลพiadaviek na tepelnรบ pohodu aย plnenie poลพiadaviek na znรญลพenie mnoลพstva energie na vykurovanie, ktorรฉ sa mรก zabezpeฤiลฅ zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov. Nรกvrh normalizovanรฝch poลพiadaviek podฤพa konsolidovanรฉho znenia zohฤพadลuje sรบhrn zรกkladnรฝch poลพiadaviek na stavby vrรกtane energetickej nรกroฤnosti na vรฝrobu stavebnรฝch materiรกlov.
Literatรบra
1. Smernica 89/106 EHS zย 21. decembra 1988 oย aproximรกcii zรกkonov, nariadenรญ aย administratรญvnych opatrenรญ ฤlenskรฝch ลกtรกtov sรบvisiacich so stavebnรฝmi vรฝrobkami.
2. Zรกkon ฤ. 50/1976 Zb. oย รบzemnom plรกnovanรญ aย stavebnom poriadku (stavebnรฝ zรกkon) vย znenรญ zรกkona ฤ. 237/2000 Z. z. aย vย znenรญ neskorลกรญch zmien.
3. Nariadenie EPaR(Eร) ฤ. 305/2011 oย harmonizovanรฝch podmienkach uvรกdzania stavebnรฝch vรฝrobkov na trh.
4. Smernica ฤ. 2002/91/ES Eurรณpskeho parlamentu aย Rady zo 16. decembra 2002 oย energetickej hospodรกrnosti budov (ร. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65 โ 71.
5. Smernica ฤ. 2010/31/Eร Eurรณpskeho parlamentu aย Rady zย 19. mรกja 2010 oย energetickej hospodรกrnosti budov, prepracovanรฉ znenie, ร. v. L 153, 18.6.2010, s. 13 โ 35.
6. Zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย vย znenรญ zรกkona ฤ. 300/2012 Z. z. zย 18. septembra 2012, ktorรฝm sa menรญ aย dopฤบลa zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย oย zmene aย doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov.
7. Vyhlรกลกka MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z. zย 12.โฏnovembra 2012, ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ.โฏ555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov (vย znenรญ vyhlรกลกky ฤ. 324/2016 Z. z.).
8. STN 73 0540-2: 2012/Z1: 2016 Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky.
9. STN 73 0540-3: 2012: Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤasลฅ 3: Vlastnosti prostredรญ aย stavebnรฝch vรฝrobkov.
10. STN EN ISO 13790/NA: Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vรฝpoฤet potreby energie na vykurovanie aย chladenie. Nรกrodnรก prรญloha, 2010.
11. STN EN 14351-1+A1: 2017 Oknรก aย dvere. Norma na vรฝrobky, funkฤnรฉ charakteristiky. ฤasลฅ 1 (74โฏ6180).
12. Technickรฉ aย ekonomickรฉ aspekty nรกkladovo optimรกlnych opatrenรญ zabezpeฤenia energetickej hospodรกrnosti budov (vedecko-technickรก sluลพba), Etapa 01-14, Poskytovateฤพ dotรกcie: Ministerstvo dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja Slovenskej republiky, zรกk. ฤ. 10110134/TSรS-Z-230/2950/ 2011/MDVRR SR. Bratislava: TSรS, 2013.
13. Druhรก fรกza odvodenia nรกkladovo optimรกlnej
รบrovne minimรกlnych poลพiadaviek na ยญenerยญgetickรบ
hospodรกrnosลฅ budov sย takmer nulovou
ยญpotrebouโฏenergie. Bratislava: TSรS, 2018,
ฤ. 02/Rร/2018/10180003-O/VaV.
14. STN 73 0540-2: 2012/Z1 + Z2: 2019 Konsolidovanรฉ znenie: Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky. Nรกvrh aprรญl 2019.
ฤlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 4/2019.