Akรฉ poลพiadavky sa musia splniลฅ budovy pri obnove?

Novรฉ aย obnovovanรฉ budovy, ak je to funkฤne, technicky aย ekonomicky uskutoฤniteฤพnรฉ, musia spฤบลˆaลฅ minimรกlne poลพiadavky na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov (EHB) urฤenรฉ technickรฝmi normami.

Od jรบla 2012 minimรกlne poลพiadavky na stavebnรฉ konลกtrukcie aย budovy stanovuje konsolidovanรฉ znenie STN 73โ€ฏ0540-2/Z1+Z2 [14]. Po 31. decembri 2020 je potrebnรฉ zabezpeฤiลฅ vรฝstavbu novรฝch aย obnovu existujรบcich budov vย energetickej รบrovni takmer nulovej potreby energie.

Budovou sย takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova sย veฤพmi vysokou energetickou hospodรกrnosลฅou. Takmer nulovรฉ alebo veฤพmi malรฉ mnoลพstvo energie potrebnรฉ na uลพรญvanie takej budovy musรญ byลฅ zabezpeฤenรฉ efektรญvnou tepelnou ochranou aย vo vysokej miere energiou dodanou zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov nachรกdzajรบcich sa vย budove (na mieste) alebo vย blรญzkosti.

Poลพiadavky aย kritรฉriรก tepelnej ochrany budov

Smernica oย EHB sa vย SR implementovala zรกkonom ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย prepracovanรก smernica zรกkonom vย znenรญ zรกkona ฤ.โ€ฏ300/2012 Z. z. [6]. Vย sรบฤasnosti je vย procese schvaฤพovania novela tohto zรกkona implementujรบca zmenu smernice ฤ.โ€ฏ844/2018.

Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov (ฤalej EHB) sa stanovuje vรฝpoฤtom, ktorรฝ mรก podฤพa ยง 3 ods. 3 zรกkona zohฤพadniลฅ charakteristiky stavebnej konลกtrukcie budovy, najmรค tepelnotechnickรฉ vlastnosti obvodovรฉho plรกลกลฅa, streลกnรฉho plรกลกลฅa aย otvorovรฝch konลกtrukciรญ, aย tepelnรฉ straty spรดsobenรฉ stavebnou konลกtrukciou aย spรดsobom jej uลพรญvania, ale aj vnรบtornรฉ prostredie vrรกtane projektovanรฝch poลพiadaviek na vnรบtornรฉ prostredie.

Normalizovanรฉ (poลพadovanรฉ) hodnoty vyjadrujรบce tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov, ako aj zรกkladnรฉ kritรฉriรก, ktorรฉ majรบ budovy spฤบลˆaลฅ, stanovuje konsolidovanรฉ znenie STN 73 0540-2/Z1+Z2 [14] platnรฉ od 1. jรบla 2019 aย nahrรกdzajรบce vย plnom rozsahu predchรกdzajรบce znenie zย roku 2012 aย zmenu 1 zย roku 2016. Spracovanรฉ je vย znenรญ zmeny 2.

Pri nรกvrhu stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov sa poลพaduje splnenie nasledujรบcich kritรฉriรญ, ktorรฉ sรบvisia sย obalovรฝmi konลกtrukciami aย ktorรฉ sa tรฝkajรบ:
a) minimรกlnych tepelnoizolaฤnรฝch vlastnostรญ stavebnรฝch konลกtrukciรญ,
b) minimรกlnej teploty vnรบtornรฉho povrchu,
c) minimรกlnej vรฝmeny vzduchu,
d) maximรกlnej mernej potreby tepla na vykurovanie.

Uvedenรฉ normalizovanรฉ poลพiadavky uvรกdza technickรก norma aย sรบ reprezentovanรฉ podstatnรฝmi vlastnosลฅami. Preukรกzanie predpokladu splnenia vย norme uvรกdzanรฝch poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov je hodnotenรญm vplyvu tepelnej ochrany na dosiahnutie poลพiadaviek EHB.

Preukรกzanie splnenia kritรฉriรญ podฤพa technickej normy je predmetom tepelnotechnickรฉho posudku, ktorรฝ je sรบฤasลฅou projektovรฉho energetickรฉho hodnotenia. Projektovรฉ energetickรฉ hodnotenie spracovรกva autorizovanรฝ inลพinier ako sรบฤasลฅ projektovej dokumentรกcie na stavebnรฉ povolenie.

Pri projektovom hodnotenรญ vรฝznamne obnovenej budovy projektovรก dokumentรกcia podฤพa ยง 4 ods. 3 zรกkona oย EHB obsahuje splnenie poลพiadavky na tepelnotechnickรฉ vlastnosti:
a) stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย na potrebu tepla na vykurovanie podฤพa STN 73โ€ฏ0540-2, ak sa mรก uskutoฤniลฅ vรฝznamnรก obnova (definรญcia ยง 2 ods.โ€ฏ8 zรกkona oย EHB) celรฉho obalu existujรบcej budovy, alebo
b) stavebnรฝch konลกtrukciรญ podฤพa STN 73โ€ฏ0540-2, ak sa mรก uskutoฤniลฅ vรฝznamnรก obnova len stavebnรฝch konลกtrukciรญ tvoriacich ฤasลฅ obalu existujรบcej budovy.

Nรกkladovo optimรกlne minimรกlne poลพiadavky na EHB

Technickรก norma zahล•ลˆa vรฝsledky 1.โ€ฏ(vย roku 2013) aย 2. fรกzy (vย roku 2018) odvodenia nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na EHB. Vย roku 2013 sa uskutoฤnil vรฝpoฤet nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na energetickรบ hospodรกrnosลฅ budov [12], ktorรฝ spoฤรญval vย stanovenรญ poลพiadaviek na sรบฤiniteฤพa prechodu tepla obalovรฝch konลกtrukciรญ budovy Uย vo W/(m2 . K) aย na globรกlny ukazovateฤพ primรกrnej energie. Vychรกdzalo sa zย vรฝpoฤtov sรบฤasnej ฤistej hodnoty pre viac ako ลกtyritisรญc kombinรกciรญ balรญkov opatrenรญ.

Slovensko zaviedlo nadvรคzne na implementรกciu smernice 2010/31/Eรš [5] prechodnรฉ obdobie sย postupnรฝm sprรญsลˆovanรญm poลพiadaviek na nรญzkoenergetickรบ รบroveลˆ vรฝstavby od 1.โ€ฏ1.โ€ฏ2013 (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰ค UN = 0,32 W/(m2 .โ€ฏK), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰ค UN = 0,20 W/(m2 . K), otvoยญrovรฉ konลกtrukcie: Uย โ‰ค UN = 1,40 W/(m2โ€ฏ. K)), ultranรญzkoenergetickรบ รบroveลˆ vรฝstavby od 1.โ€ฏ1.โ€ฏ2016 (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰คโ€ฏUNโ€ฏ=โ€ฏ0,22โ€ฏW/(m2 . K), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰คโ€ฏUN =โ€ฏ0,15 W/(m2 . K), otvorovรฉ konลกtrukcie: Uย โ‰ค UN = 1,00 W/(m2 . K)).

Poลพiadavky na ultranรญzkoenergetickรบ รบroveลˆ vรฝstavby sa zaviedli vย zhode sย vรฝsledkami 1. fรกzy vรฝpoฤtu nรกkladovo optimรกlnych รบrovnรญ minimรกlnych poลพiadaviek na EHB. Konsolidovanรฉ znenie normy stanovuje, ako vรฝsledok 2.โ€ฏfรกzy nรกkladovo optimรกlnych vรฝpoฤtov, normalizovanรฉ cieฤพovรฉ hodnoty, ktorรฉ budรบ platiลฅ od 1.โ€ฏ1.โ€ฏ2021 pre รบroveลˆ vรฝstavby budov sย takmer nulovou potrebou energie.

Poลพiadavky na hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla sa sprรญsnili iba pri otvorovรฝch konลกtrukciรกch (obvodovรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰ค UN = 0,22 W/(m2 . K), streลกnรฝ plรกลกลฅ: Uย โ‰ค UN = 0,15 W/(m2 . K), otvorovรฉ konลกtrukcie: Uย โ‰ค UN = 0,85 W/(m2 . K)). Normalizovanรฉ poลพiadavky sรบ stanovenรฉ aj na vnรบtornรฉ deliace konลกtrukcie medzi vykurovanรฝm aย nevykurovanรฝm prostredรญm. Zavedenรฉ sรบ aj prรญsnejลกie odporรบฤanรฉ cieฤพovรฉ hodnoty. Konsolidovanรฉ znenie normy zavรกdza aj poลพiadavky na zรกvesnรฉ steny pre vลกetky รบrovne vรฝstavby.

Technickou normou zavedenรฉ poลพiadavky sรบ nรกkladovo optimรกlnymi minimรกlnymi poลพiadavkami. Ich splnenie sa musรญ uskutoฤniลฅ nรกkladovo efektรญvnymi opatreniami.

Zย uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe na plnรฉ stavebnรฉ konลกtrukcie sรบ stanovenรฉ prรญsnejลกie poลพiadavky ako na otvorovรฉ konลกtrukcie. Splnenรญm poลพiadaviek na nรญzkoenergetickรบ รบroveลˆ vรฝstavby sa neodstrรกni negatรญvne sรกlanie zasklenรฝmi plochami. Pocit negatรญvneho sรกlania sa odstrรกni aลพ pri poลพiadavkรกch na ultranรญzkoenergetickรบ รบroveลˆ vรฝstavby, priฤom sa aj bezpeฤne dosiahne eliminรกcia vzniku hygienickรฝch nedostatkov. Tepelnรฉ straty otvorovรฝmi konลกtrukciami sรบ 4,5-krรกt vyลกลกie ako cez obvodovรฝ plรกลกลฅ budovy.

Vnรบtornรฉ prostredie

Vย ostatnom obdobรญ sa zanedbรกva zohฤพadnenie podmienok vnรบtornรฉho prostredia aย dominuje preukazovanie รบspor tepla/energie. Popritom sa sรบฤasne sย vplyvom na znรญลพenie tepelnรฝch strรกt, zlepลกenie tepelnotechnickรฝch vlastnostรญ (U-hodnoty) zvyลกuje teplota na vnรบtornom povrchu stavebnรฝch konลกtrukciรญ.
Vnรบtornรฉ prostredie definujรบ teplota vnรบtornรฉho vzduchu ฮธai (ยฐC) aย relatรญvna vlhkosลฅ ฯ•i (%), prรญpadne rรฝchlosลฅ prรบdenia vzduchu vai (m/s). Vย sรบฤasnosti sa navrhujรบ budovy sย vรฝbornรฝmi tepelnoizolaฤnรฝmi vlastnosลฅami obalovรฝch konลกtrukciรญ, ฤรญm sa zniลพuje rozdiel medzi teplotou vnรบtornรฉho vzduchu aย priemernou teplotou vnรบtornรฝch povrchov vย miestnostiach. Zย tรฝchto dรดvodov moลพno vo vรคฤลกine prรญpadov pripustiลฅ rovnakรบ nominรกlnu hodnotou priemernej teploty vnรบtornรฉho vzduchu vย miestnosti ฮธai (ยฐC) aย vnรบtornej vรฝpoฤtovej teploty ฮธiย (ยฐC).

Stavebnรฉ konลกtrukcie aย budovy sa posudzujรบ pri uvaลพovanรญ normalizovanรฝch podmienok vnรบtornรฉho prostredia, ak vzhฤพadom na รบฤel budovy/miestnosti nie je urฤenรฉ inak. Normalizovanรฉ podmienky teploty vnรบtornรฉho vzduchu stanovenรฉ technickou normou [8], ale aj STN 73 0540-3 [9] sรบ urฤenรฉ pre dlhodobรฝ pobyt aย nepreruลกovanรฉ vykurovanie budov sย vlastnosลฅami: ฮธaiโ€ฏ= 20 ยฐC aย jiย = 50 %. Relatรญvna vlhkosลฅ 50 % vย miestnostiach bytovรฝch budov aย nebytovรฝch budov (napr. administratรญvne budovy) sa zaviedla namiesto 60โ€ฏ% normou STN 73 0540-2 od roku 2002. Uvedenรก zmena bola vย sรบlade sย podmienkami uplatลˆovanรฝmi vย okolitรฝch ลกtรกtoch (napr. Rakรบsko aย Nemecko). Hodnotenie rizika rastu plesnรญ sa zaviedlo aลพ normou STN 73 0540-2 platnou od 1. marca 2002.

Zย uvedenรฉho pre vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu stavebnej konลกtrukcie vyplรฝva, ลพe na ktoromkoฤพvek mieste jej povrchu musรญ byลฅ teplota vyลกลกia, ako je teplota rizika rastu plesnรญ, aย bezpeฤne vyลกลกia, ako je teplota rosnรฉho bodu. Pritom sa musia zohฤพadniลฅ nielen normalizovanรฉ, ale aj skutoฤne navrhovanรฉ podmienky teploty aย vlhkosti vnรบtornรฉho vzduchu aย spรดsob vykurovania (nepreruลกovanรฉ aย preruลกovanรฉ). Mรก to vplyv na konkrรฉtnu hodnotu bezpeฤnostnej prirรกลพky. Uvedenรฉ platรญ bez ohฤพadu na lokalitu aย vonkajลกiu teplotu.

Vnรบtornรก povrchovรก teplota

Poลพiadavky na vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu ovplyvลˆovali hygienickรฉ poลพiadavky, tepelnotechnickรฉ poลพiadavky, ale aj รบroveลˆ poznania vย oblasti tepelnej ochrany (vย minulosti stavebnej tepelnej techniky). Poลพiadavky na priebeh vnรบtornej povrchovej teploty sa stanovili pri uvaลพovanรญ vรฝpoฤtovรฝch podmienok, od roku 1964 vลพdy podฤพa ฤŒSN/STN 73โ€ฏ0540.

Vnรบtornรก povrchovรก teplota zรกvisรญ od teploty vnรบtornรฉho vzduchu ฮธai = 20 ยฐC aย teploty vonkajลกieho vzduchu konkrรฉtnej lokality [10]. Vย minulosti sa posudzovala pre dve teplotnรฉ oblasti, ale so zohฤพadnenรญm nadmorskej vรฝลกky, t. j. pre ฮธe = -15 (-18, -21) ยฐC. Vรฝvoj poลพiadaviek na vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu odrรกลพal potrebu zabezpeฤenia hygienickรฝch podmienok aย podmienok tepelnej pohody. Vย existujรบcich budovรกch, ak sa doteraz neobnovili, sa zabezpeฤujรบ iba podmienky, ktorรฉ zodpovedajรบ obdobiu vรฝstavby.

Na porovnanie je moลพnรฉ uviesลฅ nasledujรบce. Poลพiadavky vย minulosti vyplynuli zย potreby zabezpeฤiลฅ (pouลพitรฉ sรบ ฤalej znaฤky pouลพรญvanรฉ vย minulosti vyjadrujรบce teplotu, napr. ฮธsi = tip) eliminรกciu vzniku kondenzรกcie na vnรบtornom povrchu (pre podmienky ti = 20 ยฐC, ฯ•iย = 60 %) tip โ‰ฅ ts = 12 ยฐC, odstrรกnenie vplyvu negatรญvneho sรกlania (posudzovanรฉ do roku 1983) tip โ‰ฅ 14 ยฐC, lebo sa malo zabezpeฤiลฅ ti โ€“ tip โ‰ค 6 K.

Malo sa tieลพ dosiahnuลฅ, aby bola najniลพลกia teplota stanovenรก vย zรกvislosti od poลพadovanej hodnoty tepelnรฉho odporu/sรบฤiniteฤพa prechodu tepla (od roku 1984) obvodovรฉho plรกลกลฅa tip โ‰ฅโ€ฏ16,1โ€ฏยฐC (te = -15 ยฐC) aย streลกnรฉho plรกลกลฅa tip โ‰ฅ 17,8 ยฐC (te = -15 ยฐC), priฤom priemernรก teplota na vnรบtornom povrchu plรดch obklopujรบcich miestnosลฅ na splnenie rovnice tepelnej pohody pri uvaลพovanรญ teploty vnรบtornรฉho vzduchu ti = 20 ยฐC bola tp โ‰ฅ 18 ยฐC.

Zย hฤพadiska zabezpeฤenia hygienickรฝch podmienok sa pri otvorovรฝch konลกtrukciรกch hodnotรญ teplota rosnรฉho bodu na zasklenรญ, ale zamedzenie rizika rastu plesnรญ sa hodnotรญ na pripojovacej ลกkรกre aย celom styku otvorovej konลกtrukcie sย okolitou plnou stavebnou konลกtrukciou. Negatรญvne sรกlanie nepriaznivo ovplyvลˆuje uลพรญvateฤพa do vzdialenosti pribliลพne 1 m.

Odstrรกnenie tohto vplyvu vyลพaduje zvรฝลกenie teploty vnรบtornรฉho vzduchu. Zabezpeฤenie priemernej teploty plรดch vymedzujรบcich priestor niลพลกej ako 18 ยฐC tieลพ vyลพaduje zvรฝลกenie vnรบtornej teploty vย miestnosti, aย teda zvรฝลกenie potreby energie na vykurovanie.

Poลพiadavky na U-hodnotu vย zรกvislosti od povrchovej teploty

Vnรบtornรบ povrchovรบ teplotu pri pรดsobenรญ normalizovanej vnรบtornej teploty ovplyvลˆuje sรบฤiniteฤพ prechodu tepla. Tento mรก aj dominantnรฝ vplyv na tepelnรฉ straty stavebnou konลกtrukciou. Dosiahnuลฅ teplotu na vnรบtornom povrchu aspoลˆ 14 ยฐC vyluฤujรบcu pocit negatรญvneho sรกlania vyลพaduje, vย zรกvislosti od pรดsobenia vonkajลกej teploty -11 aลพ -20โ€ฏยฐC, dosiahnuลฅ hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย od 1,5 po 1,2 W/(m2 .โ€ฏK).

Ak by sa na celom povrchu (plnรฝch aย transparentnรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ) mala dosiahnuลฅ priemernรก teplota 18 ยฐC zabezpeฤujรบca pri vnรบtornej teplote ฮธai = 20 ยฐC tepelnรบ pohodu, vย zรกvislosti od pรดsobenia vonkajลกej teploty -11 aลพ -20 ยฐC, je potrebnรฉ zabezpeฤiลฅ hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย od 0,5 po 0,4โ€ฏW/(m2 . K). Znรญลพenie priemernej teploty pod 18โ€ฏยฐC znamenรก prรญsluลกne zvรฝลกiลฅ vnรบtornรบ teplotu nad 20 ยฐC. Uvedenรก skutoฤnosลฅ nepriaznivo ovplyvnรญ potrebu energie na vykurovanie.

Vplyvom konลกtrukฤnej tvorby, materiรกlovej skladby, ale aj nรกkladovej efektรญvnosti je potrebnรฉ rozliลกovaลฅ vย prรญsnosti stanovenia poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla. Hodnoty sรบฤiniteฤพa prechodu tepla otvorovรฝch konลกtrukciรญ vย รบrovni Uย = 0,4 aย 0,5 W/(m2 . K) sa vย sรบฤasnosti nedajรบ dosiahnuลฅ. Na stavebnรฝ trh sa uvรกdzajรบ otvorovรฉ konลกtrukcie sย hodnotou sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Uย = 0,61 (0,62) W/(m2 . K).

Zย uvedenรฉho vyplรฝva, ลพe na dosiahnutie priemernej teploty na vnรบtornom povrchu stavebnรฝch konลกtrukciรญ obklopujรบcich vykurovanรฝ priestor musia ostatnรฉ konลกtrukcie (najmรค obvodovรฝ aย streลกnรฝ plรกลกลฅ) dosiahnuลฅ hodnoty lepลกie ako je Uย = 0,4 aย 0,5 W/(m2 . K) podฤพa podielu jednotlivรฝch konลกtrukciรญ na celkovej ploche obalovรฝch konลกtrukciรญ. Uvedenรฝ princรญp sa reลกpektuje pri stanovovanรญ poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla podฤพa STN 730540-2 [8].

Postupnรฉ zniลพovanie (sprรญsลˆovanie) poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla vytvรกra priaznivรฉ podmienky na zabezpeฤovanie postupnรฉho zniลพovania potreby tepla na vykurovanie, splnenie energetickรฉho kritรฉria podฤพa [8], ale aj poลพiadaviek na EHB, tried energetickej hospodรกrnosti podฤพa รบrovnรญ vรฝstavby stanovenรฝch vย zรกkone ฤ. 555/2005 Z. z. [6] aย vyhlรกลกky MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z.โ€ฏz. [7]. Vytvรกra podmienky na zabezpeฤenie poลพiadavky tepelnej pohody, na ktorรบ sa bral ohฤพad vย minulosti.

Parametre otvorovรฝch konลกtrukciรญ sa deklarujรบ podฤพa STN EN 14351-1+A1. Sรบฤiniteฤพ prechodu tepla sa podฤพa tejto normy stanovuje na stavebnรฝ vรฝrobok sย rozmermi 1,23 ร— 1,48 m ako deklarovanรก hodnota. Podฤพa rovnakรฉho vzลฅahu, ovplyvnenรฉho sรบฤiniteฤพmi prechodu tepla rรกmu Uf, zasklenia Ug aย lineรกrneho stratovรฉho sรบฤiniteฤพa ฯˆ sa hodnotia aj otvorovรฉ konลกtrukcie sย konkrรฉtnymi rozmermi. Vlastnosti tรฝchto konลกtrukciรญ musia spฤบลˆaลฅ prรญsluลกnรฉ poลพiadavky stanovenรฉ vย tab. 2 STN 73 0540-2.

Vylรบฤenie kondenzรกcie vodnej pary na vnรบtornom povrchu zasklenia ovplyvลˆuje kvalita diลกtanฤnรฉho rรกmika, jeho tepelnotechnickรก kvalita, teda hodnota sรบฤiniteฤพa prechodu tepla Ug zasklenia. Povrchovรฉ teploty ovplyvลˆuje kvalita rieลกenia pripojovacej ลกkรกry, ale aj celej oblasti styku. Teplotu na vnรบtornom povrchu vย oblasti styku ovplyvลˆuje aj poloha osadenia otvorovej vรฝplne, teda konลกtrukฤnรฉ rieลกenie detailu. Zย hฤพadiska posรบdenia tepelnotechnickej kvality aย vylรบฤenia vzniku hygienickรฝch nedostatkov je posรบdenie pomocou teplotnรฉho faktora ลฅaลพkopรกdne.

Postupnรฉ sprรญsลˆovanie poลพiadaviek na hodnotu sรบฤiniteฤพa prechodu tepla obalovรฝch stavebnรฝch konลกtrukciรญ zohฤพadลˆuje poลพiadavky vyplรฝvajรบce zย predpisov Eรš na zlepลกovanie energetickej hospodรกrnosti sย reลกpektovanรญm podmienok nรกkladovej optimรกlnosti. Normalizovanรฉ hodnoty poลพiadaviek na sรบฤiniteฤพ prechodu tepla odzrkadฤพujรบ situรกciu vรฝvoja stavebnรฝch vรฝrobkov (najmรค tepelnรฝch izolรกciรญ aย okien) na trhu.

Zohฤพadลˆuje sa zabezpeฤenie hygienickรฝch parametrov, poลพiadaviek na tepelnรบ pohodu aย plnenie poลพiadaviek na znรญลพenie mnoลพstva energie na vykurovanie, ktorรฉ sa mรก zabezpeฤiลฅ zย obnoviteฤพnรฝch zdrojov. Nรกvrh normalizovanรฝch poลพiadaviek podฤพa konsolidovanรฉho znenia zohฤพadลˆuje sรบhrn zรกkladnรฝch poลพiadaviek na stavby vrรกtane energetickej nรกroฤnosti na vรฝrobu stavebnรฝch materiรกlov.

Literatรบra
1. Smernica 89/106 EHS zย 21. decembra 1988 oย aproximรกcii zรกkonov, nariadenรญ aย administratรญvnych opatrenรญ ฤlenskรฝch ลกtรกtov sรบvisiacich so stavebnรฝmi vรฝrobkami.
2. Zรกkon ฤ. 50/1976 Zb. oย รบzemnom plรกnovanรญ aย stavebnom poriadku (stavebnรฝ zรกkon) vย znenรญ zรกkona ฤ. 237/2000 Z. z. aย vย znenรญ neskorลกรญch zmien.
3. Nariadenie EPaR(Eรš) ฤ. 305/2011 oย harmonizovanรฝch podmienkach uvรกdzania stavebnรฝch vรฝrobkov na trh.
4. Smernica ฤ. 2002/91/ES Eurรณpskeho parlamentu aย Rady zo 16. decembra 2002 oย energetickej hospodรกrnosti budov (รš. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65 โ€“ 71.
5. Smernica ฤ. 2010/31/Eรš Eurรณpskeho parlamentu aย Rady zย 19. mรกja 2010 oย energetickej hospodรกrnosti budov, prepracovanรฉ znenie, รš. v. L 153, 18.6.2010, s. 13 โ€“ 35.
6. Zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย vย znenรญ zรกkona ฤ. 300/2012 Z. z. zย 18. septembra 2012, ktorรฝm sa menรญ aย dopฤบลˆa zรกkon ฤ. 555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov aย oย zmene aย doplnenรญ niektorรฝch zรกkonov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov.
7. Vyhlรกลกka MDVRR SR ฤ. 364/2012 Z. z. zย 12.โ€ฏnovembra 2012, ktorou sa vykonรกva zรกkon ฤ.โ€ฏ555/2005 Z. z. oย energetickej hospodรกrnosti budov vย znenรญ neskorลกรญch predpisov (vย znenรญ vyhlรกลกky ฤ. 324/2016 Z. z.).
8. STN 73 0540-2: 2012/Z1: 2016 Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤŒasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky.
9. STN 73 0540-3: 2012: Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤŒasลฅ 3: Vlastnosti prostredรญ aย stavebnรฝch vรฝrobkov.
10. STN EN ISO 13790/NA: Energetickรก hospodรกrnosลฅ budov. Vรฝpoฤet potreby energie na vykurovanie aย chladenie. Nรกrodnรก prรญloha, 2010.
11. STN EN 14351-1+A1: 2017 Oknรก aย dvere. Norma na vรฝrobky, funkฤnรฉ charakteristiky. ฤŒasลฅ 1 (74โ€ฏ6180).
12. Technickรฉ aย ekonomickรฉ aspekty nรกkladovo optimรกlnych opatrenรญ zabezpeฤenia energetickej hospodรกrnosti budov (vedecko-technickรก sluลพba), Etapa 01-14, Poskytovateฤพ dotรกcie: Ministerstvo dopravy, vรฝstavby aย regionรกlneho rozvoja Slovenskej republiky, zรกk. ฤ. 10110134/TSรšS-Z-230/2950/ 2011/MDVRR SR. Bratislava: TSรšS, 2013.
13. Druhรก fรกza odvodenia nรกkladovo optimรกlnej
รบrovne minimรกlnych poลพiadaviek na ยญenerยญgetickรบ
hospodรกrnosลฅ budov sย takmer nulovou
ยญpotrebouโ€ฏenergie. Bratislava: TSรšS, 2018,
ฤ. 02/Rรš/2018/10180003-O/VaV.
14. STN 73 0540-2: 2012/Z1 + Z2: 2019 Konsolidovanรฉ znenie: Tepelnรก ochrana budov. Tepelnotechnickรฉ vlastnosti stavebnรฝch konลกtrukciรญ aย budov. ฤŒasลฅ 2: Funkฤnรฉ poลพiadavky. Nรกvrh aprรญl 2019.

Text: prof. Ing. Zuzana Sternovรก, PhD., Technickรฝ aย skรบลกobnรฝ รบstav stavebnรฝ, n. o.
ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise Sprรกva budov 4/2019.
Najฤรญtanejลกie