Banská Bystrica: Investície prúdia do verejného sektora
Ani mestu v srdci stredného Slovenska sa nevyhýba hospodárska kríza. Dala stop predovšetkým súkromným investíciám. Napriek tomu stavebný ruch neutíchol – aj keď rok 2009 bude zrejme v znamení verejných zákaziek. Medzi najaktuálnejšie patrí výstavba kanalizácie, prestavba budovy opery či rekonštrukcia mestskej radnice. V tomto roku by sa malo začať s budovaním severného obchvatu – rýchlostnej komunikácie R1, ktorá vyrieši neuspokojivú dopravnú situáciu. Do budúcnosti sa mesto pripravuje na riešenie otázok protipovodňovej ochrany, ako aj nižšej energetickej závislosti.
Strategická rozvojová línia mesta sa tiahne k Zvolenu a Sliaču, tam smeruje aj súčasný rozvoj. „Na tomto území plánujeme umiestňovať predovšetkým aktivity nadregionálneho významu – športové, rekreačné objekty a veľkých výrobných investorov,“ hovorí Ing. Pavol Vaník, vedúci odboru rozvoja a výstavby. Plánovacím procesom by mal pomôcť aj nový územný plán, ktorý sa spracúva od roku 2004 „V súčasnosti je v procese schvaľovania – vyhodnocujeme pripomienky,“ dodáva. Predpokladá sa, že mestský úrad ho schváli v roku 2010.
Determinanty rozvoja
Nový územný plán by mal okrem iného riešiť dopravu. Problémom je predovšetkým úsek cesty 1/66 od obchodného centra Europa až po železničnú stanicu, ktorý býva permanentne preťažený. Problém má vyriešiť severný obchvat. Investorom projektu je ministerstvo dopravy. V návrhu sa počíta s predĺžením trasy rýchlostnej komunikácie R1 z Bratislavy cez Nitru a Banskú Bystricu až do Ružomberka. Podľa slov Pavla Vaníka minister dopravy už podpísal zmluvu s víťazom tendra, spoločnosťou vinci concessions. „Mesto vydalo všetky stavebné povolenia pre objekty, ktoré sú súčasťou realizácie projektu. Stavať sa začalo 3. apríla,“ dodáva. V nadväznosti na R1 sa plánuje výstavba cesty, ktorá prepojí priemyselnú časť Majer so spomínanou rýchlostnou komunikáciou.
Významným predpokladom pre budúci rozvoj mesta je funkčná kanalizácia. Jej realizácia aktuálne prebieha a ide pritom zároveň o najväčšiu tohtoročnú verejnú investíciu. Projekt za 66,39 miliónov € (2 miliardy Sk), do ktorého bolo okrem mesta zapojených viacero okolitých obcí, sa financuje z programu ISPA. Predpokladaný termín ukončenia výstavby kanalizácie je koniec tohto roka.
Ortofotomapa mesta Banská Bystrica
1 – Severný obchvat, rýchlostná komunikácia R1, 2 – Priemyselný park Šalková, 3 – Mestská radnica, 4 – Europa Business Center, 5 – Lokalita Belveder, 6 – Pršianska terasa
Ortofotomapa: © Geodis Slovakia, s. r. o., 2006
Čaká sa na investorov
Ťažisko banskobystrického priemyslu sa nachádza v južnej časti mesta – v oblasti pozdĺž rieky Hron. Významnou pripravovanou verejnou investíciou v lokalite je 36,4-hektárový priemyselný park Šalková. Investícia za približne 3,98 miliónov € (120 miliónov Sk) má vytvoriť základňu pre rozvoj priemyslu. Projekt je v stavebnom konaní a zahŕňa kompletnú výstavbu inžinierskych sietí. Podľa Pavla Vaníka investori napriek hospodárskej kríze prejavujú záujem o plochy v priemyselnom parku, ale ich rozhodovanie je zatiaľ veľmi opatrné.
| Banská Bystrica Okres: Banská Bystrica Kraj: Banskobystrický Región: Horné Pohronie Rozloha katastrálneho územia mesta: 103,37 km2 Počet obyvateľov mesta: 80 466 z toho % obyvateľov v produktívnom veku: 67,38 % Počet obyvateľov okresu: 110 982 z toho % obyvateľov v produktívnom veku: 66,46 % Ekonomicky aktívne obyvateľstvo: 51,88 % Nezamestnanosť: 4,4 % Súčasné strategické podniky:
|
Zelená kultúre a rekreácii
Aktuálne prebieha prestavba budovy opery. Celkové náklady tejto verejnej investície predstavujú približne 11,6 miliónov € (350 miliónov Sk). Okrem obnovy budovy zahŕňajú aj kompletnú výmenu divadelnej techniky. Spoločenskými a kultúrnymi akciami ožíva aj dom kultúry, ktorý mesto prenajalo od spoločnosti VAV invest.
Tento rok sa Banskobystričania konečne dočkajú sprevádzkovania mestskej radnice. Jej rekonštrukcia prebieha už 12 rokov. „Najprv plánujeme sprístupniť historickú časť, v ktorej bude k dispozícii informačné stredisko a reprezentačné priestory. Do konca roka sa do budovy presťahuje zastupiteľstvo a úrad primátora, hovorí Pavol Vaník. Na dokončenie stavby si mesto chce zobrať úver. Skolaudovaná je budova Stredoslovenského ústavu kardiovaskulárnych chorôb, ktorého obnova stála približne 33,2 miliónov € (1 miliardu Sk).
Zatiaľ nevyriešenou otázkou je určenie novej funkcie radvanského kaštieľa. Neďaleko stavby sa nachádza bývalá kolkáreň. Patrí do vlastníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity. Tá plánuje po prestavbe využiť priestory na vzdelávanie zdravotníckeho personálu. „Poloha vo vzťahu k univerzite naznačuje možné riešenia – reprezentačné priestory kaštieľa by mohla využívať škola aj mesto,“ uvažuje Pavol Vaník a zároveň podotýka, že v kontexte s rozvojom tejto lokality treba vyriešiť nedostatok parkovacích miest. „Predpokladáme výstavbu parkovacieho domu,“ dodáva.
K pozitívnym zmenám dôjde v mestskej športovej zóne. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia plážového kúpaliska a tento rok čaká obnova aj mestskú plaváreň.
„Mestu chýba viacúčelová hala pre šport a kultúru s kapacitou 5 000 až 6 000 návštevníkov. V tejto súvislosti plánujeme žiadať z eurofondov finančnú podporu na projekt obnovy mestského amfiteátra,“ hovorí Pavol Vaník. Ďalšou prioritou je revitalizácia pamiatkovo chráneného mestského parku, ktorý patrí medzi najstaršie mestské parky na Slovensku. Pre oba projekty sa spracúva štúdia. Mesto prejavuje záujem o rozvoj zimnej rekreácie. Potenciál vidí v lyžiarskom stredisku Králiky, ktoré by sa mohlo prepojiť so strediskom Skalka na druhej strane Kremnických vrchov.
Sýty realitný trh
Útlm zaznamenal segment výstavby kancelárskych a obchodných plôch. Zrealizovaním obchodného centra Europa Business Center mesto získalo takmer 7 500 metrov štvorcových plochy, ktorá ešte stále nie je celkom obsadená. Z druhej etapy výstavby centra sa pravdepodobne zrealizuje len 27-poschodový hotel. O ďalších veľkých investíciách mesto zatiaľ neuvažuje. V dlhodobom výhľade ostáva riešenie rozostavanej budovy autobusovej stanice, ktorá by sa dala polyfunkčne využiť. Problémom sú však nevysporiadané vlastnícke vzťahy.
V súčasnosti je celkovo rozostavaných približne 400 až 500 bytov. Výstavba prebieha hlavne v lokalite Kačica, kde pribudne zhruba 250 bytov, a na Bakošovej ulici (asi 200 bytov). Ďalšie byty sa stavajú na Pršianskej terase a v lokalitách Belveder a Borovicový háj. Mesto plánuje vytvoriť 37 štandardných nájomných bytov rekonštrukciou objektu na Severnej ulici, kde pôvodne sídlila Slovenská akadémia vied. V lokalite Podhlavice sa pripravuje projekt výstavby asi 30 sociálnych bytov. Podľa Pavla Vaníka je v segmente rezidenčného trhu pomerne dosť komerčných zámerov. Asi 30 % zrealizovaných bytov však nie je obsadených.
Protipovodňová ochrana a alternatívne zdroje energie
S riekou Hron sa často spája téma povodní. Riziku nezvládnutia storočnej vody čelí aj Banská Bystrica. Z tohto dôvodu sa pripravuje projekt protipovodňovej ochrany mesta. Jeho súčasťou je výstavba odvodňovacieho tunela vedúceho popod Urpín. V prípade povodní má absorbovať prebytočnú vodu. Momentálne Povodie Hrona spracúva štúdiu realizovateľnosti tohto zámeru. Protipovodňová ochrana si vyžiada aj výstavbu hrádze popri priemyselnom parku.
Okrem protipovodňovej ochrany mesto rieši aj otázku čiastočnej energetickej sebestačnosti. Má spracovaný koncept na využitie drevoštiepky z výrobného závodu Smrečina, ktorá by mala vykurovať sídlisko Prednádražie a priemyselnú zónu.
| Silné stránky regiónu | Slabé stránky regiónu |
| Geograficky vhodná poloha v centre Slovenska, vhodné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. | Nedostatočné zapojenie podporných inštitúcií pre rozvoj podnikania do ekonomického rozvoja mesta |
| Dobré podmienky pre rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily – široké spektrum odborov na stredných školách a univerzitách. | Absencia priemyselných parkov |
| Banícka história mesta, bohatá kultúrna základňa, atraktívne prírodné prostredie. | Absencia priestorov pre masové podujatia, chýba viacúčelová hala (pre výstavníctvo, šport, kultúru atď.) |
| Blízkosť medzinárodného letiska Sliač. | Nedostatok pracovných príležitostí, odliv pracovnej sily do Bratislavy a zahraničia – najmä kvalifikovanej. |
| Existencia dvoch významných mestských sídel – Banská Bystrica a Zvolen – vzájomne prepojených dopravnou a technickou infraštruktúrou. | Nevyhovujúci základný komunikačný systém mesta bez napojenia na nadradené vnútroštátne a medzinárodné dopravné koridory. |
Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský
Ortofotomapa: © Geodis Slovakia, s. r. o., 2006
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
