Bratislava sa konečne pohla vpred. Prvá lastovička nájomného bývania so 103 bytmi je v Petržalke

Hlavné mesto stavia po dlhom čase vlastný objekt, v ktorom bude spolu 103 nájomných bytov (52 nájomných bytov) a 51 bytov v rámci náhradného nájomného bývania, komerčné priestory aj komunitný priestor pre obyvateľov. Byty budú jedno- až trojizbové.

Magistrát má v poradovníku cca 800 čakateľov na nájomný byt a 500 čakateľov na náhradné nájomné bývanie, ktoré musí zabezpečiť pre obyvateľov, ktorým bola priznaná bytová náhrada. Mesto dopláca ročne pol milióna eur k regulovanému nájomnému bývaniu a touto výstavbou ušetrí.

V hlavnom meste Slovenska je dlhodobo nízka dostupnosť bývania aj pre nižšie sociálne vrstvy. Novým impulzom na zvýšenie počtu mestských nájomných bytov bude po tom, ako sa začne výstavba v rámci zmien a doplnkov územného plánu. Mesto na nich spolupracovalo s developermi a mestskí poslanci ich schválili tento rok.

Stavebné práce na objekte s 8 nadzemnými podlažiami sa začali v auguste a majú sa skončiť na jar 2025. Mesto stavia na svojom pozemku na Muchovom námestí v mestskej časti Petržalka, kde nebolo nutné zmeniť územný plán v prospech bývania. Budúci obyvatelia budú mať v okolí k dispozícii dlhodobo budovanú občiansku vybavenosť v tejto lokalite, spoje MHD vrátane električkovej trate.

Polyfunkčný objekt má financovanie z troch zdrojov – spolufinancovanie investora z kapitálových zdrojov, úver od Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a dotáciu od Ministerstva dopravy SR, povedala námestníčka Lenka Antalová Plavuchová, ktorá má v gescii oblasť nájomného bývania na tlačovej konferencii pred poklepania základného kameňa výstavby. Výška nájomného bude známa k dňu odovzdaniu stavby a byty mesto pridelí podľa poradovníka.

Námestníčka označila výstavbu na Muchovom námestí za mimoriadne dôležitú pre rozvoj nájomného bývania. „Verím, že Bratislava po rokoch prešľapovania na mieste začína éru systematického budovania nájomného bytového fondu a nebudeme sa musieť hanbiť za stav a počet mestských nájomných bytov v porovnaní s okolitými hlavnými mestami,“ konštatovala s tým, že nájomné bývanie je jednou z priorít mesta.

Mesto pripravuje stavbu nájomných bytov aj na Velehradskej ulici v Petržalke či na Terchovskej ulici (80 bytov) v Ružinove, kde magistrát čaká na vydanie územného rozhodnutia, a zvažuje projekt na Bazovej ulici. Mesto chce ročne rozpracovať ročne 100 bytov.

Štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková doplnila, že byty majú byť pre domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť komerčné nájomné. Obstarávací náklad bytov bol 4 milióny, rezort ich podporil dotáciou 1,6 milióna eur a ŠFRB úverom cca 2,4 milióna eur, zvyšok financovalo mesto. Obstarávací náklad náhradného nájomného bývania bol 4,1 milióna eur, ktorý ministerstvo dotovalo 2,5 miliónmi eur a mesto dofinancovalo 1,619 milióna eur.

Generálny riaditeľ ŠFRB Tomáš Lamprecht označil prípravu projektu za náročnú. Išlo o kombináciu dvoch účelov, podľa zákona o ŠFRB a zákona o náhradnom bývaní. Byty sa nachádzajú v jednej budove a boli náročné výpočty obstarávacích a oprávnených nákladov na plochu. „Pokiaľ ide o Bratislavu, tam bol limit 1 710 eur na štvorcový meter,“ uviedol Lamprecht.

V súvislosti so záujmom komerčného sektora o úver zo ŠFRB konštatoval, že je záujem veľký. Komerčný predaj výrazne klesol, takže záujem o výstavbu a financovanie možno už existujúcich projektov je podstatne vyšší zo strany súkromného sektora.

Problém však vidí šéf fondu s aktuálnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky, pretože súvisí s výpočtom štátnej pomoci práve pri financovaní súkromného sektora, pretože ide o zvýhodnené úvery a zvýšili sa úrokové sadzby.

„Komunikujeme to s Európskou komisiou a Protimonopolným úradom SR. Hľadáme riešenie, ako nastaviť poskytovanie štátnej pomoci tak, aby sme sa vrátili na 1 % na 40 rokov,“ priblížil súčasnú situáciu.