Ďalší parkovací dom aj nové nájomné byty. Bratislava dala zelenú dôležitým mestským projektom

Divoké parkovanie aj nedostatok nájomných bytov. To je len zlomok toho, čo trápi Bratislavu. Prvé menované sa pomaly zlepšuje parkovacou politikou i plánovanou výstavbou parkovacích domov, malými krôčikmi pritom postupuje aj nájomné bývanie. Bratislava sa výhľadovo dočká ďalších zlepšení, ktoré nedávno schválilo mesto.

Vyše 130-tisíc ľudí a 33-tisíc áut

Toľko dochádza do hlavného mesta Slovenska každý deň. Bratislava preto trpí nedostatkom parkovacích kapacít a v minulosti bola známa aj divokým parkovaním na chodníkoch, čo je už našťastie minulosťou. Magistrát začal tieto problémy postupne riešiť a automobily vytláča z chodníkov a parkovanie reguluje.

Deje sa tak prostredníctvom parkovacej politiky a systému PAAS – Bratislavským parkovacím asistentom, ktorý vniesol po dlhých rokoch do Bratislay systém parkovania. Okrem výhody, že sa rezidenti už nemusiac báť o voľné parkovacie miesto pred svojím domom, má regulované parkovanie aj ďalšiu výhodu – čistejší verejný priestor. A to sa v mestských častiach, kde PAAS platí, udialo. Navyše, dopomohlo k tomu aj budovanie záchytných parkovísk P+R.

Magistrát sa zaviazal zlepšiť parkovanie aj výstavbou parkovacích domov. V stratégii z roku 2021, schválenej mestským zastupiteľstvom, navrhlo mesto až 18 lokalít, kde by mohli tieto parkovacie domy stáť.

Ako sme uviedli v článku v septembri minulého roka, mesto v tomto období riešilo len 8 z nich. A to konkrétne Wolkrovu v Petržalke, Saratovskú v Dúbravke, Studenohorskú v Lamači, Veternicovu v Karlovej Vsi, Závadskú v Rači, Bebravskú vo Vrakuni či Unitas a Československých parašutistov v Novom Meste. 

Prvé kroky k ich výstavbe sa udiali už v minulosti, keď bola pripravená projektová dokumentácia či dodávatelia. Dva z parkovacích domov – na Wolkrovej a Saratovskej – sú zaradené aj do procesu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Ďalší parkovací dom na obzore

Dnes sa k spomenutým návrhom pridáva ďalší, parkovací dom na Topoľčianskej ulici v Petržalke. Hlavné mesto na tento projekt udelilo súhlasné záväzné stanovisko, čím dalo parkovaciemu domu zelenú a rovnako odsúhlasilo súlad s územným plánom.

Topoľčianska ulica vznikla v roku 1978 pri výstavbe petržalského panelákového sídliska a ešte do roku 1991 mala názov Rybalkova ulica, aktuálny názov tak má 33 rokov. Ulica sa pritom nachádza v atraktívnej lokalite Veľkého Draždiaka a preteká popri nej Chorvátske rameno. 

Na pozemku, kde je navrhnutý parkovací dom, sa dnes nachádza len betónová plocha bývalého trhoviska a slúži ako parkovisko. Práve pre nedostatok parkovacích miest, ktoré Petržalka nutne potrebuje, bude betónová plocha odstránená a nahradená trojpodlažným objektom parkovacieho domu od architektiek Barbory Vargovej, Jany Marinicovej a hlavného projektanta Juraja Dušku. Projektová dokumentácia bola vypracovaná známou spoločnosťou VI Group.

Tvar parkovacieho dmou bude pravidelný a disponovať bude jednou zrezanou stranou, pričom pôdorys bude kopírovať tvar pozemku. Parkovací dom bude obsahovať až 130 parkovacích miest pre automobily a k dispozícii bude aj elektronabíjanie vozidiel v rozmedzí 50 percent z celkového počtu stojísk. 

„Navrhovaným architektonickým riešením sa objekt snaží zapadnúť do okolitej zástavby a zároveň ju zaujímavo a citlivo dotvoriť. Vyvážený a materiálovo atraktívne riešený návrh objektu zodpovedá požiadavkám dizajn manuálu mesta. Farebné riešenie aj počet konštrukčných a architektonických detailov je v súlade s požadovaným vizuálom,” píše sa v projektovej dokumentácii.   

Hlavný architektonický výraz je založený na kontraste oranžovej a bielej farby, pričom fasáda druhej časti parkovacieho domu bude tvorená drevenými lamelami. Časti fasády sú vyhotovené ako priehľadné, potiahnuté jemným pletivom, ktoré bude slúžiť aj ako priestor pre popínavé rastliny. Zeleň tak dotvorí celkový výraz parkovacieho domu. 

Súhlas mesta je pre tento parkovací dom prvý krok v povoľovacom procese, k cieľu však ostáva ešte dlhá cesta. Aktuálne je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie, výstavba by sa tak mohla začať pravdepodobne až v budúcom roku, pričom samotná výstavba bude trvať 12 mesiacov. 

Zelená pre nové nájomné bývanie

Inak to nie je ani s nájomným bývaním, ktoré je v Bratislave mimoriadne podhodnotené, pritom by malo byť základným pilierom bývania. V rámci hlavných miest Vyšehradskej skupiny V4 sme na tom najhoršie a máme najnižší počet mestských nájomných bytov – iba približne 1 percento. 

Pre porovnanie, v Brne je to 15 percent, vo Viedni 30 percent a ďalších 30 percent predstavujú byty s regulovaným nájmom vo vlastníctve neziskových spoločností. Priemer v rámci celej Európskej únie je dokonca až 10 percent, čo hlavné mesto Slovenska ani zďaleka nedosahuje.

Nové vedenia mesta pri svojom nástupe v roku 2018 sľubilo, že nájomné bývanie bude rozvíjať. Spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy zrealizovalo niekoľko urbanisticko-architektonických súťaží, ktoré mali napovedať, ako budú nájomné byty v Bratislave vyzerať. Detaily sa postupne konkretizovali a mesto dnes už buduje prvý nájomný dom v Petržalke na Muchovom námestí.

Postupne boli oznámené ďalšie projekty nových nájomných domov, čo sa udialo napríklad v roku 2023. Magistrát vtedy predstavil nájomný bytový dom na Žitavskej ulici v mestskej časti Vrakuňa. Po roku je tento zámer konečne bližšie k realizácii – hlavné mesto naň vydalo súhlasné záväzné stanovisko. Stalo sa tak len pár dní po odsúhlasení parkovacieho domu na Topoľčianskej.

Objekt vyrastie na Žitavskej ulici na ploche bývalého obchodného domu, dnes je pozemok z veľkej časti zanedbaný. Hlavné mesto malo záujem postaviť tu nájomné byty už v minulosti, približne pred 10 rokmi. Z projektu ale vzišlo. Bratislava na túto myšlienku preto nadväzuje projektom, ktorý zodpovedá súčasným nárokom.

„Päťpodlažný bytový dom na Žitavskej počíta s 34 nájomnými bytmi určenými pre žiadateľov, ktorí sú v poradovníku na pridelenie nájomného bytu. Pôjde o menší jednoduchý bytový dom, ktorý vhodne zapadá do prostredia typizovanej výstavby zo 70. rokov,” informuje magistrát na svojom webe. 

„Súčasťou projektu je aj úprava chodníkov, debarierizácia priechodov pre chodcov, celkové zveľadenie verejného priestoru a vybudovanie parkovacích miest pre okolie. Bytovka je navrhnutá s priemernou podlažnou plochou bytov do 52 metrov štvorcových,” dodáva mesto.

V aktuálnom záväznom stanovisku sú ešte konkrétnejšie informácie. Objekt bude obsahovať presklené fasády i tieniace predsadené balkóny, pričom rozdelený je na dve sekcie, ktoré majú samostatné vstupy z exteriéru. Vybudovaných tu bude 10 jednoizbových bytov, 16 dvojizbových a 8 trojizbových.

Celkovo vznikne aj 46 parkovacích miest, z ktorých 29 je navrhnutých na úrovni prvého nadzemného podlažia, olozakrytých pod stavbou bytového domu. Zvyšných 17 stojísk vznikne na teréne ako súčasť Žitavskej a Vážskej ulice. 

Hlavné mesto má ukončenú aj architektonickú štúdiu, ktorej autormi sú architekti z kancelárie Superatelier. Podľa aktuálneho stanoviska je zodpovedným projektantom Sebastian Nagy, ktorého kancelária Sebastian Nagy Architects spracovala aj projektovú dokumentáciu.

Pomaly, ale predsa

Bratislava veľmi pomaly, ale predsa, postupuje v zlepšovaní hlavného mesta, ktoré má voči svojim obyvateľom mnoho investičných dlhov. A patria sem aj nedostatky zmieňované v tomto článku – parkovanie a nájomné bývanie. 

Desaťročia nedostatkov je ale nemožné napraviť za niekoľko rokov. Keď sa k tomu pripočíta zdĺhavý povoľovací proces, v niektorých prípadoch môže ísť, obrazne poňaté, o nekonečný príbeh. Bratislava pritom potrebuje nové parkovacie kapacity i nájomné bývanie ihneď. Aj keď sa tieto projekty preto môžu zdať ako kvapka v mori – a v skutočnosti aj sú, ide o posun, ktorý Bratislava nezažila desaťročia.