Dana Čahojová: Bratislava má MIB. Nepotrebuje platformy financované developermi

Ostré vyhlásenia starostky bratislavskej Karlovej Vsi Dany Čahojovej z februára vo videu na sociálnej sieti na adresu platformy TU-BA, developerov či primátora a hlavného architekta rozvírili verejnú debatu. Požiadali sme ju o rozhovor a reakciu na jej vyjadrenia poslalo mesto Bratislava.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Vzťah developerov a samosprávy nie je jednoduchá rovnica, skôr vzorec s mnohými premennými. Rovnako to platí pre vzťah mesta Bratislava s mestskými časťami a verejnosťou. Presvedčili sa o tom primátori Andrej Ďurkovský, Milan Ftáčnik, Ivo Nesrovnal a aj primátor Matúš Vallo, ktorý je na rozdiel od svojich predchodcov povolaním architekt.

Zmeny územného plánu v citlivých lokalitách Bratislavy či rokovania o nových investíciách, mestských, štátnych či súkromných, sú vždy potenciálnymi nášľapnými mínami v komunálnej politike, mnohí aktéri sa o tom presvedčili na vlastnej koži.

Ďalšou mínou bola pomerne ostrá výmena názorov počas februárového zastupiteľstva, medzi kritikmi primátora (starostkou Danou Čahojovou, petržalským starostom Jánom Hrčkom a mestským poslancom za Staré Mesto Martinom Winklerom) a časťou vedenia mesta o zmene územného plánu v Novom Lide a i na adresu hlavného architekta Juraja Šujana.

Rozihrať žilky na oboch stranách barikády je občas zaujímavé, aspoň sa prečistí vzduch. Len sa vzťahy nesmú dostať do úrovne nedôvery v úmysly mesta, v korektnosť jeho vzťahov s developermi a vo význam Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), to je už štádium, ktoré citlivo vnímajú obyvatelia a odborná verejnosť.

Preto sme dali priestor obom stranám a priamo sme sa spýtali starostky D. Čahojovej na jej názor na úlohu developerov, územné plánovanie, MIB, kritiku projektu Vydrica v podhradí a na platformu TU-BA, ktorá začne fungovať na jeseň tohto roka.

Zriadenie komunitného centra TU-BA s pomocou finančných darov od developerov (na základe zmluvy s MIB-om) prirovnávate k mafiánskemu bosovi, ktorý zriaďuje policajnú akadémiu. Čo tým myslíte? Máte na svoje video aj reakcie od developerov?

Zriadenie TU-BA považujem v prvom rade za ďalšiu PR aktivitu MIB-u. Skutočnosť, že priestory a prevádzka majú byť financované z biznisového prostredia, ktoré má nesporné podnikateľské záujmy v súvislosti s rozvojom Bratislavy, považujem za mimoriadne problematickú.

Toto tvrdé prirovnanie som použila, aby vec lepšie pochopila bežná verejnosť. Výstižnou by možno bola aj podobnosť, keď by prípravu záväzného nariadenia o zákaze hazardu mala manažovať Asociácia zábavy a hier, ktorá je záujmovým združením podnikateľov v oblasti hazardu.

MIB je dostatočná platforma na vedenie dialógu medzi mestom a jeho obyvateľmi. Bratislava nepotrebuje vytváranie ďalších, najmä nie financovaných developermi. Zriadenie, materiálne a najmä personálne vybavenie MIB-u „stálo“ Bratislavu nemálo finančných prostriedkov. MIB mal pôvodne ambíciu byť spracovateľom nového územného plánu Bratislavy (a stále má mím byť), financovaného z rozpočtu mesta.

Teda strategického rozvojového dokumentu, ktorý by mal poskytnúť koncepciu rozvoja mesta predovšetkým odrážajúcu a napĺňajúcu požiadavky a potreby jeho obyvateľov. Magistrát vrátane MIB-u v súčasnosti disponuje viacerými fyzickými priestormi i platformami na vedenie dialógu o víziách i reálnom rozvoji Bratislavy.

Podľa vás nemá developer miesto v procese rozvoja mesta? Minimálne ako majiteľ pozemkov? Ako by ste zabezpečili rozvoj mesta úplne bez účasti developerov?

Takto otázka nestojí. Vzájomne sa potrebujeme. Obe strany sú si toho vedomé a obe majú svoje očakávania. Vo vyspelej spoločnosti, predpokladám, že za takú by sme sa radi považovali aj my, by to mal byť partnerský, korektný a vyvážený vzťah. Jedna strana v ňom má dôsledne chrániť verejné záujmy a druhá presadzovať tie svoje.

Bohužiaľ, veci dnes v Bratislave vyzerajú skôr tak, že jedna strana sa snaží dobehnúť druhú a tá druhá sa nechá. Ktorá je ktorá, nechám na čitateľa. Navyše s pribúdajúcimi kauzami sa umocňuje dojem, že je tu istá privilegovaná skupina, ktorá si dokáže vybaviť svoje veci úspešnejšie ako tí ostatní. Hoci to na Slovensku stále takto nevyzerá, som presvedčená, že je správne, že pravidlá majú platiť pre všetkých rovnako.

Každý developer, investor či stavebník má, prirodzene, tak ako každý vlastník pozemku či pozemkov a každý jeho obyvateľ, svoje miesto v procese rozvoja mesta. Problém vzniká vtedy, keď si developer môže „kúpiť“ podmienky na realizáciu svojich zámerov, čo si „malý“ vlastník pozemku dovoliť nemôže. Vzniká tým nerovnovážna situácia, keď sa koncepcia rozvoja mesta prispôsobuje požiadavkám a potrebám „bohatých“ developerov, nie jeho bežných obyvateľov, teda všeobecne verejným záujmom.

Aké stavebné zámery prinášajú developeri a investori do Karlovej Vsi? Ako s nimi komunikujete?

Aj Karlova Ves je záujmovým územím, ale tak, ako som uviedla vyššie, ak majú splnené všetky podmienky stanovené zákonom, ak majú vyriešené problémy napríklad s dopravným napojením, ak sa zámer neprieči platnému územnému plánu, nemali by mať problémy. Samozrejme, je tu ešte možný silný vplyv účastníkov konaní. Z našej strany však uplatňujeme zásadne rovnaký meter na všetkých.

Developeri a stavebníci prinášajú do Karlovej Vsi skoro výlučne rezidenčné projekty, teda projekty nových bytov. Naši obyvatelia však pociťujú nedostatok zariadení občianskej vybavenosti a služieb. Snažíme sa s nositeľom každého stavebného zámeru aktívne komunikovať už v počiatočných fázach prípravy jeho projektu, v rámci ktorých zdôrazňujeme svoj záujem o rozvoj obslužných a vybavenostných aktivít.

Aktuálne sú v niektorých prípadoch náklady na zmeny v územnom pláne financované developermi. Prečo to považujete za problém? Aké konkrétne riziká z toho podľa vás vyplývajú, keď konečné rozhodnutie aj tak zostáva na mestských poslancoch?

Ak by developeri finančne prispievali do napríklad novovytvoreného „Fondu rozvoja Bratislavy“, a to bez nároku na zapracovanie svojich požiadaviek a plánov do územného plánu, bolo by to možné považovať za ich korektný prístup a postoj k celkovému rozvoju Bratislavy, najmä k uspokojeniu a riešeniu verejných záujmov obyvateľov mesta.

Mali by byť podľa vás práce na územnom pláne financované z poplatkov za rozvoj od developerov? Ako využíva Karlova Ves tento poplatok?

Obstarávanie územného plánu Bratislavy vrátane jeho zmien a doplnkov by malo byť plne financované z rozpočtu mesta. Poplatky za rozvoj by mali byť využívané na platnou legislatívou stanovené účely, teda najmä na udržiavanie a rozvoj dopravnej a technickej infraštruktúry, ale aj ďalšej sociálnej a verejnej vybavenosti.

Ako by malo vyzerať transparentné a spravodlivé územné plánovanie Bratislavy – zmeny a doplnky územného plánu a nového územného plánu?

Zmeny a doplnky platného územného plánu, ako aj jeho návrh, najlepšie v niekoľkých variantoch, by mali spracovávať odborníci z MIB-u, ktorí by mali byť „závislí“ výlučne od svojej odbornosti a nestrannosti. Následne by tieto varianty mali byť podrobené verejnej diskusii s aktívnym zapojením odbornej i laickej verejnosti.

Veľmi nebezpečným pre rozvoj Bratislavy môže byť načúvanie aktuálnym požiadavkám developerov a investorov, ktorí v 90. rokoch stavali obchodné centrá, neskôr kancelárske „bizniscentrá“ a aktuálne majú záujem o výstavbu bytov. Takýto prístup k rozvoju mesta nesvedčí o koncepčnosti, ale o snahe vychádzať v ústrety komerčným záujmom developerov, investorov a stavebníkov.

V tejto súvislosti možno položiť niekoľko otázok. Čo budú chcieť stavať developeri o 30 rokov? Budú to potrebovať a chcieť obyvatelia a návštevníci Bratislavy? Bude to v záujme trvale udržateľného rozvoja Bratislavy?

MIB je príspevkovou organizáciou mesta Bratislava. Čo by ste zmenili na jeho fungovaní?

MIB by sa mal prednostne zamerať na spracovávanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácií, teda najmä územných plánov. Aktivity odborníkov MIB-u pretavené do najrôznejších „manuálov“, ktoré nemajú žiadnu právnu relevanciu a v rozhodovacích procesoch sa nie je možné o ne oprieť, treba považovať za neefektívne mrhanie potenciálom MIB-u.

Boli by ste ochotní v Karlovej Vsi vyčleniť napríklad v škole, na miestnom úrade či v KD priestor, kde by sa mohla verejnosť pravidelne stretávať s MIB-om, magistrátom a debatovať o novom územnom pláne?

Netuším, či by bol záujem verejnosti, ak by sa nerokovalo konkrétne o území Karlovej Vsi. V tom prípade by asi záujem bol a nevidím v tom problém. Práve naopak.

Kritizujete projekt Vydrica (developer Lucron) v bratislavskom Starom Meste. V čom konkrétne vidíte problém v súčasnom rozvoji podhradia? Čo vám na ňom prekáža najviac?

Nemám pocit, že by som kritizovala projekt Vydrica. Vyjadrovala som sa, ak si dobre pamätám, niekoľko rokov dozadu, keď bola diskusia o tom, či ísť do historizujúcej podoby podhradia alebo do modernej. Presadila sa koncepcia modernej architektúry a k tej som už nemala potrebu žiadneho komentára. Pravdou je, že ma zaskočil rozsah zásahu do hradného brala počas výstavby, považovala som to za poľutovaniahodné.

Video k TU-BA som natočila pred jedným z objektov Vydrice, ktorého výsledná podoba ma nepríjemne prekvapila (a asi nielen mňa). Ten objekt nepôsobí esteticky príťažlivo ani zaujímavo pre bežného pozorovateľa. Vzhľadom sa zaraďuje skôr do šnúry nevydarených „riverparkov“.

Považujte môj názor za laický, ale dnes možno tieto stavby niekomu imponujú svojou exkluzivitou, či dokážu niekoho nadchnúť aj o desať-dvadsať rokov, je veľmi otázne. Ikonické miesta na brehu Dunaja a pod Hradom si to podľa mňa jednoducho nezaslúžia. Samozrejme, ak nemáme v pláne nasekať funkciu bývania všade, kde sa zmestí. Upozorňujem, že nás ešte čaká mohutná zástavba na mieste bývalého PKO.

Na Patrónke, ktorá patrí do Karlovej Vsi, má firma Eset postaviť svoje sídlo. Čo hovoríte na túto veľkú investíciu?

Je to významná investícia v dobre zvolenej lokalite. Predmetný zámer je zaujímavý svojou náplňou i inovatívnym urbanistickým a architektonickým riešením. Prístup investora nielen pri tvorbe projektu, ale aj komunikácia s úradmi a verejnosťou sú zatiaľ príkladné. V ideálnom svete by takých malo byť čo najviac. Karlova Ves predmetný projekt plne podporuje.

Mnoho developerov v súkromných rozhovoroch poukazuje na tlak zo strany politikov a úradníkov. Ako vnímate transparentnosť a etické štandardy v procese povoľovania a kolaudácie stavieb v Bratislave? Je podľa vás v poriadku, ak kolaudačný proces trvá rok-dva?

Procesy povoľovania stavieb a ich kolaudácie majú prebiehať v súlade s platnými legislatívnymi podmienkami a nárokmi. Je pravdou, že môžu trvať dlho z pohľadu developerov a stavebníkov, často z rôznych dôvodov. Nemožno ale opomenúť fakt, že činnosť stavebných úradov je preneseným výkonom štátnej správy.

Štát túto činnosť financuje len čiastočne a samosprávy musia na fungovanie stavebných úradov doplácať, väčšinu ich nákladov hradia zo svojich vlastných prostriedkov. Ide to, samozrejme, na úkor iných samosprávnych povinností. Aj z tohto dôvodu nie je možné navyšovať počet pracovníkov stavebných úradov, ktorí sú potom súčasne zaťažovaní niekoľkými desiatkami otvorených spisov.