Development Summit 2025: V brandži panuje opatrný optimizmus
Odborná verejnosť víta nový Stavebný zákon platný od apríla 2025 a Portál výstavby. Ale diskusia počas Development Summitu 2025, ktorý sa konal 15. apríla, ukázala, že treba dotiahnuť napríklad vykonávacie vyhlášky či mandátne certifikáty pre architektov či autorizovaných inžinierov. Zmenami prechádza celý stavebný sektor.
Prvý panel: Výstavu bytov treba urýchliť a zlacniť
Roman Skorka, generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR priblížil zmeny, ktoré priniesla nová stavebná legislatíva. Venovali sme sa im v marcovom čísle ASB.
Úrad vypracoval šesť vykonávacích predpisov a k účinnosti zákona sú platné dve dôležité vyhlášky: predpis členení stavieb a predpis o Portáli výstavby a dokumentácii, formulári a výstupoch samotného úradu. Zvyšné štyri vyhlášky sú v príprave. O zasielaní rozsiahlej dokumentácie cez portál uviedol, že ak sa zasiela väčší objem dát, posiela sa odkaz na miesto, kde sú k dispozícii.
Zákon a portál sú v praxi krátko a všetci sa učia a zbierajú skúsenosti za „pochodu“. Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov uviedla, že niektorým kolegom sa podarilo zaregistrovať na portáli, založiť si zložku projektu, zatiaľ však nevedia nahrávať a autorizovať konkrétnu dokumentáciu a vedia pracovať na nových projektoch podľa vyhlášky č. 60/2025 o požiadavkách a rozsahu dokumentácie.
Stavebný zákon by mal zjednodušiť konanie, ale na druhej strane prináša viac zodpovednosti pre projektantov a architektov, ktorí však budú motivovaní rozpory riešiť tak, aby projekt bol pripravený na začiatok konania. Vyjadrila svoj osobný názor, že proces povoľovania sa neurýchli, rozpory, s ktorými sa treba vyrovnať, sa budú riešiť pred samotným konaním.
Milan Murcko, generálny riaditeľ YIT Slovakia, tiež ocenil zákon. „Je to veľmi významný krok správnym smerom, ktorý má umožniť, že celý proces výstavby bytov by sa mal zrýchliť a dúfame, že výrazne zlacniť,“ povedal. Pripomenul, že chýbajú vykonávacie vyhlášky a preškolenia stavebných úradov, ktoré trpia nedostatkom personálu a financií, tiež potrvajú nejaký čas. Dodal, že na stavebných úradoch v Bratislave pracujú špičkoví odborníci, ale nie sú dobre zaplatení.
Druhý panel: ESG kritériá treba riešiť na začiatku
O ESG kritériách (environmental, social, governance) sa veľa hovorí a dôsledky klimatickej zmeny pociťujeme na Slovensku už dlhí čas – prívalové dažde, niekoľko týždňov trvajúce horúčavy podľa Mariána Zachara z bratislavskej mestskej Klimatickej kancelárie pociťujú aj obyvatelia hlavného mesta. Mesto vie ovplyvniť 11 % uhlíkovej stopy, chce byť partnerom v diskusii s developermi o jej znížení. V novej výstavbe sa sústredí na opatrenia v energetike – teplárenstvo, obnoviteľné zdroje, dizajnovanie podľa skutočnej spotreby budov.
O „zelené“ kritériá sa pri posudzovaní developerských projektov zaujímajú aj banky, potvrdila moderátorka tohto panela Danka Daubnerová, ESG senior produktová manažérka z Tatra banky. Stáva sa, že až potom sa zvyčajne menší developeri o túto tému zaujímajú a architekt je nahnevaný, prečo o požiadavke nevedel na začiatku projektu.
Skúsenosť poskytol Fedja Rojnik, riaditeľ pre segment betónov a prefabrikátov spoločnosti Danucem, keď povedal, že najviac dopytov po nízkouhlíkovom materiáli majú od výrobných spoločností, koncernov aj lokálnych firiem, čo sa chcú odlíšiť od konkurencie.
Architekt Martin Stohl z JTRE zdôraznil, že v stavebnej legislatíve sa objavila požiadavka na integrované projektovanie. To znamená, že na začiatku sú za stolom nielen objednávateľ a architekti, ale aj „profesisti“ či správa budovy. „Je dôležité, aby boli všetci na začiatku pri stanovovaní kritérií,“ zdôraznil s tým, že keby nezačali so zelenými témami v projektoch, tak sa „vyfaulujú“ na náročných zahraničných trhoch, kde má JTRE realizácie – najmä v Londýne.
Tretí panel: Pomalým povoľovaním strácame konkurencieschopnosť
Ešte pred platnosťou Stavebného zákona vstúpila od januára 2025 do platnosti novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), o zmenách hovoril Peter Dulaj zo sekcie environmentálneho posudzovania a povoľovania z rezortu životného prostredia. Viackrát spomenul fakt, že jeho rezort stále iba metodicky riadi okresné úrady životného prostredia, tie patria však kompetenčne pod rezort vnútra.
Témami boli aj integrácia konaní pri niektorých typoch stavieb. Martin Kovačič, konateľ spoločnosti EKOS PLUS, ktorá poskytuje odborné poradenstvo v oblasti životného prostredia, uviedol, že za prvý kvartál zvládajú do 60 dní až 80 % konaní a vidí úsporu času v oblasti doručovania písomností.
Stále živou témou je integrácia a povoľovacie konania. Vladimír Žúbor, konateľ známej spoločnosti EKOCONSULT-enviro, poradenské a konzultačné služby v oblasti životného prostredia, upozornil, že pre pomalosť povoľovacích konaní stráca Slovensko v očiach zahraničných investorov konkurencieschopnosť. V susednom Maďarsku vedia investori získať stavebné povolenie do šiestich mesiacov v území, ktoré štát pripraví vopred.
