Dolný Kubín: Potenciál v rozmanitých podobách
„Keď slnko zájde skonom a noc temné krídla / hviezd oky posiate v šír rozstrie ponad zem: / jak včely do úľa hneď každý záujem / sa vracia z poľa činov v úkryt svojho bydla.“ Tak píše vo svojej básnickej zbierke Sonety Pavol Orzságh Hviezdoslav, bard slovenskej literatúry, ktorý svoj život spojil s Dolným Kubínom a našiel v ňom viac než len úkryt svojho bydla. Súčasný Dolný Kubín je však dynamicky sa rozvíjajúce mesto v srdci Oravy, ktoré ponúka potenciál v rozmanitých podobách: od priemyselných zón cez unikátny systém sociálnej bytovej politiky až po kultúru s príchuťou tradície i modernosti.
Rozvoj mesta Dolný Kubín sa zabezpečuje podľa schváleného územného plánu, v rámci ktorého sa riešia viaceré zóny – bytová výstavba, rozvoj priemyslu či športovo-relaxačná oblasť. K najdôležitejším vstupom súčasného prehodnocovania územného plánu patrí príprava budúceho obchvatu Dolného Kubína. Ide o rýchlostnú cestu R3 smerom na Poľsko, ktorá súvisí s budovaním diaľnice Žilina – Košice. Podľa primátora mesta Ing. Ivana Budiaka je aktuálna problematika obchvatu predmetom rokovania s Národnou diaľničnou spoločnosťou, Ministerstvom dopravy SR a Ministerstvom životného prostredia SR a aktuálne sa vyhodnocujú vplyvy na životné prostredie.
„Mestské zastupiteľstvo zatiaľ schválilo určitý zámer, ktorý nie je v zásadnom rozpore s územným plánom,“ hovorí Ivan Budiak. „Sú vypracované viaceré varianty a celá vec bude záležitosťou ďalších rokovaní. Čo sa týka samotného územného plánu, ten má svoju obmedzenú platnosť, a preto sa neustále prehodnocuje a robia sa k nemu doplnky. Predpokladám, že v mestskom zastupiteľstve budú prerokované až v budúcom volebnom období.“
| Dolný Kubín Okres: Dolný Kubín Kraj: Žilinský samosprávny kraj Región: Orava Rozloha katastrálneho územia mesta: 55,054 km2 Počet obyvateľov mesta: 19 273 (august 2010) Miera nezamestnanosti v meste: 12,8 % (august 2010) Počet obyvateľov v okrese: 39 540 (december 2009) Miera nezamestnanosti v okrese: 14,13 % (august 2010) Strategické podniky
|
Priemysel
Celé územie s priemyselným potenciálom sa nachádza v priemyselnej zóne Mokraď a je vo veľkej časti napojené na bývalé Závody valivých ložísk v Dolnom Kubíne. Ide o územie s rozlohou približne 15 hektárov, na ktorom mesto z vlastných zdrojov i z podpory Ministerstva hospodárstva SR buduje infraštruktúru a inžinierske siete (cesta, elektrika, voda, plyn). Tie by sa pre nových investorov mali dokončiť do konca tohto roka.
„Naša aktivita priniesla už svoje ovocie, pretože za uplynulé obdobie sa tam etablovali viaceré výrobné podniky so zahraničnou účasťou,“ hovorí primátor. „Očakávame aj nástup ďalších firiem, ktoré by mohli zdvihnúť zamestnanosť až o tisíc ľudí.“
V predchádzajúcom období sa zrealizovali a spustili do prevádzky objekty na strojárenskú výrobu spoločností Aurubis Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín (predtým Prymetall Slovakia, s. r. o.), a Oravex, s. r. o., Dolný Kubín. Rozostavané sú objekty spoločností KAJO metal, s. r. o., Dolný Kubín, a VS-MONT, s. r. o. , prevádzka Dolný Kubín, ktoré sa tiež zaoberajú strojárstvom.
Aj napriek hospodárskej kríze sa podarilo naplniť približne dve tretiny priemyselnej zóny Mokraď, pričom ďalší investori sú pripravení realizovať svoje aktivity. Podľa vedúceho odboru výstavby na Mestskom úrade Ing. Mariána Smoleňa majú v ďalšom období v pláne realizovať investičné zámery spoločnosti Nobel Automotive Slovakia, s. r. o., Dolný Kubín, NIKRO, s. r. o., Oravská Poruba-Zábrež, a Mestorm, s. r. o., Dolný Kubín.
Bytová výstavba
Dolný Kubín má už dlhodobo počet obyvateľov na úrovni približne 20-tisíc. Hoci sa mnohí mladí ľudia menej vracajú do svojho mesta, pretože v metropolách nachádzajú výhodnejšie pracovné podmienky, nezaznamenal sa výrazný úbytok obyvateľov, ale ani enormný nárast.
„Hromadnú bytovú výstavbu riešime formou developerských projektov bytových domov, pretože je výhodnejšia, a navyše ju stále považujeme za správnejšiu cestu budovania bytov do osobného vlastníctva občanov,“ tvrdí Ivan Budiak. „Nájomné byty sa budujú len z fondov ŠFRB. Tieto prostriedky sú však návratné, a preto ich mesto musí vracať prostredníctvom nájomného, ktoré platí občan.“
V rámci individuálnej bytovej výstavby vytvára mesto podmienky na výstavbu vo viacerých lokalitách. Patrí k nim aj novootvorená lokalita Brehy, kde sa v budúcnosti pripravujú pozemky pre približne 60 domov. Okrem toho je individuálna bytová výstavba rozptýlená po miestach s voľnými pozemkami.
Sociálna starostlivosť
Dolný Kubín patrí k lídrom sociálnej práce na Slovensku, o čom svedčia aj mnohé vyznamenania – od Ministerstva práce a sociálnych vecí SR a ZMOS-u získalo mesto ocenenie Oskar bez bariér (2008) a v rokoch 2007 a 2009 mu Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR udelilo cenu Sociálny čin roka.
„V rámci sociálnej bytovej politiky prevádzkuje Dolný Kubín systém bývania, ktorý sa dá rozdeliť na niekoľko stupňov,“ hovorí vedúci odboru sociálnych vecí, zdravotníctva a kultúry na mestskom úrade Ing. Jozef Gruchalák. „Ide o nízkoprahové bývanie na jednu noc – volá sa to nocľaháreň Stop a Ohrevňa, potom je to rezidentný systém bývania na týždeň, mesiac či tri mesiace a ďalej bývanie pre osamelých občanov a rodiny, matky s deťmi a vôbec krízový režim pre celú mladú rodinu.“
V rámci sociálneho systému využívajú moderné technológie, dištančný dohľad, elektronické IP karty v kombinácii s výkonom osobitného príjemcu sociálnych dávok pre dlhodobo neprispôsobivých občanov. Seniorom je zase určený projekt Zlatá jeseň v spolupráci s developerskou spoločnosťou, ktorý ponúka bývanie s komplexnou starostlivosťou pre starších ľudí, ktorí nie sú v zariadení sociálnych služieb, ale sú vlastníkmi bytov.
Seniori so skúsenosťami z riadenia rôznych fabrík majú svoje miesto aj v poradnom orgáne primátora, pričom seniori sa motivujú aj prostredníctvom rôznych podujatí v klube dôchodcov.
Doprava
Najvážnejší problém je už spomenuté vybudovanie rýchlostnej cesty R3, ktorá by v budúcnosti efektívne riešila dopravu mesta. Okrem toho sa pozornosť v oblasti dopravy venuje najmä statickej doprave – vybudovalo sa množstvo parkovacích miest. A to nielen v strede mesta, ale aj na sídliskách (najmä časť Brezovec), kde je s nimi, ako napokon aj inde na Slovensku, azda najväčší problém.
Školstvo a kultúra
„Za najväčší prínos v školstve považujem fakt, že zo štyroch základných škôl, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, sa nám podarilo získať prostriedky na rekonštrukciu troch z nich v hodnote viac ako štyri milióny eur,“ hovorí primátor Ivan Budiak. „Dve z týchto škôl sú už skolaudované, tretia bude dokončená na jar budúceho roku. Zostáva nám teda ešte rekonštrukcia jednej školy. Vždy sa však snažíme udržiavať a zabezpečovať školy tak, aby fungovali primerane dobe a situácii, v ktorej sa samospráva nachádza. Ako poslanec Žilinského samosprávneho kraja sa aj v strednom školstve snažím vytvárať podmienky na slušné fungovanie týchto škôl. Mesto má vo svojej pôsobnosti aj sedem materských škôl, dve umelecké školy a centrum voľného času.“
V oblasti kultúry nadväzuje mesto na svoje kultúrne tradície a vďaka pravidelným akciám a spomienkovým slávnostiam rozvíja odkaz velikánov, ktorí v meste žili a tvorili. Najvýznamnejšou osobnosťou je básnik Pavol Országh Hviezdoslav, ktorému je venované rovnomenné múzeum v meste. Ďalších významných kultúrnych protagonistov v Dolnom Kubíne pripomínajú aj novovzniknutý Park dejateľov a Park Martina Kukučína.
Vlajkovou loďou medzi kultúrnymi inštitúciami je Oravská galéria, ktorá vo svojom výstavnom programe prezentuje kvalitné výtvarné umenie zo Slovenska i zahraničia. Riaditeľka galérie Dr. Eva Ľuptáková získala uplynulý mesiac cenu Osobnosť roka 2009 za dlhoročnú prácu v oblasti kultúry.
Začiatkom septembra 2010 sa začala rekonštrukcia Hviezdoslavovho námestia, ktorá je financovaná z projektov eurofondov. V spolupráci s profesorom Štefanom Šlachtom vypracovala architektonický projekt kubínska projekčná kancelária Urban, ktorá zabezpečila prevádzku námestia aj počas rekonštrukčných prác. A hoci námestie nie je kultúrnou pamiatkou, stane sa z neho pešia zóna s jednou výškovou úrovňou, ktorá bude rozčlenená na územie oddychu, zelene a zhromažďovanie občanov.
Cestovný ruch
K ústredným centrám turistického ruchu patrí lyžiarske stredisko na Kubínskej holi, kde mesto vytvára podmienky na rozvoj rozličných aktivít. V tomto roku pribudne už druhá sedačková lanovka a komplexné zasnežovanie celého svahu.
Najväčšou investíciou mesta v uplynulom volebnom období však bolo vybudovanie akvaparku, ktorý tvorí doplnok pre zimnú sezónu a rieši vyžitie turistov cez leto. Mesto obhospodaruje aj niekoľko trávnatých futbalových ihrísk, viacúčelovú halu a hokejový štadión. Podľa primátora Ivana Budiaka však otázka cestovného ruchu je záležitosťou nielen mesta, ale aj spolupráce s ďalšími subjektmi regiónu. Preto mesto iniciovalo vytvorenie združenia cestovného ruchu Klaster Orava, ktorého snahou je dostať Oravu na mapu vyhľadávaných európskych destinácií, prezentovať Oravu doma aj v zahraničí, vytvárať konkurencieschopné produkty cestovného ruchu a podnecovať spoluprácu v regióne.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
| Spracované a schválené strategické dokumenty mesta, ako sú napríklad Územný plán či priemyselná zóna | Nedostatočne vybudovaná dopravná infraštruktúra, chýba diaľničný privádzač, rieši sa rýchlostná cesta R3 |
| Množstvo kultúrnych pamiatok a s nimi spojených podujatí v nadväznosti na významných dejateľov a rodákov tohto mesta | Nedostatočné parkovanie na sídliskách |
| Významné medzinárodné a celoslovenské podujatia s pravidelnou periodicitou: Talent‘ s for Europe – Čírenie talentov, Festival Ivana Ballu, Hviezdoslavov Kubín, Tanečný Kubín | |
| Bohaté možnosti športového vyžitia počas celého roka – lyžiarske stredisko Kubínska hoľa, relaxačné centrum AquaRelax | |
| Silné sociálne zázemie – vzorový sociálny systém bývania |
Ortofotomapa Dolného Kubína
Ľudo Petránsky
Foto: MsÚ Dolný Kubín
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
