Dôstojný návrat pamiatky: Nočný salón v Sade Janka Kráľa nahradilo bistro a stáva sa novým centrom Bratislavčanov

Aj napriek statusu národnej kultúrnej pamiatky bola hanbou. Budova v Sade Janka Kráľa na petržalskej strane Dunaja slúžila dlhé roky ako nočný salón. Vzácny objekt z pera uznávaného slovenského architekta Ferdinanda Končeka nadobudol dôstojnú podobu až dnes. Hlavné mesto iniciovalo jeho komplexnú rekonštrukciu, na ktorej sa podieľal tím architektov, a otvorilo v nej bistro. Priestor sa stal ihneď novým centrom Bratislavčanov.

Zelená oáza s budovou od autora Istropolisu

Sad Janka Kráľa je najstarším verejným parkom v strednej Európe a populárnou zelenou oázou hlavného mesta. Založený bol ešte v 18. storočí. Upravovali ho postupne, pričom súčasný charakter získal v roku 1839. Jeho dnešnú podobu poznáme od 70. rokov minulého storočia, keď Sad Janka Kráľa prešiel veľkou rekonštrukciou z pera jedného z najvýznamnejších slovenských záhradných architektov – Alfonza Tormu.

Od roku 1982 dopĺňa park aj modernistická, jednopodlažná budova. Najskôr slúžila ako prevádzka s občerstvením a svoje zázemie tu mali aj pracovníci, starajúci sa o Sad Janka Kráľa. Jej architektom bol Ferdinand Konček, jeden z autorov bývalého Istropolisu na Trnavskom mýte, Internátu Juraja Hronca v Starom Meste či Bytových domov pre diplomatov na hradnom kopci. Budova v parku na petržalskom nábreží fungovala v navrhnutej funkcii až do 90. rokov minulého storočia.

Od tohto obdobia sa ale začala písať nová, neslávna kapitola pamiatky. Objekt bol neodborne zrekonštruovaný – vtedajší súkromný majiteľ urobil dispozičné zmeny, ktorými znehodnotil mnohé prvky budovy. Medzi najvýraznejšie zásahy patrilo zredukovanie presklených plôch, odstránenie keramického obkladu a dobudovanie vonkajších mreží. Majiteľ zmenil nielen dispozíciu, ale aj to najdôležitejšie – jej funkciu. Zriadený tu bol erotický salón, čo sa stretlo s veľkou kritikou časti verejnosti. 

Nová šanca pre vzácny objekt

Z absurdnej situácie napokon vykľučkoval magistrát, ktorý v roku 2021, po náročných jednaniach, budovu v Sade Janka Kráľa odkúpil za 1,4 milióna eur bez DPH. Národnej kultúrnej pamiatke sa tak začala črtať nová, dôstojnejšia podoba i funkcia, ktorá tu mala byť už dávno.

Dlhoočakávanú rekonštrukciu začalo mesto riešiť s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB). O budúcu podobu objektu sa zaslúžila štvorica vysúťažených slovenských architektov – kancelária Studený architekti, ateliér Ľubomír Závodný, architekt Peter Stec a kancelária Terra Florida. Budova mala prejsť komplexnou obnovou za 600-tisíc eur a cieľom bolo zriadiť tu gastroprevádzku. 

*„V návrhu kladieme dôraz najmä na funkčnosť, bezbariérovosť, bezpečnosť a udržateľnosť. Ide o verejnú budovu, ktorá má slúžiť všetkým a zároveň nesmie byť v parku dominantná,“ povedal pre redakciu ASB Ján Studený z kancelárie Studený architekti. Podľa architekta bolo cieľom rekonštrukcie priniesť šetrné riešenie z hľadiska realizácie, aj z hľadiska energetickej náročnosti.

*„Rekonštrukciu objektu pokladáme za príspevok k tomu, ako narábať s kultúrnym dedičstvom socialistickej minulosti, ako vytvárať impulzy k tvorbe verejného priestoru v meste a ako spájať vnútorný priestor, architektúru, s jej prírodným okolím,“ skonštatoval obnovu pamiatky architekt.

* „Priestor upravujeme tak, aby ostal úplne voľný, ohraničený len obvodovými stenami (dosadili sme jeden stĺp, miesto kríženia nosných stien) a následne do neho vkladáme dva boxy zázemia, prispôsobené budúcej prevádzke. V jednom je umiestnená sanita (toalety s vonkajším vstupom) a v druhom ostatné zázemie: technické miestnosti, šatne zamestnancov a sklady,“ spresnil Ján Studený.

*Ten pre našu redakciu rovnako potvrdil, že dispozičné riešenie priestoru nenadväzuje na pôvodnú dispozíciu, ktorú navrhol architekt budovy, Ferdinand Konček. Ide o nové dispozičné riešenie. Z pôvodnej architektúry však vychádza materiálové riešenie. „Povrchy sú pripomienkou servisného charakteru objektu (keramika a travertín) a prechádzajú plynulo z exteriéru do interiéru. Okenné a dverné výplne vymieňame za nové, vyhovujúce súčasným teplotechnickým a bezpečnostným štandardom,“ dodal.

Z výsledkov verejnej obchodnej súťaže vzišla ako víťaz spoločnosť Wirtshaus, ktorá odprezentovala naideálnejší projekt – bistro Ferdinand. Budovu bude mať v prenájme štyri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie tri. Názov bistra plynie z histórie Bratislavy, nakoľko najfrekvento­vanejšie meno korunovácií v Bratislave bolo práve Ferdinand. Firma rovnako potvrdila, že názvom vzdáva poctu autorovi budovy, Ferdinandovi Končekovi.

Interiér bol spoločnosti Wirtshaus odovzdaný ako holopriestor. Za jeho budúcou podobou stojí kancelária GRAU, ktorá navrhla napríklad vnútro podniku Baryk v Starom Meste, interiér obchodu s cyklistickým oblečením Isadore Apparel na Mlynských nivách alebo prevádzku Soho v nákupnom centre Aupark. Architekti z GRAU boli aktívni aj pri návrhoch interiérov v Banskej Bystrici.

Objekt postupne prechádzal rozsiahlou rekonštrukciou a jeho súčasnejšia podoba sa začala formovať koncom minulého roka, o čom sme podrobne informovali v tomto článku. Ďalší, významnejší progres, sa verejnosti naskytol vo februári roku 2024, keď sa rekonštrukcia blížila do finále, o čom sme napísali priamo tu.

Dôstojný návrat pamiatky 

Rekonštrukcia bola ukončená v prvej polovici tohto roka a avizované bistro otvorilo svoje brány v júli, čo podrobne opísal primátor, Matúš Vallo: „Národná kultúrna pamiatka, najstarší verejný park, obľúbené zelené miesto pre rodiny s deťmi a uprostred čo? Erotický masážny salón. Tento prinajmenšom bizár sme zmenili tak, ako sme sľúbili. S prevádzkou tu začalo bistro, ktoré má okrem klasickej ponuky aj ponuku dostupnú pre všetkých.”

„Priestoru sme vrátili pôvodnú funkciu, dôstojnosť a predovšetkým sme ho vrátili ľuďom. Komplexne sme obnovili modernistický exteriér, na ktorom v 80. rokoch pracoval architekt Ferdinand Konček – od pôvodnej presklenej fasády s výhľadom na park, až po fontánu. V interiéri sme zmenili dispozície a odstránili sme aj všetky nánosy rekonštrukcie z 90. rokov,” povedal detaily obnovy primátor Bratislavy.

Okrem gastroprevádzky sa v budove nachádzajú aj verejné toalety a zázemie Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS). Obnovou, resp. reštaurovaním, prešlo aj umelecké dielo výtvarníčky Ľuby Končekovej – Veselej, ktorej plastika bola nájdená v budove pri jednej z obhliadok.

Podľa slov Matúša Valla sa mesto v rámci súťaže nesústredilo len na výšku nájmu. „Kľúčovou pri rozhodovaní bola kvalita a to, aby si tu skutočne každý, či už sú to rodiny s deťmi alebo seniori, mohol dovoliť dať si niečo dobré. Preto tu nájdete okrem štandardnej ponuky aj cenovo zvýhodnené produkty s fixnými cenami, napríklad espresso za 1 euro alebo bábovku za 2,50 eura,” skonštatoval.

Nové centrum Bratislavčanov

Bistro Ferdinand sa od svojho otvorenia teší veľkej obľube. Navštevujú ho všetky generácie ľudí, populárnou sa stala aj zrekonštruovaná fontána, terasa s výhľadom do parku či priestranné priestory v interiéri, ktoré podčiarkuje otvorená kuchyňa. Dôvodom vysokej návštevnosti však nie je len výborná lokalita pri petržalskom nábreží Dunaja, ale aj nedávna obnova podmostia Mosta SNP, ktoré sa nachádza pár krokov od novej gastroprevádzky.

Za jeho revitalizáciou stojí opäť hlavné mesto s metropolitným inštitútom, ktorí urobili z nevábneho podmostia jeden z najväčších skateparkov na Slovensku s vysokou architektonickou úrovňou a  európskym štandardom. Z miesta, ktoré bolo ešte pred rokmi hanbou, sa tak postupne stáva nové centrum obyvateľov mesta.

Bratislava, resp. Sad Janka Kráľa i priľahlý Most SNP, tieto zásahy nutne potrebovali. Degradácia lokality bola dlhé roky neúnosná a nerobila dobré meno magistrátu, mestskej časti ani samotnej Bratislave. Ide o exponované územie, ktoré navštevujú okrem domácich aj zahraniční turisti. Dnes je táto hanba aspoň čiastočne minulosťou, aby sa však toto miesto priblížilo ideálu, potrebná bude minimálne rekonštrukcia Sadu Janka Kráľa. A tento krok s určitosťou nepríde skôr ako v druhej polovici tohto desaťročia.