Hluk pri obnove bytov v bytových domoch

Obnova bytu je vo väčšine prípadov spojená s nevyhnutnými stavebnými prácami, ktoré so sebou prinášajú zaťaženie hlukom. Za hluk pritom nezodpovedá vlastník bytu, ale ten, kto ho spôsobuje. Ako najefektívnejšie zabezpečiť ochranu dotknutých osôb?

Podľa štatistických údajov publikovaných v roku 1960 až 1990 bolo na Slovensku vybudovaných viac ako 80 % bytov v bytových domov z celkového počtu. V súčasnosti prebieha v starých bytových domoch intenzívna výmena vlastníkov bytov, ktorá súvisí s generačnou výmenou a premiestňovaním obyvateľov za prácou.

Sprievodným javom výmeny vlastníkov bytov je prirodzená snaha nových vlastníkov o obnovu získaného staršieho bytu ešte pred nasťahovaním.

V tejto situácii dochádza k významnej kolízii s právami ostatných vlastníkov v dome. Postup jednotlivých štátnych orgánov a organizácií správy domov pri ochrane práv vlastníkov bytov je nejednotný a aj vplyvom neustálych zmien príslušnej legislatívy neefektívny.

Jedným z nežiaducich činiteľov, ktorý vzniká pri stavebných prácach súvisiacich s obnovou vykonávanou v bytoch, je hluk. Ochranu proti hluku zo stavebných činností v bytových domoch upravujú viaceré platné právne predpisy.

Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Základným predpisom pre danú problematiku zdravia s uvedením osôb, zodpovedných za vytváranie hluku, a povolených úrovní hluku v bytových domoch je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

V § 27 je definovaný pôvodca hluku, na ktorého sa vzťahujú povinnosti, a sú vyvodzované sankcie orgánov verejného zdravotníctva:

„Fyzická osoba – podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku… (ďalej len „prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií“), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m).“

Teda za hluk pri obnove bytu nezodpovedá vlastník bytu, ale ten, kto ten hluk vytvára. Obnovu bytov vykonávajú dodávateľsky fyzické a právnické osoby. Do tejto kategórie patria aj živnostníci a v zmysle § 3 Obchodného zákonníka, za škody zodpovedajú aj osoby vykonávajúce danú činnosť bez oprávnenia.

Všetky tieto osoby zodpovedajú za dodržiavanie zákona o ochrane verejného zdravia. Vykonávacím predpisom podľa § 62 zákona o verejnom zdraví je vyhláška MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorá ustanovuje prípustné hodnoty hluku v rôznych prostrediach.

V tabuľke 3 jej prílohy je pre obytné miestnosti budov cez deň a večer uvedená prípustná maximálna hodnota hluku L_Amax, p 40 dB.

Zároveň je tu uvedená korekcia nameraných hodnôt pri stavebnej činnosti v budovách, keď sa v pracovných dňoch od 8.00 h do 19.00 h posudzovaná hodnota stanovuje pripočítaním zápornej korekcie K = (–15) dB k nameranej maximálnej hladine zvuku.

Elektropneumatické náradie (vŕtacie kladivá, drážkovače…), potrebné na efektívne práce na betónových stenách, podľa návodov na použitie vytvára pre obsluhu akustický tlak približne 90 dB. Hluk z tohto náradia sa ideálne prenáša cez tvrdé steny panelových domov do susedných bytov.

Pri úradnom meraní počas drážkovania elektrických rozvodov v bytovom dome sa namerala v susedných bytoch maximálna hladina hluku 88 dB.

Po úprave nameraných hodnôt korekciou –15 dB pre stavebné činnosti bola hluková záťaž v susedných bytoch 73 dB, čo znamená, že povolená hladina hluku v obytných miestnostiach 40 dB bola prekročená viac ako dvetisícnásobne (zvýšenie hluku o každé 3 dB znamená dvojnásobné zvýšenie predošlej úrovne hluku).

Úroveň hluku daného náradia je uvedená v publikovaných návodoch na jeho použitie, preto ani nie je potrebné úradné meranie hluku, stačí doložiť a špecifikovať použitie daného náradia pri prebiehajúcej obnove bytu. Zákon o verejnom zdraví uvádza významné sankcie pri jeho porušovaní.

Podľa § 57 ods. 19 sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1 (teda napr. hluk pri obnove bytov). Výška pokút dosahuje až 20 000 € a pri opakovanom porušení sa môže zvýšiť na dvojnásobok.

Stavebný zákon

Ak sa podľa § 43 g zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.

To znamená, že stavebné práce v obývaných bytových domoch sa musia vykonávať v súlade so zákonom o verejnom zdraví a povolenými limitmi hluku. Stavebný zákon ďalej nerieši problém hluku zo stavebných činností v bytoch a pre praktické riešenie tohto problému bytových domov nie je relevantný.

Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník už v úvodných ustanoveniach uvádza právo vlastníkov bytov postihnutých neprimeraným hlukom z obnovy bytov na domáhanie sa ochrany na príslušnom orgáne štátnej správy, v danom prípade na regionálnom úrade verejného zdravotníctva a nezávisle od toho aj na súde (§ 4 zákona).

Ďalej je uvedené právo na aktívne zamedzenie porušovania práva, keď podľa § 6 „ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť“.

Toto ustanovenie umožňuje postihnutým susedom napríklad vypínať elektrický prúd vo vypínačoch, poistkách a ističoch obnovovaného bytu, umiestnených v spoločných priestoroch domu. V ďalších ustanoveniach zákona je zavedená zodpovednosť tak vlastníka obnovovaného bytu, ako aj osoby produkujúcej hluk.

Podľa § 127 ods. 1 „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom“ a podľa § 421a ods. 1 „každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.“ Tieto ustanovenia zákona definujú rámec rozhodnutí v prípade súdnych sporov.

Bytový zákon

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (bytový zákon) „vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým dotknuté“.

Uvedenou formuláciou je tento zákon prepojený na ustanovenia zákona o verejnom zdraví, ktorý definuje číselné hodnoty povolenej hlukovej záťaže pri stavebnej činnosti v bytových domoch, a teda aj úroveň „neprimeraného rozsahu rušenia ostatných vlastníkov“.

V aktuálnych ustanoveniach zákona bola vypustená povinnosť stavebníka získať súhlas ostatných vlastníkov s obnovou. Keďže bytový zákon neobsahuje sankčné ustanovenia, je vymáhanie práv ostatných vlastníkov napr. správcovskou spoločnosťou obmedzené na aktivovanie orgánov verejného zdravotníctva alebo súdu.

Zákon o Policajnom zbore

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore rieši spoluprácu orgánov moci aj pri podozrení z porušovania práv vlastníkov bytov pri zvýšenom hluku pri obnove bytu v bytovom dome lebo v zmysle ustanovení § 2 tohto zákona Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane zdravia osôb a odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

V obvyklej situácii pracovník regionálneho úradu verejného zdravotníctva ide na podnet niektorej z dotknutých osôb (vlastníci, spoločenstvo vlastníkov, správca domu) alebo z vlastného podnetu vykonať kontrolu hluku zo stavebnej činnosti v predmetnom byte.

Má síce právo vstúpiť do bytu a vykonať úkony v zmysle zákona o ochrane verejného zdravia, ale ak mu pracovníci produkujúci hluk v byte neotvoria, nemá možnosť reálne vymáhať prístup do bytu.

Tu je potrebná súčinnosť policajného orgánu, kompetentného vymáhať otvorenie bytu, kontrolovať totožnosť prítomných osôb a pomôcť pri identifikácii ich činnosti, zistení a zdokumentovaní parametrov používaného náradia a jeho prípadné zaistenie.

Vzhľadom na uvedené kompetencie je prítomnosť policajta pri konaní orgánov verejného zdravotníctva veľmi efektívna, preto je potrebné, aby regionálny úrad verejného zdravotníctva dopredu dohodol s obvodným oddelením Policajného zboru spoluprácu a operatívne postupy pri konaniach v bytových domoch.

Riešenie situácie

Z uvedeného je zrejmé, že každá obnova bytov so zásahom do stien spadá do kompetencie legislatívy ochrany verejného zdravia. Kompetencie stavebného zákona a bytového zákona sú v tomto ohľade iba okrajové.

Neurčitý limit neprimeraného rozsahu hluku v zákone o vlastníctve bytov umožňuje akceptovať menšie hlučné práce na stavebných konštrukciách bytu v obmedzenom časovom rozsahu.

Pri dobrej komunikácii a publikovanom harmonograme prác zo strany stavebníka susedia tolerujú napríklad svojpomocné vŕtanie niekoľkých otvorov alebo niekoľkodňovú samostatnú rekonštrukciu zariadenia kúpeľne alebo kuchyne a pod.

Do primeraného rozsahu hlukovej záťaže však určite nespadá viactýždňová obnova dočasne neobývaných bytov nových vlastníkov, mnohokrát zahŕňajúca nielen nadväzujúcu obnovu uvedených kúpeľní a kuchýň, ale aj ďalšie rozsiahle a hlučné stavebné práce, ktoré sú spojené s elektrickou inštaláciu, montážou podhľadov, úpravou dverových otvorov, výmenou zárubní, šatníkov atď.

Noví vlastníci bytov sa z neznalosti domnievajú, že svoj byt môžu ľubovoľne upraviť podľa svojich predstáv. Je bežné, že potenciálni dodávatelia stavebných prác nepoznajú alebo ignorujú obmedzenia hluku v bytových domoch a v záujme získania zákazky na ne objednávateľa neupozornia.

Pre ostatných vlastníkov bytov v dome či skupinu vlastníkov vyplýva pri prejave stavebných aktivít v predmetnom byte potreba bezodkladne podať sťažnosť na regionálny úrad verejného zdravotníctva na veľký hluk produkovaný pracovníkmi v obnovovanom byte.

Vzhľadom na premenlivú intenzitu stavebných prác v danom byte je pritom vhodné v sťažnosti uviesť kontaktnú osobu sťažovateľov, zaisťujúcu harmonizáciu kontrolnej činnosti úradu so stavebnou činnosťou v dome.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe oznámenia kontaktnej osoby o aktuálnom pracovnom hluku operatívne zaistí prítomnosť polície a začne konanie v predmetnom byte.

Zástupcovia štátnych orgánov zistia totožnosť prítomných osôb, ich činnosť pri obsluhe náradia, zamestnávateľa, živnosť, typ a parametre náradia, podľa možnosti vrátane v návodoch uvádzanej hlukovej záťaže obsluhy a zdokumentujú ďalšie skutočnosti podľa predpísaných postupov obidvoch orgánov.

Tieto údaje sú nevyhnutné na dokladovanie zvýšenej úrovne hluku. Policajt môže podľa okolností zadržať predmetné náradie so znakmi aktuálneho používania. Fotografickou dokumentáciou sa zachytia rozpracované detaily stavebných úprav a obvykle vysoké zaprášenie obsluhy náradia, dokladujúce osoby produkujúce hluk.

Na základe zistených skutočností orgán verejného zdravotníctva vydá na mieste rozhodnutie o bezodkladnom zastavení stavebných prác, o svojom konaní následne informuje majiteľa bytu a sťažovateľov a pokračuje v konaní podľa zákona o verejnom zdraví.

Bez ohľadu na uvedené majú vlastníci okolitých bytov podľa Občianskeho zákonníka zákonné právo primeraným spôsobom odvrátiť bezprostredné porušovanie svojich práv.

Za primeraný spôsob sa dá pokladať napríklad aj vypínanie dodávky elektrického prúdu do obnovovaného bytu, ale nie každý postihnutý sused má na takéto riešenie žalúdok. Je zrejmé, že začatím obnovy bytu riskujú dodávatelia stavebných prác okrem pokuty aj zastavenie rozpracovanej obnovy bytu a z toho vyplývajúce spochybnenie úhrady vykonaných prác.

Pre majiteľa bytu pritom hrozí znehodnotenie inštalácií a zariadení bytu a zníženie estetických a úžitkových vlastností bytu, nehovoriac o hroziacich súdnych sporoch. V záujme predchádzania takémuto stavu je potrebné zvýšiť osvetu a povedomie dodávateľov stavebných prác širším publikovaním legislatívnych obmedzení hlukovej záťaže v bytových domoch.

Pre lepšiu informovanosť nových vlastníkov bytov je potrebné, aby spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcovské spoločnosti pri prevodoch bytov informovali nových vlastníkov o obmedzeniach hluku pri obnove bytu.

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov 1/2020.