Hotel je fabrika s vlastnou technológiou
K zvýšeniu kvality prevádzok poskytujúcich ubytovacie služby v našej krajine má prispieť aj nová vyhláška Ministerstva hospodárstva č. 277/2008 Z. z., ktorá platí od 1. augusta minulého roka. Ustanovuje klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried.
Návštevník hotela nemusí mať vybavenosť ako na zámku, aby sa cítil ako hradný pán. Dôležitá je samotná kvalita služieb. To tvrdí viceprezidentka Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky (ZHRSR) Zuzana Šedivá. Na problematiku tvorby konceptu ubytovacích zariadení a predpísaných noriem sme sa spýtali aj architekta Martina Nedobu z kancelárie GFI, a. s, ktorý má skúsenosti s prípravou a realizáciou hotelových projektov doma aj v zahraničí.
Vyhláška
Pre projektanta sú pri návrhu ubytovacích zariadení významné dva základné dokumenty. Prvým je vyhláška č. 532/ 2002 Z. z., ktorá ustanovuje podrobnosti o všeobecných a technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Druhý predstavuje spomenutá vyhláška o kategorizácii ubytovacích zariadení.
Podľa Zuzany Šedivej architekt významne ovplyvňuje tvorbu a vývoj budúcej ekonomiky hotela. Ak dobre navrhne dispozičné riešenie, znamená to pre budúcu prevádzku úsporu peňazí pri tvorbe zásob, úsporu pracovníkov či času, ktorý potrebujú zamestnanci na jednotlivé činnosti. Nie vždy sa však vo ZHRSR stretávajú s riešeniami, ktoré by zodpovedali vyhláške či praktickým prevádzkovým podmienkam ubytovacieho zariadenia. „Treba si uvedomiť, že aj hotel je istým spôsobom fabrika, ktorá má svoju vlastnú technológiu. A tú treba rešpektovať, pretože v opačnom prípade sa v priestore hotela pracuje veľmi zle, čo hosť okamžite vycíti,“ upozorňuje viceprezidentka ZHRSR.
Martin Nedoba súhlasí a zastáva názor, že úroveň nových alebo zrekonštruovaných hotelových stavieb na Slovensku vyplýva z dobrej tradície ich navrhovania a kvality remeselnej zručnosti stavebných firiem. „V porovnaní so stavbami v zahraničí sú výsledky na slušnej úrovni. Po obsahovej stránke novej vyhlášky č. 277/2008, došlo v porovnaní s pôvodnou vyhláškou č. 419/2001 k zjednodušeniu typológie ubytovacích zariadení. Jediným platným dokumentom, ktorý sa dnes zmieňuje o minimálnych plošných požiadavkách pre ubytovacie zariadenia, je § 46 523/2002 Z. z. Je však otázne, či špecifiká súvisiace s typológiou, a vôbec rozsahom problematiky toho-ktorého typu stavby, nielen ubytovacích stavieb, dokáže obsiahnuť jedna vyhláška. Ako nový predpis ovplyvní projektovanie ubytovacích zariadení, ukážu ďalšie realizácie,“ myslí si Martin Nedoba.
Štandardy a marketing
Plošné štandardy sa na žiadosť zástupcov prevádzkovateľov hotelov a iných ubytovacích zariadení z vyhlášky vypustili najmä preto, že ich definoval stavebný zákon. Oveľa viac sa predpis sústredil na bližšiu špecifikáciu druhov zariadení v rámci jednotlivých kategórií. Hotel sa tak napríklad môže označovať ako kúpeľný, kongresový, dizajnový či butique hotel. Podrobnejšia klasifikácia prevádzok je výsledkom snahy hotelierov, ktorí chceli, aby odzrkadľovala súčasnú špecializovanú ponuku služieb ubytovacích zariadení, najmä v oblasti kongresovej turistiky a wellness. Vyhláška charakterizuje hotel každého druhu. Ďalším aspektom sú tzv. fakultatívne znaky, ktoré sa odvíjajú od doplnkových služieb ubytovacieho zariadenia. Na základe týchto znakov zariadenie získava počet bodov, ktorý potom rozhodne o správnom zaradení, resp. označení hotela hviezdičkami. Opodstatnenosť tohto zatriedenia kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia alebo príslušný živnostenský úrad. Každá prevádzka totiž môže výšku štandardu deklarovať podľa vlastného uváženia.
„Počet hviezdičiek nemusí nevyhnutne odrážať cenu, ide skôr o marketingový nástroj. Ak však hotelier začlení svoje zariadenie do vyššej kategórie len pre jej atraktivitu, môže oklamať sám seba, pretože v skutočnosti svojmu klientovi neposkytne to, čo propaguje. Zákazník si totiž ubytovacie zariadenie volí podľa toho, čo od neho očakáva. Rozličné polohviezdičky alebo iné označenia sú jasným prejavom nedostatočnej odbornosti,“ hovorí Zuzana Šedivá. Rozširovanie služieb súvisí so snahou pritiahnuť zákazníka. Hotel sám osebe málokedy predstavuje produkt, o ktorý sa klient cielene zaujíma. Človeka totiž oslovuje predovšetkým destinácia alebo téma jeho pobytu. Zatiaľ čo v zahraničí, napríklad v Rakúsku, Nemecku alebo Veľkej Británii, majú marketing lokalít v rukách špecializované združenia, u nás táto problematika spadá pod patronát miest a obcí.
Marketingovú činnosť spojenú s propagáciou lokality prípadne vyvíja ubytovacie zariadenie vo svojej vlastnej réžii. Zástupcovia združení v zahraničí navštevujú rozličné veľtrhy, oslovujú cieľové skupiny, prezentujú destináciu, vzdelávajú svojich členov, prinášajú najnovšie trendy do lokality a neustále prepracúvajú jej produkt. Viaceré hotely v jednej oblasti zdieľajú napríklad termálne kúpalisko, klzisko či zjazdovku. Preto nemusia budovať zariadenia na využitie voľného času svojpomocne. „Na Slovensku tieto veci nemáme natoľko prepracované. V snahe uspokojiť zákazníka viaceré prevádzky pristavujú bazény, vytvárajú ozdravovacie centrá,“ pokračuje Zuzana Šedivá.
Rozhodnutie o budúcom charaktere hotela obyčajne vychádza aj z istých analýz, či už marketingových, alebo spoločenských, ktorých výsledok by mal investor vždy jednoznačne stanoviť v zadaní svojho lokalitného programu. „Samozrejme, nie je to vždy tak. Vtedy je užitočný dialóg investora s projektantom, ktorý má dostatok skúseností. Charakter budúceho ubytovacieho zariadenia okrem iného do istej miery predurčuje samotná lokalita a možnosti okolitej technickej infraštruktúry,“ myslí si Martin Nedoba.
Pri zrode koncepcie
Podľa architekta býva spolupráca pri zrode konceptu kreatívna a sleduje cieľ najmä vtedy, keď má investor alebo prevádzkovateľ okrem jasných finančných mantinelov aj konkrétnu predstavu o fungovaní budúceho hotela. Mal by vedieť, čo od zariadenia a jeho štandardov očakáva, s akým produktom služieb chce vstúpiť do siete cestovného ruchu. Rovnako je veľmi vhodné stanoviť podľa počtu hotelových izieb presnú personálnu a organizačnú štruktúru hotela.
„V tomto smere architekt nemôže suplovať prevádzkové skúsenosti, len ich predpokladať na základe svojich skúseností z predchádzajúcich stavieb podobného charakteru. Nie vždy je však investor aj budúcim prevádzkovateľom hotela. Vtedy sa celé bremeno zodpovednosti za primerané prevádzkové podmienky hotela prenáša na architekta. Nevyslovené požiadavky či špeciálne nároky na budúcu prevádzku pri zrode koncepcie však majú priamy a nenávratný vplyv na kvalitu a neskoršiu bezproblémovú prevádzku zariadenia. Pokiaľ sa investor alebo operátor po dokončení výstavby sám rozhodne, že v súvislosti so zariadením a povinným vybavením izieb a spoločných priestorov netreba inštalovať niektoré prvky vybavenia interiéru, ako architekt túto skutočnosť neovplyvním. Môžem maximálne upozorniť na prípadný rozpor s vyhláškou. Ale konečnú zodpovednosť v tomto smere nesie prevádzka hotela spolu s investorom,“ podotýka Martin Nedoba.
Zamestnanec – interný zákazník
Prevádzkovatelia na druhej strane apelujú na to, aby sa projekt pripravoval v súčinnosti s odborníkmi na ubytovacie služby. Zariadenia by totiž nemali zohľadňovať potreby prevádzky len z hľadiska hosťa, ale rovnakou mierou aj z pohľadu zamestnanca. „Pracovník je náš interný zákazník. Aj on očakáva príjemné prostredie, dostatok inventáru či odkladacích priestorov, aby mohol komfortne pracovať. Miestnosť pre šéfkuchára bez okna, naprojektovaná s odôvodnením, že zamestnanec v nej trávi iba dve hodiny denne, je prejavom bezohľadnosti voči potrebám človeka. Každý investor či prevádzkovateľ privíta, ak bude jeho zariadenie nápadité, ale podstata nespočíva v najkrajších či najluxusnejších riešeniach. Hotel predáva prednostne atmosféra, ktorá v ňom vládne, a tú vytvárajú ľudia, ktorí v zariadení pracujú. Premyslenou dispozíciou možno zamestnancom uľahčiť prácu a tým zabezpečiť aj väčší komfort pre hosťa. Je veľkou chybou, ak si investor alebo projektant myslí, že dokonale stačí vyriešiť iba priestory, v ktorých sa hosť pohybuje. Ubytovacie zariadenie v skutočnosti potrebuje minimálne jednu tretinu priestorov pre zázemie.
Fungovanie hotela sa zákonite odráža v organizácii technických a administratívnych miestností, kuchýň či skladov,“ upozorňuje Zuzana Šedivá. Architekt dispozičným riešením môže vytvárať tlak na početnosť pracovníkov. Ak napríklad servírovanie umiestni ďaleko od časti, v ktorej sa pripravujú jedlá, musí prevádzkovateľ zabezpečiť viac čašníkov do reštaurácie, aby neviazla obsluha.
Kongresové miestnosti zasa vyžadujú osobitnú miestnosť na uskladňovanie nábytku, ktorý sa flexibilne využíva vzhľadom na počet účastníkov konferencií. V opačnom prípade sa mobiliár zhromažďuje nevhodným spôsobom, napríklad na chodbách, čo je v rozpore s bezpečnostnými predpismi. Pri navrhovaní a zariaďovaní izieb zasa treba myslieť na fakt, že chyžná má na upratanie jednej miestnosti asi 11 až 16 minút. Dispozičné ani dizajnové riešenie izby by jej preto prácu nemalo sťažovať.
Martin Nedoba dodáva, že poradenstvo v oblasti hotelových a reštauračných zariadení by mali absolvovať zástupcovia tých investorov, ktorí neplánujú byť prevádzkovateľmi ubytovacieho zariadenia. Získali by tak základný prehľad o typologickom druhu. Projektanti sa totiž dostávajú do priameho kontaktu s odborníkmi z praxe počas rokovaní. Tieto diskusie sa nesú vo faktickej rovine, ktorá rešpektuje koncepciu stanovenú v zadaní investora alebo v architektonickej štúdii.
„Mám skúsenosti s vynikajúcou spoluprácou v oblasti potrieb pre gastronómiu hotelových zariadení. Ide o spoločnosť, ktorá napríklad dodáva na trh vybavenie kuchýň, bielej techniky barov reštaurácií a práčovní. Orientuje sa aj na poradenské, a dokonca aj projekčné činnosti pre gastronómiu a práčovne,“ dopĺňa architekt.
Manuály hotelových sietí
So špecifikami navrhovania hotelových zariadení sa možno stretnúť najmä vtedy, keď sa komunikuje so zahraničným operátorom. Ten zastupuje hotelovú sieť a kontroluje naplnenie špecifických požiadaviek, ktorými sa jej hotel odlišuje od zariadení iného operátora. Hotel však v prvom rade musí, počnúc technickým vybavením a končiac typologickými požiadavkami, spĺňať lokálne predpisy a tiež požiadavky tzv. design guide manuálu hotelovej siete. Ak napríklad naše vyhlášky nehovoria o minimálnej ploche exkluzívneho apartmánu a manuál hotelovej siete ju presne predpisuje, treba rešpektovať predpis manuálu. V princípe pre projektanta platí prísnejšie pravidlo.
Väčšinou však prísnejšie požiadavky stanovujú manuály, ktoré stoja za úspechom známych hotelových sietí. V mnohých prípadoch môžu vyžiadané výnimky oproti manuálu hotelovej siete zjednodušiť návrh technického riešenia, a tak prispieť k celkovej úspore finančných prostriedkov. Vtedy treba vytvoriť priestor na vzájomné vysvetlenia či otázky alebo žiadať operátora, po dohode v zastúpení investora, o povolenie výnimiek. Skúsenosti Martina Nedobu hovoria, že štandardy sú v zahraničí oveľa precíznejšie.
Myslia aj na ľudí s handicapom a typologickým predpisom a príkladom najvhodnejších riešení venujú detailné obrazové prílohy ako prípadové štúdie aj v dokumentoch, ktoré sú podobné našim vyhláškam. Zuzana Šedivá podotýka, že podobné univerzálne manuály by sa mali vypracovať aj na Slovensku: „Ideálne by bolo, keby vznikli napríklad v spolupráci ZHRSR a Slovenskej komory architektov.“
Anna Salvová
Foto: MaMaison Residence Sulekova
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
