Informačné technológie sú len nástroj – majú slúžiť, nie diktovať

Naša spoločnosť má vypracované svoje vlastné štandardy a normy, ktoré sledujú najmä bezpečnostnú stránku a vhodnú infraštruktúru. Nemenej dôležitým kritériom, samozrejme, je aj to, ako sa v priestore cítia ľudia, aká je úroveň pracovného prostredia, ponúkaných služieb ale aj dopravná dostupnosť a možnosti parkovania. Musím povedať, že sme veľmi náročný klient.

Prednedávnom sa objavili informácie, že v hre o presunutie centrály IBM pre Východnú Európu, Rakúsko a Švajčiarsko zo susednej Viedne je aj Bratislava. Centrála pre Blízky východ, ktorá momentálne tiež sídli vo Viedni, sa má presťahovať do Dubaja…

Sú to pomerne čerstvé informácie – centrála regiónu Eastern Europe sa bude sťahovať do Prahy. Tieto presuny súvisia so zmenami v štruktúre firmy. Spoločnosť IBM v rámci svojho celosvetového pôsobenia vybudovala novú organizáciu – tzv. Growth market (rýchlo rastúce trhy), ktorá bude mať centrálu v Šanghaji. Táto centrála bude riadiť jednotlivé regióny. Slovensko bude patriť pod jeden zo štyroch regiónov a tie budú mať centrálu v Dubaji, pričom náš región Eastern Europe bude riadený zo spomínanej centrály v Prahe.

Pred niekoľkými rokmi sa IBM rozhodlo, že zriadi na Slovensku IBM International Services Centre, v ktorom pracuje okolo 2 400 ľudí, šesťkrát viac ako v IBM Slovensko. Čím zaujalo práve Slovensko?

Kľúčová je politická a ekonomická stabilita v kombinácii s dostupnosťou a cenou kvalitných pracovných síl a dobrou technickou infraštruktúrou.

Úplne prvé medzinárodné produktovo orientované centrum, ktoré sa zaoberá priemyselným dizajnom, však vzniklo už v roku 1995. V roku 2000 hľadala korporácia v rámci globalizácie vhodné krajiny na prevádzkovanie servisných centier – a to z hľadiska vhodnej infraštruktúry, flexibility pracovného trhu a jazykovej vybavenosti potenciálnych pracovníkov. Slovensko zaujalo nielen množstvom mladých ľudí, ktorí hovorili okrem angličtiny aj ďalším svetovým jazykom, a potenciálom pracovného trhu, ale aj flexibilnosťou pri adaptácii na organizačnú štruktúru, firemnú agendu a kultúru. V tomto období vznikli na Slovensku prvé servisné centrá IBM, následne v roku 2001 sme otvorili ibm.com Centrum ponúkajúce priamu podporu pre zákazníkov pri kúpe produktov prostredníctvom internetu pre okolité krajiny. V marci 2003 potom vznikla na Slovensku samostatná organizácia IBM International Services Centre Bratislava, ktorú dnes tvorí 28 servisných centier poskytujúcich podporu interným aj externým zákazníkom.

Spoločnosti, ktoré sú vašimi klientmi, sa neustále profilujú, v každom segmente sa objavujú nové trendy. Ako sa tým menia nároky na vaše služby?

Robíme informačné systémy pre kompletné spektrum segmentov ekonomiky a v každom z nich sa nároky menia. Dnes nestačí dodať infraštruktúru, dnes treba riešiť problémy. V súčasnosti sa ustupuje od kúpy balíka služieb či existujúcej infraštruktúry, klient si zvyčajne vyžaduje riešenie svojich potrieb, ktoré je ušité na mieru. A je len na nás, akým spôsobom to dokážeme urobiť.

V podstate sa ako zákazník správame rovnako aj my – nepotrebujeme čiastkové produkty, ktoré by sme si museli skladať, ale komplexné riešenie, ktoré nám umožní pracovať efektívnejšie a flexibilnejšie.

Ako sa darí IBM so svojím svetovým know-how v porovnaní so slovenskými IT firmami, ktoré zas na druhú stranu niekedy robia celý systém priamo na zákazku od úplného začiatku?

Vďaka rozsahu pôsobenia našej firmy máme obrovský potenciál na to, aby sme mohli vyriešiť prakticky akýkoľvek problém. To je ale teória. Úspech je zvyčajne postavený na ľuďoch. Najväčšou devízou nebýva ani tak dostupnosť sofistikovaných informačných systémov, ale to, keď vedia ľudia z IT firmy čo najpresnejšie pochopiť, v čom spočíva problém zákazníka, vybrať zo všetkých možných riešení ten najefektívnejší a úspešne ho aplikovať. Vtedy je vyhraté. Samozrejme, je často efektívne nechať sa inšpirovať existujúcimi riešeniami podobných problémov, na ktorých sme už pracovali, a to je vďaka šírke pôsobnosti IBM jedna z našich veľkých devíz.

Pri väčších alebo špecifickejších projektoch pravdepodobne spolupracujú viacerí ľudia z rôznych divízií. Nie je v týchto prípadoch veľkosť firmy na úkor jednoduchej komunikácie?

V princípe sa dá povedať, že áno. Opäť je to o ľuďoch, snažíme sa tu mať ľudí, ktorí pracujú komplexne a nedívajú sa na problém cez optiku záujmov svojej divízie, ale vhodného riešenia pre klienta. Okrem toho, IBM má okrem štandardného statického systému riadenia aj dynamické, projektové riadenie tímov, ktoré sa zvolia pre konkrétny projekt.

Ktoré zo služieb outsourcujete?

To, čo je v našich možnostiach, pokryjeme vlastným potenciálom, čo je nad rámec našich síl či poľa pôsobnosti, zvykneme nechať robiť mimo firmy. Máme veľmi dobre rozvinutú spoluprácu s našimi obchodnými partnermi, je totiž nereálne mať vo firme zdroje na všetky projekty na trhu. Projektové tímy skladáme podľa druhu a náročnosti úlohy, možností interných spolupracovníkov a pokrytia chýbajúcich požiadaviek.

Vo svojom okolí mám rád ľudí, ktorí sú silnými osobnosťami, ktorí zároveň vedia tímovo pracovať a majú prirodzené manažérske schopnosti. Súhlasím so známou pravdou, že tím je taký silný, aký silný je jeho najslabší článok.

Pri výbere sa riadim čisto pocitovo – pri stretnutí s ľuďmi hneď cítim, či ma dobíjajú energiou, alebo mi z nej odčerpávajú. To je jedna z dôležitých vecí, ktoré si okrem čisto profesionálnych vlastností hneď všimnem. Nepotrebujem na moje otázky dostávať protiotázky či protiargumenty, ale riešenia.

Sú podľa vás na slovenskom trhu ešte stále nepokryté miesta, kde dopyt prevyšuje ponuku?

Je našou výhodou, že vidíme do celosvetových trendov a vieme predpokladať, ktoré veci k nám skôr či neskôr prídu. Samozrejme, nie sme na slovenskom trhu jediní, ktorí sa môžeme svetovým vývojom inšpirovať, ale aj tak je to dôležitý faktor, ako reagovať na globalizujúci sa trh. Podľa toho nastavujeme aj svoju obchodnú stratégiu a budujeme tím ľudí v delivery segmente.

V čom sú špecifiká slovenského trhu v porovnaní s inými krajinami, z ktorých máte skúsenosti?

Teraz poviem skôr moju osobnú skúsenosť – na Slovensku stále prevažuje tendencia vymýšľať niečo, čo je už dávno vymyslené. Nechcem, aby to vyznelo negatívne, ani aby sa veci zo zahraničia bezmyšlienkovo preberali, no na Slovensku sa často mrhá energiou na vlastné, často neefektívne riešenia. Mnoho firiem napríklad investuje ohromné prostriedky do toho, aby si vyvinuli vlastné informačné systémy – po čase aj tak prídu na to, že systém má čoraz viac chýb a prestávajú zvládať nároky na prispôsobovanie systémov na meniace sa a rastúce požiadavky. Až v čase hraničiacom s kolapsom sa potom obrátia na skúsenú firmu.

Kadiaľ viedla vaša cesta na miesto šéfa slovenského IBM?

Po škole som začínal v bankovníctve ako medzibankový díler na oddelení Treasury, po roku a pol som sa dostal do informatiky. Začal som pracovať v Čechách, pôsobil som napríklad v spoločnostiach Siemens, Logica a Informix, ktorá vtedy ešte nepatrila pod IBM. Pred štyri a pol rokmi som sa dostal do IBM, kde som získal nielen skúsenosť z českého trhu, ale aj medzinárodné skúsenosti – mal som na starosti verejný sektor v Strednej a Východnej Európe.

Ktoré skúsenosti sa vám zišli pre vašu terajšiu pozíciu?

Všetky.

Aj tá prvá – banková? V čom?

Vtedy som prišiel na zaujímavú vec – že je dôležité oddeliť virtuálny a reálny svet. Bankový díler celé dni predáva a kupuje stámilióny korún, dolárov či eur a večer si ide zahrať futbal s kamarátmi – musí vedieť byť schopný fungovať v normálnom živote. Pri takejto práci je totiž obrovský nepomer medzi pracovným vypätím, zodpovednosťou a bežnými, na prvý pohľad banálnymi vecami skutočného života v súkromí. Hrozí, že sa človek úplne ponorí do virtuálneho pracovného sveta a prestane žiť v realite. Tak môže vedome či nevedome zlyhať osobný faktor, a to niekedy pri zlom nastavení kontrolných mechanizmov spôsobuje aj veľké škandály či krízy finančných alebo bankových inštitúcií, ktorých sme svedkami.

Veľké spoločnosti musia často čeliť podozreniam z monopolného postavenia na trhu a bývajú monitorované a kontrolované verejnosťou či médiami viac než ostatné. Ako sa snažíte udržať si kredit v očiach koncového klienta?

Myslím si, že trh s IT je natoľko široký, že sa tu nedá hovoriť o podozreniach z kartelových dohôd a podobne. S podozreniami sa nedá nič iné robiť, len sa snažiť neustále robiť dobrú robotu – nájsť to najvhodnejšie riešenie pre klienta a dobre ho zrealizovať. To je jediný faktor, ktorý zaváži a ktorý vyvráti akékoľvek otázniky nad firmou.

Aký priestor má v tejto optike marketing a budovanie imidžu firmy?

Marketing je dôležitá súčasť podpory predaja, ale nikdy nepovýšime marketing na primárny nástroj predaja. Sme presvedčení, že naše obchodné a projektové tímy pri priamom kontakte s klientom vedia presvedčiť kvalitou samotných riešení a vhodnou komunikáciou. Samozrejme, marketingu venujeme veľkú pozornosť, snažíme sa ho využívať čo najefektívnejšie a intenzívne pracujeme na našej marketingovej a obchodnej stratégii.

ASB je najmä o architektúre a stavebníctve. Aké riešenia inteligentných systémov riadenia budov má IBM?

Okrem dávnejšie ponúkaného Cimview máme od minulého roka na trhu aj nový produkt Maximo, produkt slúžiaci na riešenie správy aktív a služieb, ktorý umožňuje spoločnostiam zaoberajúcim sa správou budov komplexné monitorovanie a riadenie všetkých procesov v budove. Riešenie IBM Maximo poskytuje komplexný pohľad na všetky kritické obchodné procesy IT a umožňuje tak efektívnejšie spravovať hardvérové a softvérové aktíva, prostriedky, zmeny i úrovne služieb prostredníctvom jednej platformy. Je to súčasť jednej z akvizícií, ktoré naša spoločnosť uskutočnila v minulom roku.

Objavujú sa aj názory, že pri nesprávnom nastavení miery automatizácie sa niekedy technika stáva obmedzením či dokonca príťažou, čo je opakom jej pôvodnej funkcie, ktorou je slúžiť. Kam až môže v ľudskom živote siahať umelá inteligencia, aby slúžila, ale neobmedzovala a nepreberala funkcie, ktoré prináležia ľuďom?

Vždy treba mať na pamäti, že za všetkým má byť blaho človeka. Systémy sa zvyčajne prispôsobujú konkrétnym potrebám klienta, s klientom komunikuje človek, ktorý sa snaží pochopiť jeho potreby a aplikovať systém tak, aby bol užívateľsky čo najpríjemnejší.

Pozrime sa spätne na vývoj informatiky – obdobia, v ktorých sa povyšovala informatizácia na fenomén, ktorý vyrieši všetko, stroskotali. Informatizácia je len nástroj a všetko v našej branži sa musí robiť s ohľadom na človeka.

Spomínam si napríklad na obdobie internetového boomu okolo rokov 1998 až 2000, kedy vznikalo množstvo internetových portálových firiem, ktoré sa snažili biznisu diktovať celý biznismodel. Nepodarilo sa to, obchod fungoval svojím spôsobom a nebral ohľad na tendencie vtesnať ho do iného systému. Približne v tom období nastal zlom, kedy si mnohí uvedomili, že informatika má ľudstvu najmä slúžiť, a nie diktovať.

Kde vidíte budúcnosť IT sektoru?

V pomoci zvládnuť tie oblasti, kde má civilizácia najväčšie problémy. IBM venuje seriózne prostriedky do vedy, výskumu a vývoja. A to nielen vývoja technológií, ale aj výskumu procesov v spoločnosti a ľudských činností. Na riešenie týchto úloh sme napríklad vytvorili virtuálny celosvetový superpočítač – World Community Grid. Naši zamestnanci či spriaznené spoločnosti si môžu inštalovať agenta, ktorý v čase pripojenia na sieť, ak momentálne pracovnú stanicu užívateľ nepoužíva – napríklad počas obedňajších prestávok a podobne – poskytne voľnú výpočtovú kapacitu na riešenie veľkých vedeckých svetových projektov.

Tak sa pracuje napríklad na projekte distribúcie pitnej vody do oblastí trpiacich jej nedostatkom, alebo napríklad na projekte zvýšenia produkcie ryže, výskumu rakoviny, AIDS a podobne. Naše aplikácie pomáhajú deťom pri vzdelávaní, niektoré z programov, ako sú napríklad KidSmart Early Learning Programme alebo Reading Companion, sme úspešne aplikovali aj na Slovensku. Je prirodzené, že IBM je na celom svete orientované na ekonomické výsledky. Uvedomujeme si ale, že keď chceme brať, musíme vedieť dávať. A to branie i dávanie musí zohľadňovať špecifiká konkrétnej krajiny. Na Slovensku máme voľné ruky na to, aby sme nachádzali obrovské možnosti a oblasti, kde sa dá pomôcť. A neustále sa o to pokúšame.

Aj to je marketing?

Neuvažujeme nad tým takto. Tieto veci sa nevracajú rýchlo. Je ale pravda, že nám to napríklad pri školských či univerzitných projektoch pomáha budovať našu značku medzi mladými ľuďmi, ktorí po rokoch budú v aktívnom veku a často aj na významných postoch, alebo ich to presvedčí pracovať práve pre nás. Neberieme to ako biznisovú investíciu a nie je to primárnym cieľom.

Ing. Roman Brestovanský, riaditeľ IBM Slovensko

Má 14 rokov skúseností z obchodných pozícií z rôznych priemyselných odvetví v rámci Českej republiky a regiónu strednej a východnej Európy. Predtým, než začal pracovať v IBM, pôsobil na viacerých pozíciách v bývalej pobočke softvérového producenta Informix či v lokálnom zastúpení spoločnosti Siemens. Súčasťou IBM sa stal v roku 2003, kedy v Českej republike začal pôsobiť na pozícii manažéra sektorov, zodpovedný za štyri oblasti – verejnú správu, finančné služby, komunikáciu a priemysel. Onedlho postúpil na rôzne obchodné a manažérske pozície v IBM Česká republika a v IBM Stredná a Východná Európa.

Roman Brestovanský je pôvodom zo Slovenska. Získal inžiniersky titul na Fakulte ekonomiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Je ženatý, má dve deti.

Martina Jakušová
Foto: IBM