Inovatívny zber dát z meračov tepla a vody
Z novej legislatívy EÚ, upravujúcej oblasť energetickej hospodárnosti budov, vyplývajú pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch nové povinnosti pri meraní a rozpočítavaní nákladov za teplo. Aké sú v tejto oblasti možnosti?
Meranie spotreby energií a ich následné rozpočítavanie a vyúčtovanie je známou témou pre skoro každého vlastníka bytu v bytovom dome na Slovensku. S touto témou bezprostredne súvisí aj odpočet nameraných hodnôt, ktorý sa v súčasnosti realizuje vo väčšine prípadov fyzicky prostredníctvom pracovníkov na odpočet a väčšinou raz ročne.
Pri takejto frekvencii zberu dát si spotrebiteľ vie pozrieť spätne len spotrebu za celé predchádzajúce obdobie naraz, teda za jeden rok, aj to s odstupom niekoľkých mesiacov, kým mu príde vyúčtovanie. Nedokáže tak reflektovať svoju spotrebu práve v tom čase, keď spotreba vzniká, a prípadne ju korigovať či identifikovať únik energie alebo poruchu niektorého z meračov včas.
O nadmernej spotrebe energií môžeme hovoriť v globálnom meradle. Pre Európsku úniu je záväzná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti.
Článok 7 predmetnej smernice, ktorý hovorí o povinnosti úspor energie, nás zaväzuje ku každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného objemu energie predanej koncovým odberateľom a od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 0,8 % ročnej konečnej energetickej spotreby.
Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Európskej únii s cieľom zabezpečiť dosiahnutie hlavných cieľov únie v oblasti energetickej hospodárnosti na rok 2020 na úrovni 20 % a jej hlavných cieľov v oblasti energetickej hospodárnosti na rok 2030 na úrovni aspoň 32,5 % a vytvárajú sa ňou podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov v období po týchto rokoch.
V smernici sú ďalej uvedené aj požiadavky na minimálnu frekvenciu spracovania vyúčtovania a na informácie, ktoré majú byť vo vyúčtovaní uvedené.
Ak sú v bytoch nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré umožňujú diaľkový odpočet, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, je potrebné od 25. októbra 2020 informácie o vyúčtovaní alebo skutočnej spotrebe poskytnúť konečným spotrebiteľom najmenej štvrťročne na požiadanie, inak dvakrát ročne.
Od 1. januára 2022, ak sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré umožňujú diaľkový odpočet, musia sa informácie o vyúčtovaní alebo skutočnej spotrebe poskytnúť konečným spotrebiteľom aspoň raz mesačne.
Minimálne informácie, ktoré sa musia vo vyúčtovaní uviesť, musia obsahovať grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie konečných spotrebiteľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, v prípade vykurovania a chladenia korigované na klimatické podmienky a tiež porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným konečným spotrebiteľom v rovnakej kategórii spotrebiteľov.
Pri elektronickom vyúčtovaní možno takéto porovnania poskytnúť on-line. Smernica ukladá požiadavku na zriadenie diaľkového odpočtu na meranie a rozpočítavanie nákladov na vykurovanie, chladenie a teplej vody. Smernica ďalej vyžaduje, aby meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, nainštalované po 25. októbri 2020, umožňovali diaľkový odpočet.
Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, ale sú už nainštalované, sa majú do 1. januára 2027 vybaviť funkciou diaľkového odpočtu alebo sa majú vymeniť za zariadenia umožňujúce diaľkový odpočet. Výnimka je možná len v takom prípade, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.
Ako konkrétne a v akom rozsahu sa zavedú požiadavky smernice do slovenskej legislatívy a praxe, dnes ešte nie je známe. Dátum 25. jún 2020 je však dátumom, do ktorého majú členské štáty povinnosť zaviesť opatrenia vyplývajúce zo smernice EÚ o energetickej efektívnosti.
Na inovatívny spôsob zberu dát, ktorý napĺňa stanovené legislatívne požiadavky, sme sa opýtali Mgr. Martina Köteleša, marketingového špecialistu spoločnosti Enbra Slovakia.
Vaša spoločnosť prichádza v tomto období s novým inovatívnym riešením. O aké riešenie ide?
Úlohou nového, inovatívneho riešenia v rámci Smart Meteringu je nielen naplniť stanovené legislatívne požiadavky Európskej únie, ale aj očakávané legislatívne zmeny Slovenskej republiky. Cieľom Smart Meteringu je motivovať spotrebiteľov energie k takému správaniu, aby spotrebovali menšie množstvo energie, teda aby na základe poskytovaných informácií o spotrebe energie v reálnom čase mohli dosiahnuť úsporu.
Ako koncept Smart Meteringu funguje?
Koncept Smart Meteringu sa odkláňa od uzavretých firemných riešení, ktoré sú viazané na využitie len jedného dodávateľa či značky. V rámci tohto konceptu sme vyvinuli svoje vlastné zariadenie – centrálu ENBRA Easy, ktorá dokáže zbierať údaje zo zariadení od rozličných výrobcov vybavených rádiovým modulom wM-Bus 868 MHz. Tieto údaje potom odosiela v reálnom čase, teda ihneď po ich získaní, čo je veľký náskok oproti konkurenčným riešeniam, ktoré údaje najskôr uložia a odosielajú len v určitých časových intervaloch. Pri našej centrále tak môžeme hovoriť o skutočnom on-line zbere dát, ktorého prínosom je okamžitý prehľad o skutočnej spotrebe a rýchla identifikácia únikov tepla a vody.
Kde sa namerané údaje spracovávajú?
Ďalším krokom univerzálnosti konceptu Smart Meteringu je server ENBRA Connect, ktorý prijíma a spracováva namerané údaje. Server je schopný zbierať a spracovať dáta nielen z centrály, ale aj z akejkoľvek inej centrály ľubovoľného výrobcu. Dokáže prijímať a spracovávať dáta z nových sietí, ako sú LoRa, SIGFOX, NB-IoT a pod.
Získané údaje server potom spracuje a poskytne v potrebnej štruktúre pre energetický portál ENBRA Poschodoch alebo pre ľubovoľný iný softvér, alebo informačný portál správcu, ktorý správcovia bytových domov aktuálne využívajú, akými sú napríklad SW DOMUS alebo informačný portál Poschodoch.sk od firmy Anasoft.
Foto: Miro Pochyba