Investičný dlh v kultúre presahuje pol miliardy. Bez peňazí však nebude žiadna obnova

Peniaze z plánu obnovy, cezhraničnej spolupráce, eurofondov, Nórskych fondov, rezortu kultúry smerujú do kultúrnych stánkov či národných kultúrnych pamiatok v mestách, obciach a samosprávnych krajoch.

Kultúra potrebuje aj svoju „kamennú“ základňu, ktorá poskytuje fyzický priestor na rôzne formy aktivít. Bez nášho členstva v EÚ, v máji 2024 to bolo 20 rokov, by Slovensko malo oveľa menej balíkov peňazí aj na kultúru a mnoho užitočných projektov by ostalo len na papieri.

Samozrejme, samosprávy majú vlastné rozpočty, ale tie sú skôr doplnkom ako hlavným zdrojom rekonštrukcií budov a projektov, pretože vládne zásahy z minulosti v nich spôsobili výpadky peňazí. Samosprávy sa snažia preto maximálne využiť zdroje mimo vlastného rozpočtu, od štátu a z Európskej únie.

Výdavky v miliónoch

Na porovnanie: Košický samosprávny kraj v roku 2023 čerpal na bežné výdavky na kultúru 12,66 mil. eur a Trnavský samosprávny kraj pre 18 organizácií vyše 9,5 mil. eur. Mesto Bratislava má v roku 2024 pre 8 organizácií vrátane ZOO v rozpočte 14,5 mil. eur a Žilinský samosprávny kraj 13,375 mil. eur (bežné a kapitálové výdavky). Ročná prevádzka 7 kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja je na úrovni cca 5,5 mil. eur. Je to suma na bežnú prevádzku organizácie bez investičných nákladov a bez nákladov na strategické projekty. Prešovský samosprávny kraj spravuje 27 zariadení.

Ministerstvo kultúry (MK) SR ako rezortný orgán podporuje zo štátnych prostriedkov obnovu kultúrnych stánkov, ale stále je to málo a požiadaviek je veľa. Podľa Investičnej stratégie MK SR zo septembra 2023 je investičný dlh v rezorte na úrovni 555 miliónov eur. Investičné výdavky ministerstva v rokoch 2018 – 2023 dosiahli takmer 238 mil. eur. Veľmi zvažuje, ktoré zámery podporí, ale nie je možné vyhovieť všetkým.

Posunuli termín na predloženie žiadostí

Na druhej strane ministerstvo kritizuje veľmi nízku pripravenosť a schopnosť pridelené peniaze riadne vyčerpať. Kultúrne zariadenia to podľa MK SR vysvetľujú tak, že problémom je veľká byrokracia a pracovná vyťaženosť.

„Uvedené však nie je špecifické pre kultúru a platí pre väčšinu rezortov na Slovensku,“ konštatovalo ministerstvo kultúry. Samosprávny tábor má aj vlastné výhrady, Združenie miest a obcí Slovenska koncom apríla uverejnilo správu, že hrozí zastavenie kontinuálnej obnovy pamiatok prostredníctvom dotácií od rezortu, pretože nezasadala komisia, ktorá hodnotí predložené žiadosti.

Ministerstvo kultúry začiatkom mája uviedlo, že hodnotiace komisie v programe Obnovme si svoj dom zasadnú v krátkom čase. Neskorší harmonogram jednotlivých krokov čiastočne vyplýva aj z predĺženia termínu na predkladanie žiadostí, ktorý bol posunutý z posledného novembrového dňa na posledný deň roka 2023.

Aktuálny projekt Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike smeruje tiež do kultúry, na podporu pracovných miest v regiónoch pri obnove a záchrane kultúrnych pamiatok. Štát na túto pomoc vynaloží 11 miliónov eur. SNG v novom šate odštartovala dobre Hoci je investičný dlh vysoký, treba postupne obnoviť takmer všetky vlajkové lode slovenskej kultúry vrátane historickej budovy SND v Bratislave.

Objekt ako reprezentačný kultúrny stánok dlhodobo nefunguje a pripravuje sa obnova. Novou strechou (za 1,59 mil. eur bez DPH) sa po 100 rokoch môže popýšiť budova bratislavskej Reduty – Slovenskej filharmónie, ktorá je kultúrnym stánkom i priestorom na štátnu reprezentáciu.

„SND pracuje na príprave podkladov na vyhlásenie súťaže na obstaranie zhotoviteľa projektovej dokumentácie,“ informovalo MK SR.

Úspešným príbehom jednej z vlajkových lodí je obnova Slovenskej národnej galérie (SNG) (otvorená v decembri 2022, architekti Martin Kusý II., Pavol Paňák, Martin Kusý III., Mária Michalič-Kusá a Jana Paňáková) a modernizácia služieb i prístupu k návštevníkom, ktorá priniesla v roku 2023 návštevnosť výstav a expozícií v SNG v Bratislave vyše 99-tisíc ľudí, tržby z predaja tovarov, služieb a vstupného dosiahli v Bratislave a na pracoviskách v regiónoch spolu vyše 1,181 mil. eur.

K dispozícii sú aj zdroje na obnovu verejných a pamiatkovo chránených budov z plánu obnovy, ktoré má v gescii rezort dopravy. Zo 127 podporených žiadostí smerovali v 21 prípadoch na obnovu a zníženie energetickej náročnosti kultúrnych stánkov.

Spomedzi 17 neschválených žiadostí sa 5 týka kultúry – napríklad obnovy barokového kláštora hieronymitánov (žiadosť od obce Štiavnické Bane) pre potreby kultúrneho centra.

Banská Bystrica prišla privatizáciou o kultúrne stánky

V meste Nitra riešia potrebu peňazí tak, že aj z poplatku za rozvoj od developerov financujú výstavbu kultúrnych domov, prípadne odkúpenie priestorov vhodných na kultúrnu infraštruktúru. V roku 2023 ukončili obnovu 4 pamiatkovo chránených budov v bývalých kasárňach a obnovu 20 rokov chátrajúceho Kina Palace.

„Na týchto 5 budov sme získali 16 mil. eur z eurofondov, z rozpočtu mesta išlo spolufinancovanie,“ povedal nitriansky hovorca Tomáš Holúbek s tým, že toto krajské mesto prevádzkuje 9 objektov pre kultúru. Na bežnú údržbu vynaloží ročne najmenej 120-tisíc eur. Banská Bystrica z eurofondov zrekonštrovala Kultúrne centrum- Robotnícky dom a jeho prevádzka vyjde mesto ročne 30-tisíc eur.

Spolu s Banskobystrickým samosprávnym krajom nadobudli Dom kultúry, ten plánuje mesto financovať externe. Smutnou skutočnosťou je, že Banská Bystrica prišla v roku 1991 privatizáciou o Divadlo hudby na Fončorde, Kultúrny dom Radvaň a Kultúrny dom Kremnička. V majetku mesta zostalo niekoľko objektov.

Trenčín bude Európske hlavné mesto kultúry

Pred mestom Trenčín stojí veľká výzva, v roku 2026 bude Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Na túto veľkú výzvu sa musí pripraviť mesto i Trenčiansky samosprávny kraj (TSK). V roku 2013 boli Európskym hlavným mestom kultúry východoslovenské Košice. Zvíťazili projektom Interface 2013 nad Nitrou, Martinom a Prešovom a stali sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom.

TSK plánuje v tejto súvislosti modernizáciu Verejnej knižnice Michala Rešetku aj Galérie Miloša Alexandra Bazovského a niekoľko projektov sa pripravuje aj na Trenčianskom hrade. Pripravované investície rátajú s financovaním z Európskej únie, štátneho rozpočtu a vlastných prostriedkov. Viac sa dočítate v ankete na nasledujúcich stranách.

Peniaze na realizáciu projektov pre EHMK sú vo výzve, ktorú vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok sú určené na obnovu Trenčianskeho hradu, Župného domu a ďalších objektov.

Osobitná alokácia vo výške 34 mil. eur je zameraná na to, aby sa EHMK Trenčín stalo súčasťou nového európskeho Bauhausu. Sú to investície zamerané na premenu verejných priestorov a budov. K úspešným žiadateľom o financie pre kultúru v cezhraničnej spolupráci INTERREG SK CZ 2023 patrí Žilinský samosprávny kraj, ktorý na 3 projekty takto získal 7,44 mil. eur, v procese schválenia má 2 projekty za 3,69 mil. eur.

Jeho predsedníčka Erika Jurinová avizovala, že projektovo majú pripravené zámery, ktoré sa týkajú krajskej hvezdárne, Oravského hradu, Oravskej galérie – obnovy Kostola povýšenia Sv. kríža a iné.

„V priebehu tohto a budúceho roka očakávame ďalšie výzvy pre kultúru v rámci integrovaných územných investícií a programu Interreg. Po zverejnení výziev, resp. podmienok, budeme okamžite reagovať žiadosťami o nenávratný finančný príspevok,“ povedala Jurinová.

Bratislava chce obnoviť amfiteáter v Devíne

V investičnej aktivite nezaostáva ani hlavné mesto, ktoré je vstupnou bránou na Slovensko. Eurofondy a financie z MK SR využíva Bratislava, kde si viacero pamiatok muselo na obnovu počkať. Medzi nimi ikonická Lekáreň u Salvátora (cena mobiliáru 990-tisíc eur bez DPH), ktorá je dnes v majetku mesta, predtým bola v súkromných rukách, či fontána Družba na Námestí slobody (cena rekonštrukcie 2,219 mil. eur).

„Súčasťou príbehu rozpredaja Bratislavy je napríklad aj hodnotný funkcionalistický objekt Amfiteátra v areáli hradu Devín, ktorý sa mestu podarilo získať späť,“ priblížila vedúca oddelenia kultúry na magistráte Nina Vrbanová.

Mesto zvažuje, že sa zapojí do programu Interreg SK-AT, aby obnovilo práve amfiteáter. Aj v súčasnosti Bratislava pripravuje projekty do eurofondových výziev, aby získala peniaze na obnovu kina Zora v Trnávke, na ďalšiu etapu obnovy Mirbachovho paláca, komplexnú rekonštrukciu Divadla P. O. Hviezdoslava s tým, že tieto investície budú spolufinancované z mestského rozpočtu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 5/2024