Ivan Mikloลก

Ivan Milkoลก: Slovenskรก ekonomika je len nepatrnou sรบฤasลฅou svetovej ekonomiky

Naลกa ekonomika tvorรญ 0,12 % svetovej ekonomiky a na svete je takmer 70 miest, ktorรฉ majรบ vรคฤลกรญ poฤet obyvateฤพov, neลพ mรก dneลกnรฉ Slovensko. Navyลกe sme deviatou najotvorenejลกou ekonomikou na svete. Z toho vyplรฝva viacero zรกverov, ten prvรฝ najdรดleลพitejลกรญ je, ลพe je pre nรกs ลพivotne dรดleลพitรฉ byลฅ dรดveryhodnรฝm ฤlenom euroatlantickรฉho spoloฤenstva, predovลกetkรฝm Eรš a NATO. Tรฝm druhรฝm je, ลพe vรฝvoj vonkajลกieho prostredia zรกsadnรฝm spรดsobom ovplyvลˆuje a bude ovplyvลˆovaลฅ vรฝvoj u nรกs.

Takลพe ak sa pozrieme na perspektรญvy vรฝvoja svetovej ekonomiky, no najmรค eurรณpskej ekonomiky a ลกpeciรกlne nemeckej ekonomiky (od ktorej zรกvisรญme najviac), tak moลพno konลกtatovaลฅ, ลพe s najvรคฤลกou pravdepodobnosลฅou to nebude lepลกie, ako to bolo v ostatnรฝch rokoch (po globรกlnej finanฤnej a ekonomickej krรญze v rokoch 2008 a 2009), a uลพ vรดbec to nebude takรฉ dobrรฉ, akรฉ to bolo od pรกdu komunistickรฉho reลพimu do tejto krรญzy.

Namiesto globalizรกcie a ekonomickej otvorenosti tu mรกme deglobalizรกciu, obchodnรฝ a ekonomickรฝ protekcionizmus a nacionalizmus. Namiesto geopolitickรฉho uvoฤพลˆovania mรกme rast napรคtia, namiesto odzbrojovania novรบ vlnu zbrojenia a namiesto rozmachu liberรกlnej demokracie jej รบstup. Inak povedanรฉ, miera ekonomickej a politickej slobody vo svete skรดr klesรก, ako rastie, a to je neprรญjemnรฉ pre celosvetovรบ ekonomiku, ale omnoho viac pre malรฉ a otvorenรฉ ekonomiky a krajiny.

ฤŒo sa tรฝka vรฝvoja u nรกs doma, tak tu tieลพ nevidno ลพiadne dobrรฉ sprรกvy. Slovensko sa uลพ roky prepadรกva vo vลกetkรฝch dรดleลพitรฝch ekonomickรฝch a sociรกlnych rebrรญฤkoch, ฤi uลพ je to ekonomickรก รบroveลˆ, udrลพateฤพnosลฅ verejnรฝch fi nanciรญ, konkurencieschopnosลฅ, kvalita podnikateฤพskรฉho prostredia, inovatรญvnosลฅ, vzdelanie, kvalita vlรกdnutia, zdravotnรญctvo, a tak ฤalej. A napriek tomu, ลพe ohฤพadom prognรณzovania som skeptickรฝ, tu si dovolรญm predvรญdaลฅ, ลพe najmenej do roku 2030 sa na tom niฤ zรกsadnรฉ nezmenรญ.

Poฤas najbliลพลกรญch ลกtyroch rokov preto, ลพe nรกm znovu, uลพ po ลกtvrtรฝkrรกt vlรกdne strana, ktorรก nรกs do tejto neuteลกenej situรกcie dostala. A poฤas ฤalลกรญch dvoch rokov (2028 โ€“ 2030) sa to nezmenรญ, ani keby priลกla k moci zodpovednรก a kompetentnรก vlรกda, pretoลพe viditeฤพnรฉ vรฝsledky jej politiky vo vลกetkรฝch dรดleลพitรฝch, vyลกลกie uvedenรฝch oblastiach, by sa prejavili aลพ s istรฝm, takmer dvojroฤnรฝm oneskorenรญm.

Ak si kladiete otรกzku, ako to vลกetko sรบvisรญ s realitami, tak veฤพmi silno. Nezodpovednรก a nekompetentnรก vlรกda potrebnรฉ reformy neurobรญ. Len takรฉto reformy nรกm prinesรบ rรฝchly a udrลพateฤพnรฝ rast ekonomiky a len takรกto ekonomika prinesie dostatoฤnรฉ zdroje a kvalitnรฉ prostredie pre zdravรฝ a udrลพateฤพnรฝ rast realitnรฉho trhu.

To, samozrejme, neznamenรก, ลพe sa naลกa ekonomika a nรกลก realitnรฝ trh nebudรบ rozvรญjaลฅ a nebudรบ rรกsลฅ. Budรบ, ale omnoho menej a omnoho horลกie, ako by mohli v reformnom scenรกri budรบceho vรฝvoja.

Autor: Ivan Mikloลก, ekonomickรฝ expert, prezident MESA 10, bรฝvalรฝ podpredseda vlรกdy a minister financiรญ SR.
Najฤรญtanejลกie