Kežmarok: paradoxy klenotu pod tatrami
Kežmarok leží na východnom úpätí Vysokých Tatier. Hoci je toto okresné mesto bohaté na historické pamiatky a môže sa popýšiť živým kultúrnym zázemím, borí sa s rovnakými problémami ako mnoho podobných miest na Slovensku.
Kežmarok bolo v minulosti známe slobodné kráľovské mesto. Vzniklo spojením osád pôvodného slovenského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. Prvá zmienka o osadách svätého Michala a svätej Alžbety sa datuje rokom 1251. Slobodným kráľovským mestom sa stalo privilégiom od uhorského kráľa Bela IV. v roku 1269. V pätnástom storočí Kežmarok získal viacero významných politických aj hospodárskych privilégií: právo dvoch výročných trhov, sporné právo skladu, právo meča či právo používať erb.
Strategická poloha pri dôležitých obchodných cestách zo severu Európy do Orientu mala výrazný vplyv na rýchly hospodársky rozvoj. Po celej Európe Kežmarok preslávili farbiari, stolári, súkenníci, tkáči, ihlári či zlatníci.
Viac ako sedemstoročná história mesta je dnes jasne čitateľná v zachovaných historických architektonických slohoch. Kežmarčania sú pyšní na svoju klenotnicu historických pamiatok. Barokový drevený artikulárny evanjelický kostol a budova lýcea s najväčšou školskou historickou knižnicou v strednej Európe boli vyhlásené v roku 1985 za národné kultúrne pamiatky a kostol je od roku 2008 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
V oblasti cestovného ruchu má mesto neuveriteľný potenciál. Leží vo veľmi priaznivej dostupnej vzdialenosti od Vysokých Tatier. Dobre funguje autobusové aj vlakové spojenie s Popradom, aj keď obyvatelia by privítali kvalitnejšiu mestskú dopravnú sieť a lepšie prepojenie na hlavné cestné ťahy. Potrebovali by vybudovať parkoviská, ktoré sú jednou z priorít na pritiahnutie a uspokojenie návštevníkov mesta.
V protiklade k vysokohorskej turistike a atrakciám pre lyžiarov v Tatrách môže Kežmarok ponúknuť turistom celú historickú encyklopédiu. Medzi skvosty mesta patria renesančná zvonica a neskorogotická Bazilika sv. Kríža, ktorá je svojimi rozmermi jedna z najväčších na Spiši. Pokračovať sa dá malebným stredovekým Hlavným námestím s dominantnou radnicou postavenou v roku 1461 a neskôr v roku 1799 prestavanou do dnešnej klasicistickej podoby. Námestie sa severovýchodným smerom zužuje a plynulo prechádza do Hradného námestia, ktoré sa končí neskorogotickým hradom s mestským opevnením. Už v roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
| Kežmarok Samosprávny kraj: Prešovský Počet obyvateľov: 16 482 Poloha: od 610 do 655 m n. m. Rozloha katastrálneho územia: 839,5 km2 Rozloha mesta: 24,83 km2 Miera evidovanej nezamestnanosti v meste: 28,66 % Dôležité podniky v meste:
|
Čo mestu chýba
Veľké predpoklady na rozvoj turizmu podporuje aj fakt, že Kežmarok sa nachádza v čistom životnom prostredí nezaťaženom emisiami veľkých závodov. Zásadných problémov, prečo sa turistický ruch nepodieľa výraznou mierou na hospodárskom raste mesta, je hneď niekoľko. Z pohľadu návštevníka, ktorý je ochotný prekonať aj bariéru v podobe nekvalitných ciest, azda najviac zapôsobí pomerne nízka alebo priemerná kvalita služieb od stravovacích až po ubytovacie. Od mesta s toľkými turistickými skvostmi očakáva návštevník primeranú úroveň, istú jasne čitateľnú hrdosť obyvateľov na svoje mesto. Tá sa začína pri čistých uliciach, sviežich a upravených zelených plochách a v kontexte s atraktívnymi prírodnými podmienkami aj vysokým environmentálnym povedomím. Chýba až takmer stavovská česť vo všetkých reštauráciách, kaviarňach a penziónoch, kde starostlivo vyškolený personál urobí všetko pre to, aby sa hosť vrátil. V takomto malebnom meste návštevník neočakáva honosnosť a štvorhviezdičkové kapacity. Kežmarok môže veľa vyťažiť zo svojej malej mierky a charakter turistického ruchu založiť práve na svojej jedinečnej provinčnosti. Dôsledkom málo dynamického rozvoja cestovného ruchu je jeho slabý kapitálový príspevok v podobe daní do mestskej pokladnice.
Tradičné výrobné odvetvia, ako bola textilná výroba, stagnujú až upadajú. Kedysi bola firma Tatraľan najväčším zamestnávateľom v Kežmarku, ale spoločnosť zanikla. Miera nezamestnanosti dnes prekračuje 28 %. Logickým následkom je odchod mladých ľudí z regiónu, ktorí lepšiu prácu a perspektívu hľadajú vo väčších mestách.
Napriek dobrej vekovej skladbe obyvateľstva v produktívnom veku, kde je aj demografická prognóza optimistická, počet obyvateľov mesta klesá.
Starosti a strategické ciele
Na druhej strane na výchovu a vzdelávanie mládeže je v Kežmarku vytvorených dosť kapacít. V meste je sedem materských a päť základných škôl a dve základné umelecké školy. Stredné školstvo je zastúpené Gymnáziom P. O. Hviezdoslava, Hotelovou akadémiou Otta Brucknera a troma ďalšími strednými odbornými školami. Tvorivo nadaná mládež sa môže rozvíjať na strednej umeleckej škole.
Rozvoj kultúrnej činnosti v meste zabezpečuje Mestské kultúrne stredisko. Prevádzkuje miestnu knižnicu, amfiteáter, Mestskú výstavnú sieň Barónka a kino Iskra. Výstavné priestory ponúka aj súkromná Galéria u anjela a Múzeum Hrad.
V meste sa každoročne organizujú štyri výročné predajné trhy spojené s kultúrnym programom a množstvo folklórno-kultúrnych podujatí. Najväčší a najvýznamnejší je festival Európske ľudové remeslo, ktorý dokáže pritiahnuť návštevníkov z celej Európy. Ľudovým tradíciám a tancom sa venujú folklórne súbory Magura, Magurák, Maguráčik a Goralík, ktoré podľa miestnych patria k najlepším na Slovensku. V meste žije asi 690 Rómov a ich kultúru prezentuje folklórny súbor Kesaj.
Vzhľadom na rómsku otázku treba konštatovať, že v Kežmarku väčšina z nich sú občania integrovaní do spoločnosti, bývajú v rôznych častiach mesta, najviac ich je sústredených v rómskej komunite na Továrenskej ulici, kde bývajú v starej radovej zástavbe rodinných domov. Od roku 2005 sa v meste vykonáva terénna sociálna práca, ktorej hlavnou náplňou činnosti je pomáhať sociálne vylúčeným jednotlivcom, rodinám a komunitám pri riešení ich nepriaznivej sociálnej situácie. V meste pôsobí súkromná stredná odborná škola, ktorá sa špecializuje na vzdelávanie Rómov a prezentuje sa veľmi dobrými výsledkami. Pôsobí tu viacero občianskych združení a neziskových organizácií. Niektoré založili rómski občania a vykonávajú rôzne aktivity, pričom využívajú projekty a granty vyhlásené v rámci operačných programov pre Rómov. V Kežmarku pôsobí aj regionálna kancelária Centra pre ochranu ľudských práv a národnostných menšín.
Najväčšie starosti má miestna samospráva s nezamestnanosťou. S tým úzko súvisí mravčia práca na rôznych aktivačných programoch a celková snaha o hospodárske oživenie mesta. Majú podrobne vypracované strategické ciele v oblasti priemyselných investícií, cestovného ruchu, technickej infraštruktúry či životného prostredia. Okrem nevyhnutných finančných injekcií v podobe investícií do spomenutých oblastí bude mesto Kežmarok celkom isto potrebovať najmä entuziazmus vlastných obyvateľov a ich chuť spraviť niečo pre vlastné mesto, v ktorom žijú. Napokon, tak je to všade.
| Silné stránky mesta | Slabé stránky mesta |
|
|
Mária Nováková
foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
