Legislatívne preteky s časom pokračujú

Firmy, stavebníci a úrady sa učia narábať s novými stavebnými zákonmi a majú rôzne očakávania. Problémy riešia za pochodu.

V apríli 2025 má vstúpiť do platnosti zákon o výstavbe č. 201/2022. Minister dopravy Jozef Ráž však vo vystúpení počas Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva 2024 v máji v Bratislave povedal, že rezort pracuje na novom stavebnom zákone. Development a stavebníctvo na Slovensku ovplyvnia aj ďalšie zákony okrem od apríla 2024 už platnej novely stavebného zákona č. 46/2024 a zákona o územnom plánovaní č. 200/2022, ktoré priniesli veľa zmien (venovali sme sa im v marcovom ASB).

Stále chýba „čerešnička na torte“ – platný zákon o výstavbe. Legislatívny proces zmien v súvislosti so stavebným sektorom pokračuje na plné obrátky. O novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) z dielne rezortu životného prostredia bude parlament rokovať v septembri, po rokovaniach s Európskou komisiou.

Zákon o strategických investíciách z ministerstva dopravy, ku ktorému predostrela výhrady bývalá prezidentka Zuzana Čaputová v súvislosti s vyvlastňovaním, majú poslanci opäť prerokovať v júni a prelomiť jej veto. Tento zákon sa má uplatniť napríklad pri výstavbe diaľnic aj štátnych nemocníc v Bratislave. Očakávania investorov a stavebných úradov sú v prípade zákona o výstavbe veľké, pretože novelizácia stavebného zákona je iba dočasným riešením do apríla 2025.

Odborná verejnosť sa poteší modernému a dlhodobo udržateľnému riešeniu. Podľa výkonného riaditeľa bratislavského Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Juraja Suchánka zmeny v stavebnom zákone priniesli prvé náznaky zlepšenia aj prvé problémy. Mnohé témy treba ešte dotiahnuť a na širšie skúsenosti s vydávaním záväzných stanovísk s lehotou 60 dní od väčšiny stavebných úradov si treba počkať, pretože v čase našej uzávierky táto lehota ešte neuplynula.

„Ukázalo sa, že nové postupy pri vydávaní záväzných stanovísk obce o súlade s územným plánom sa stretli s nejasným výkladom tak obcí, ako aj stavebných úradov. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (PV SR) na situáciu ale pomerne rýchlo zareagoval a v čase uzávierky článku finalizoval obsiahle metodické usmernenia k tejto problematike,“ pomenoval problém Juraj Suchánek.

Pripravili päť vyhlášok o výstavbe

O poriadny krok vpred v príprave na apríl 2025 sa pohol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, keď začiatkom roka 2024 vypracoval a rezortu dopravy postúpil päť návrhov dôležitých vyhlášok v súvislosti s výstavbou, napríklad o podrobnostiach členenia stavieb, náležitostiach podaní, o forme a dokumentácii stavby, o všeobecných požiadavkách na výstavbu a o činnosti geodeta pri príprave a zhotovovaní stavby. V súčasnosti platné vyhlášky o výstavbe úrad neaktualizuje.

Od 1. apríla 2024 je okrem novely stavebného zákona platný zákon o územnom plánovaní a pracujú regionálne stavebné úrady. Funguje novinka – Portál pre územné plánovanie (www.stavebnyurad.info) pre účastníkov územnoplánovacieho procesu. Do konca mája ho navštívilo 1 400 užívateľov z radov odbornej verejnosti, z toho sa 400 registrovalo, registrovaných je tiež 46 právnických osôb a 26 samospráv. Novým prvkom v systéme sú aj regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu v ôsmich krajských mestách.

Úrad v Žiline nad rámec svojej agendy riešil vyvlastňovacie žiadosti v oblasti výstavby diaľnic D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, D1 Hubová – Ivachnová. Regionálny úrad v Košiciach má v pôsobnosti výstavbu automobilky VOLVO – Valaliky. Realizuje vyvlastňovacie konania a povoľovanie stavby ako prvostupňový stavebný úrad.

Rozpačité začiatky novej legislatívy

Za problematický a turbulentný sa považuje nábeh na novú stavebnú legislatívu v hlavnom meste Bratislave a Košiciach, kde je dvojstupňová samospráva, ale napríklad aj v Banskej Bystrici. Kritický postreh priniesol Filip Gašparec, vedúci stavebného úradu v Banskej Bystrici.

Poukázal na to, že spoločnosť a najmä osoby, ktoré sa hlásia k určitej stavovskej príslušnosti, si doposiaľ normatívnu reguláciu náležite neosvojili, takže očakávajú intenzívnu súčinnosť od stavebného úradu. To prináša zvýšené nároky na jednotlivých odborných referentov, ktorí sú zo zákona povinní konať a rozhodovať, pričom ich súčinnosť je druhotná, nie prvotná, pripomenul.

Dôležité sú aj metodické usmernenia od ministerstiev, konkrétne od rezortu životného prostredia, ktoré v reakcii na povoľovanie súboru stavieb mali podľa Gašparca odlišný výklad ako zrejme zamýšľal zákonodarca, čím vznikol stav právnej neistoty.

Lehoty vydávania stanovísk v Banskej Bystrici dodržiavajú, ale na úkor inej agendy na stavebnom úrade. V Nitre sú predbežne optimistickí a podľa hovorcu mesta Tomáša Holúbka by nemali mať problémy dodržiavať lehoty. V Bratislave majú digitálnu službu nazvanú Bratislavské konto, ktorú využíva odborná verejnosť na zasielanie žiadostí o záväzné stanovisko k investičnej činnosti a investičnému zámeru.

Napriek príprave od minulého roka museli podľa hlavného architekta Juraja Šujana reagovať na poslednú chvíľu na novelu stavebného zákona č. 46/2024, ktorá zásadným spôsobom upravovala práve túto agendu, len dva týždne pred nadobudnutím účinnosti.

„Niektoré dôsledky právnej úpravy nie sú jasné doteraz a vyjasňujeme si ich s rezortnými legislatívcami,“ upozornil. Za najväčší problém považuje Šujan úkony spojené s podávaním žiadostí, pretože neexistuje jednotný online formulár.

Magistrát intenzívne komunikuje s mestskými časťami, pretože obe strany sa podieľajú na agende záväzných stanovísk. V tejto súvislosti opäť pripomenul, že žiadosti o záväzné stanovisko treba podať hlavnému mestu aj príslušnej mestskej časti. S mestskými časťami komunikujú denne najmä e-mailom a spoluprácu zatiaľ hodnotia veľmi pozitívne.

Opatrný optimizmus stavebných firiem

Na záver trochu štatistiky, ktorá vypovedá o nálade na trhu. Podnetnou sondou do myslenia a očakávaní stavebných spoločností od novej stavebnej legislatívy boli výsledky polročnej štúdie spoločnosti CEEC Research, ktorú prezentovala na spomenutom Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 2024. Tej sa zúčastnilo 160 riaditeľov stavebných a projektových spoločností rôznej veľkosti.

Spoločnosti si novú legislatívu spájajú s prísľubom efektívnejšieho schvaľovacieho procesu, dúfajú v zjednodušenie koordinácie medzi úradmi. Mohla by sa rýchlejšie stavať infraštruktúra, čo je stále slovenská boľačka, prišlo by viac zahraničných investícií. Z výsledkov vyplynulo, že 69 % firiem verí, že súčasná podoba stavebného zákona prinesie zrýchlenie výstavby, 31 % v to neverí.

Zaujímavé je tiež zistenie, že 48 % opýtaných firiem nezačalo ešte s prípravou na nové požiadavky, ktoré prinesie zákon, 28 % z nich bude školiť zamestnancov a 14 % bude implementovať nové postupy. Až 44 % firiem nemá však dostatok informácií o zmenách, 30 % neočakáva výzvy a 10 % čaká rast administratívnej záťaže a zvýšenie výdavkov.

Ako nový stavebný zákon ovplyvní náklady a ceny, až 43 % firiem zatiaľ nevie zhodnotiť, 22 % čaká rast ponúk a rast stavebných projektov, 19 % firiem nečaká významný vplyv, 10 % čaká zvýšenie nákladov.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2024