Levice: S veľkým potenciálom

Len máloktoré mesto sa v súčasnosti môže chváliť zvyšovaním zamestnanosti. Levice síce nepatria medzi slovenské ekonomické metropoly, ale premysleným plánovaním a podporou diverzifikovanej výroby menšieho rozsahu dosiahli stav, keď môžu s pokojom Angličana hovoriť o stabilite. V čase, keď všetci developeri plačú nad prebytkom ponuky, tomuto mestu chýba prinajmenšom stovka bytov, ktorá by sa pri troche zveličenia rozpredala ako banány na Vianoce pre rokom 1989. Len keby developeri nepočítali stále v bratislavských číslach. Zdá sa, že ekonomický potenciál mesta nie je len prechodným javom. V priemyselnom parku už prebieha výstavba 3. etapy a dopyt po nových prevádzkach stále rastie.

„Z hľadiska územného rozvoja sa snažíme budovať mesto ako živý organizmus, v ktorom sa kontinuálne dopĺňajú nové funkcie s existujúcimi,“ začína rozhovor architektka Zlatica Zaujecová, vedúca referátu územného plánovania a bytovej politiky. Zároveň pripomína, že záväzným dokumentom na usmerňovanie rozvoja Levíc je územný plán schválený v marci v roku 2005. V dôsledku vysokého záu­jmu o výstavbu však do dnešného dňa evidujú už osem zmien a doplnkov, z toho šesť je už schválených. Zmeny sa týkajú predovšetkým rozšírenia Priemyselného parku Levice-Géňa, dostavby zóny obchodnej vybavenosti, výstavby dopravného obchvatu či zmien funkčného využitia územia.

Mesto pre kultúru
Asi najbolestivejšou, ale zároveň obrovskou výzvou pre Levice je otázka revitalizácie mestského centra. Námestie hrdinov už dlhé roky slúži ako záchytné parkovisko, čím sa znižujú možnosti aktívneho spoločenského využívania centra. Nepria­znivý stav by mal vyriešiť nový revitalizačný projekt. „O revitalizácii námestia sme uvažovali už dlhšie, no veľkým problémom bol nedostatok parkovísk v centre, ktorý by sme zabraním plochy ešte zvýšili. Chýbala nám náhradná plocha na vytvorenie parkoviska,“ hovorí Zlatica Zaujecová.

„Problém vyriešil záujem súkromného investora o kúpu starého kultúrneho domu Družba. Ten sa po prestavbe zmení na obchodno-spoločenské centrum. Jeho súčasťou je viacfunkčná kinosála, ktorá prejde po výstavbe do majetku mesta,“ dopĺňa architektka Mária Navrátilová, vedúca oddelenia územného plánovania a stavebného poriadku. Zároveň podotýka, že investor sa zaviazal postaviť pod domom kultúry veľké záchytné parkovisko a súčasne poskytnúť náhradné priestory na vytvorenie dočasného parkoviska počas prestavby námestia. Podľa slov primátora mesta Štefana Mišáka bude projekt s nákladmi vo výške 2 milióny € (60 miliónov Sk) financovaný prostredníctvom nenávratného príspevku z fondov Európskej únie – z Operačného programu Revitalizácia sídiel.

„Na revitalizáciu námestia máme už stavebné povolenie a čakáme na schválenie finančných prostriedkov,“ dodáva Mária Navrátilová. „Ak všetko pôjde podľa plánu a dotáciu dostaneme, začiatkom budúceho roka začneme s budovaním náhradného parkoviska a revitalizáciou námestia. V rámci prvej fázy výstavby sa najprv vyrieši doprava, ktorej zokruhovanie okolo námestia značne zjednoduší priechodnosť centra mesta. V jeseni 2010 alebo začiatkom roka 2011 by sa následne asanoval dom kultúry a vystavali podzemné parkoviská,“ hovorí primátor. Náklady súkromnej investície predstavujú 33,2 miliónov € (1 miliardu Sk).

Ďalšou významnou pripravovanou verejnou investíciou je projekt rekonštrukcie a transformácie židovskej synagógy na viacúčelové kultúrne centrum. „Počíta sa s vytvorením trvalej expozície obrazov, ako aj priestorov na kultúrne podujatia komornejšieho charakteru – koncertov či vystúpení menších divadiel,“ hovorí Mária Navrátilová. „Projekt má stavebné povolenie, momentálne čakáme už len na výzvu Európskej únie na prihlasovanie projektov na daný účel,“ dodáva.

Okrem revitalizácie námestia a stavieb na kultúrne využitie plánuje mesto investovať aj do existujúcich plôch zelene. „Aktuálne máme pripravené projekty na dotvorenie Parku Milana Rastislava Štefánika. Pôvodný historický park s rozlohou 1,7 ha sa po revolúcii rozrástol na 5 ha. V parku vznikli nové vodné plochy, detské ihrisko a viacero oddychových častí s rôznym využitím. V snahe prispôsobiť priestor všetkým vekovým kategóriám obyvateľstva sme sa rozhodli zriadiť plochu, ktorá napomôže rozvíjať telesné a spoločenské aktivity dôležitej skupiny návštevníkov – seniorov,“ hovorí Zlatica Zaujecová.

„Takisto chceme dotvoriť hlavný vstupný portál do parku; projekt je momentálne pred vydaním stavebného povolenia,“ dodáva. Významnou zelenou mestskou lokalitou je aj hradný park. Jeho súčasný vlastník, Nitriansky samosprávny kraj, však nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho údržbu či prípadný rozvoj. Získanie parku prostredníctvom výmeny pozemkov by pre mesto vytvorilo viacero možností na ďalší rozvoj kultúry a verejných priestranstiev.

Bytová politika
Podľa slov Štefana Mišáka mesto aktuálne eviduje približne tisíc žiadostí o bývanie. Z nich by minimálne sto záujemcov kúpilo novostavbu ihneď. Dopyt tiež môže zvýšiť pripravovaná dostavba jadrovej elektrárne v Mochovciach, vďaka ktorej mesto predpokladá nárast obyvateľstva približne o 4 500 osôb. Mesto má pre byty pripravené viaceré lokality, avšak výstavba dlhodobo stroskotáva na nezáujme developerov stavať byty v štandardných cenách (najmä v čase stavebného boomu) či na problémoch s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov. Podľa Márie Navrátilovej by situáciu mohla dočasne zlepšiť rozbiehajúca sa prestavba bývalých Žižkových kasární, ktoré sa pretransformujú na bytový dom s polyfunkčným parterom.

Celkovo projekt prinesie približne 87 bytov. Ďalším zaujímavým územím je lokalita pri Pedagogickej sociálnej akadémii v centre mesta. „Realizácia projektu však súvisí s rekonštrukciou už spomínaného kultúrneho domu, preto sa výstavba bytov začne až po dokončení námestia a výstavbe kultúrneho domu. Práve toto územie bude zatiaľ slúžiť ako dočasné parkovisko počas revitalizácie Námestia hrdinov,“ dodáva architektka.
Lokality určené na bytovú výstavbu sa nachádzajú aj v podhradí, kde mesto postupne odkupuje pozemky pre infraštruktúru a za obytnou časťou Vinohrady. Proces spomaľuje najmä neochota vlastníkov odpredať pozemky či nadhodnotené cenové požiadavky.

„Veľké nádeje sme vkladali do projektu v blízkosti obchodného domu Kaufland na ulici Červenej armády. Tu mal vyrásť obytný súbor s približne 108 bytmi. Zámer sa však nepodarilo uskutočniť, takže pozemok je stále voľný,“ hodnotí situáciu Zlatica Zaujecová a zároveň konštatuje, že akútny nedostatok bytov sa aktuálne väčšina záujemcov snaží riešiť indivi­duálnou bytovou výstavbou vo viničných oblastiach. „Transformovanie pozemkov viníc na stavebné pozemky na bývanie je problematické, pretože väčšina z nich je úzka a nespĺňa požiadavky na výstavbu. Navyše, tieto lokality nemajú technickú infraštruktúru vhodnú na výstavbu rodinných domov,“ dodáva.

Výstavbu nájomných bytov mesto zatiaľ nepripravuje, pretože podľa primátora nie je súčasná smernica na prideľovanie bytov veľmi spravodlivá. „Reálne sa stáva, že mnohé rodiny pre strach zo straty strechy nad hlavou ostávajú radšej pracovať na menej platených miestach, aby nepresiahli finančné limity požadované pre takýto typ bývania, lebo na kúpu nového bytu ešte nemajú peniaze. Na druhej strane sú prípady, že bývanie poskytneme záujemcom, ktorí už po druhom mesiaci užívania bytu nie sú schopní platiť. Pričom podľa zákona sme nútení doslova na ulicu vysťahovať slušné rodiny, hoci len o pár desiatok eur presiahli trojnásobok životného minima,“ vysvetľuje nevýhody systému Štefan Mišák a zároveň podotýka, že pri projektoch sociálneho bývania by nemali smernice klásť dôraz len na finančné ­hľadisko.

Služby a cestovný ruch
Rozvoj služieb a cestovného ruchu je ďalšou z priorít Levíc. V súčasnosti prebieha na Námestí hrdinov výstavba Hotela Astrum Laus, ktorý doplní stavebnú prieluku v západnej časti námestia. „Súčasťou hotela s kapacitou 120 lôžok bude kongresová sála a relaxačné centrum. V parteri hotela je navrhnutá obchodná pasáž a v podzemí budú dve podlažia so 120 parkovacími miestami,“ hovorí Mária Navrátilová.

Veľké obchodné prevádzky ako obchodné domy Tesco, Hypernova, Nay Elektrodom sú lokalizované v severozápadnej časti mesta. Momentálne prebieha schvaľovanie zmien a doplnkov k územnému plánu z dôvodu zámeru výstavby obchodného centra s množstvom menších prevádzok. V tejto lokalite sa nachádza aj územná rezerva na plánovaný severný obchvat, ktorý výrazne odľahčí dopravu v centre mesta. V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu čakajú zmeny aj rekreačné stredisko Margita-Ilona v katastri mestskej časti Kalinčiakovo. To patrí pod správu mesta, avšak má len sezónnu prevádzku. Spracovaná urbanistická štúdia počíta s rekonštrukciou a rozšírením rekreačného strediska a vybudovaním ubytovacích zariadení na celoročnú prevádzku.

V štádiu prípravy je aj projekt cyklistického prepojenia Levíc s obcami Horná a Dolná Seča až do Kalnej nad Hronom. „Minulý rok sme prepojili mesto s priemyselným parkom Levice-Géňa,“ hovorí Mária Navrátilová. Celková dĺžka plánovanej trasy je 10 km.

Rozrastajúci sa priemyselný park
Zatiaľ najviac zmien a doplnkov k územnému plánu si vyžiadal rozvoj Priemyselného parku Levice-Géňa. Dve etapy už fungujú, tretia je momentálne vo výstavbe. V parku sa nachádza 15 výrobných, prevažne menších spoločností, čo sa ukázalo ako veľmi dobrá stratégia. „Napriek hospodárskej kríze neevidujeme pokles zamestnanosti, ktorá od konca minulého roku, aj keď len pomaly, stále stúpa,“ podotýka primátor. „Máme záujem odkúpiť časť areálu PM Zbrojníky, konkrétne halu starého mäsokombinátu, a pripraviť ju pre budúceho investora, pričom areál by ostal v majetku mesta,“ dodáva.

Ortofotomapa mesta Levice     
1 – Priemyselný park Levice-Géňa, 2 – lokalita pre rozvoj obchodných domov, 3 – severný obchvat Levíc, 4 – areál bývalých Žižkových kasární, 5 – lokalita na rozvoj bývania za obytnou časťou Rybníky
Ortofotomapa: © Geodis Slovakia, s. r. o., 2006

Levice Okres: Levice Kraj: Nitriansky Región: Tekov Rozloha katastrálneho územia mesta: 60,996 km2 Počet obyvateľov mesta: 35 985 Počet obyvateľov okresu: 119 721 % obyvateľstva v produktívnom veku: 67,6 % (mesto Levice) % ekonomicky aktívneho obyvateľstva: 36,2 % (okres Levice) Nezamestnanosť: 14,43 % (okres Levice)

Súčasné strategické podniky: VÚEZ, a. s. ADATO, s. r. o. Istroenergo Group, a. s. Leaf Slovakia, s. r. o. ZF SACHS Slovakia, a. s. ZF Levice, s. r. o. de Miclén, a. s. Levické mliekarne, a. s. Levické pekárne, PEZA a. s. Kufferath, s. r. o.

Nemôže využívať vlastný majetok
Určité zmeny sa pripravujú aj v energetickom zabezpečení Levíc. Okrem vykurovania plynom by mesto chcelo využívať aj alternatívny zdroj – prebytočnú energiu z paroplynovej elektrárne v priemyselnom parku. „Po napojení tohto zdroja by sa už v prvom roku automaticky znížili mesačné náklady každej domácnosti na vykurovanie v priemere o 3,3 € (100 Sk), po dvoch rokov až do 5 € (150 Sk),“ hovorí Štefan Mišák. Problém je však vo vlastníckych vzťahoch. Mesto v roku 2002 prenajalo rozvody tepelného hospodárstva na 15 rokov súkromnej spoločnosti, ktorá nechce povoliť transport energie z alternatívneho zdroja.

„Neostáva nám teda nič iné, ako čakať do roku 2017, keď vyprší nájomná zmluva,“ konštatuje primátor, pričom ďalšie energetické alternatívy, ako sú spaľovanie drevnej štiepky či slamy, vidí len ako doplnkovú možnosť temperovania v krajných prípadoch, ale nie na zabezpečenie tepla počas celého vykurovacieho obdobia.

Silné stránky mesta	Slabé stránky mesta
rozvinutá priemyselná výroba	nepriaznivá demografická situácia a významné zastúpenie sociálne neprispôsobivých skupín, nedostatočne riešené problémy marginalizovaných skupín obyvateľstva
AE Mochovce – stabilná základňa pre osoby s vysokou kvalifikáciou	nepriaznivá dopravná sieť mesta, zlý stav cestných komunikácií, nedostatok parkovacích miest
dobré podmienky na letnú rekreáciu a cestovný ruch	narušená urbanistická štruktúra mesta asanáciami, nedobudované centrum, ktoré tak neplní funkciu prirodzeného kultúrneho a spoločenského centra
bohatá história a atraktívne centrum mesta	nedostatočná propagácia mesta, málo rozvinutý cestovný ruch
rozsiahle priestorové rezervy na umiestnenie priemyslu, bývania, občianskej vybavenosti	nedostatok voľnej pracovnej sily v technických profesiách

Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.