Levoča: Pamiatky sú magnetom turistického ruchu

Levoča je synonymom mesta s historickými skvostami na európskej úrovni. Mohutný fortifikačný systém s takmer dva kilometre dlhými hradbami chráni stredoveké kultúrne pamiatky, medzi ktorými hlavnú pozornosť púta výnimočné sochárske dielo Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba. Minuloročný zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol logickým vyústením snáh o zachovanie unikátneho súboru objektov, ktoré patria medzi ústredné turistické magnety tohto mesta na Spiši. Levoča – to však nie je len kultúra, história a súvisiaci cestovný ruch, jeho potenciál sa rozvíja aj v oblasti vzdelávania a priemyslu.

Územný plán, priemyselná zóna
V súčasnosti sa mesto sa rozvíja podľa schváleného územného plánu z roku 2005, ktorý bol však minulý rok podľa stavebného zákona revidovaný a posudzovala sa jeho aktuálnosť. Po pripomienkovaní zo strany odborných inštitúcií a zohľadnení názoru pamiatkarov, pokiaľ ide o zápis do UNESCO, ale aj o mienky radových občanov mesta, bol územný plán otvorený, pričom magistrát si podľa stanovených požiadaviek vytýčil jeho najdôležitejšie ciele.

„Ide predovšetkým o ochranu kultúrneho dedičstva,“ hovorí Ing. Alžbeta Pitoráková, vedúca oddelenia investičnej činnosti, územného plánovania a životného prostredia na Mestskom úrade Levoča. „Najdôležitejšou časťou územného plánu je zachovanie stredovekého charakteru urbanizmu centrálnej mestskej zóny a revitalizácia historických objektov na ústrednom Námestí Majstra Pavla. Nový územný plán rieši aj výstavbu individuálnej výstavby v troch vytipovaných lokalitách, priemyselnú zónu, ako aj mestské satelity, medzi ktorými dominuje Levočská dolina s turistickým ruchom.“

Samotná priemyselná zóna pozostáva z hnedého a zeleného priemyselného parku, ktorý má rozlohu vyše 20 hektárov. Nachádza sa v strategickej blízkosti štátnej cesty, mestskej križovatky a diaľničného privádzača z plánovaného diaľničného úseku Jablonov – Jánovce. V súčasnosti prebieha rokovanie s potenciálnymi investormi.

Mestská pamiatková rezervácia a cestovný ruch
V roku 2009 bol na program 33. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v španielskej Seville zaradený i bod rozšírenia existujúcej lokality o Levoču. Dňa 27. 6. 2009 bol na zasadnutí tohto výboru, prijatý návrh na rozšírenie už zapísanej lokality Spišského hradu a pamiatok okolia s novým názvom: Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia. Certifikát o zápise Mesta Levoča na Zoznam svetového dedičstva odovzdal Mestu Levoča minister kultúry Daniel Krajcer dňa 12. 11. 2010 v priestoroch historickej levočskej radnice.

„Rozšírená lokalita lepšie reprezentuje kvality regiónu, keďže v historických obdobiach tento región patril k špičkovým vo viacerých oblastiach vývoja umenia a kultúry,“ dodáva Alžbeta Pitoráková. „Levoča spolu so Spišským hradom, Spišskou Kapitulou, Spišským Podhradím, Žehrou a prírodným prostredím v spojení s pútnickým miestom tak vytvára najhodnotnejšiu a historicky neporušenú oblasť stredovekého osídlenia Spiša.“

Jedným z argumentov zápisu do Zoznamu UNESCO bol aj zachovaný urbanizmus námestia stredovekého mesta tvaru obdĺžnika s plochou 100 × 400 m, ktorého obnova je ústredným bodom v záchrane pamiatok. Jej súčasťou je aj rekonštrukcia Chrámu sv. Jakuba, v ktorom sú na najvyššom drevenom neskorogotickom oltári na svete (s výškou 18,62 m) a na iných miestach chrámu vyrezávané diela významného stredoeurópskeho neskorogotického umelca Majstra Pavla. V uplynulom roku Levočania kompletne zrekonštruovali aj fasádu renesančnej radnice. „Pri opravách týchto pamiatok spolupracujeme s Ministerstvom kultúry SR i s cirkvou a využívame granty Európskej únie a Štátneho fondu rozvoja bývania,“ hovorí Alžbeta Pitoráková. „Navyše, chceme revitalizovať aj niektoré iné objekty na námestí Majstra Pavla, ktoré by mali ešte viac oživiť centrum Levoče. Pre nás je veľkou výhodou, že v meste sídli reštaurátorský ústav, ktorý patrí pod Ministerstvo kultúry. Pracujú tam totiž domáci  ľudia, ktorí sa celý život zaoberajú pamiatkami v Levoči, a tak najlepšie vedia, v akom sú stave a čo naliehavo potrebujú.“

Ekonomický efekt zápisu do zoznamu UNESCO je podľa Alžbety Pitorákovej ťažké vyčísliť. Niečo môžu ukázať hodnoty príjmov dane z ubytovania a poplatkov za parkovanie, do budúcnosti však mesto predpokladá ľahší prístup k získavaniu zdrojov na obnovu pamiatok z rôznych grantových systémov na národnej i medzinárodnej úrovni. Nepriamym príjmom môže byť „bezplatná reklama“ Levoče značkou UNESCO v propagačných materiáloch a médiách.

Doprava
S obnovou Námestia Majstra Pavla, na ktorom sa v budúcnosti plánuje vylúčiť osobná doprava, súvisí aj stacionárna doprava v centrálnej pamiatkovej zóne. Keďže sa tu nedajú zrealizovať veľké povrchové parkoviská, ba ani podzemné garáže, mesto chce problém vyriešiť záchytnými parkoviskami umiestnenými za hradbami. Podľa Alžbety Pitorákovej je však parkovanie celomestským problémom. „Zároveň by sme veľmi uvítali čím rýchlejšie dokončenie diaľničného úseku Jánovce – Jablonov, aby sa nám pred mestom netvoril lievik,“ upozorňuje vedúca oddelenia investičnej činnosti, územného plánovania a životného prostredia mesta Levoča. „Kamióny totiž prechádzajú v tesnej blízkosti hradieb, čo nie je pre ich stavebnú kondíciu žiaduce.“
Pravidelná železničná doprava v Levoči takmer neexistuje, najbližšia železničná stanica je v Spišskej Novej Vsi. Lokálny motorový vlak premáva len počas trojdňovej Mariánskej púte.

Bývanie, sociálna starostlivosť
Uplynulý rok Mesto Levoča ukončilo a skolaudovalo dva bytové domy, ktoré sú umiestnené na existujúcich sídliskách. Každý z nich má 20 bytových jednotiek, v rámci ktorých sú niektoré byty určené pre ľudí s telesným postihnutím. Ide o jedno- a dvojizbové byty pre mladé rodiny, ktoré sa vystavali s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania. Súkromný investor zároveň odkúpil od mesta pozemky v lokalite Západ, kde v súčasnosti prebieha stavebné konanie na šesť nových bytových domov s polyfunkčným charakterom.

Individuálna bytová výstavba patrí k problémovým oblastiam, pretože hoci mesto má na jej rozvoj plochy, nie je vlastníkom pozemkov, ktoré by boli v dotyku so zastavaním územím. Proces teda brzdí majetkovoprávne vysporiadanie, v ktorom treba pozemky najprv vykúpiť, následne urobiť urbanistické štúdie a potom sa môžu predávať. Aký-taký pokrok je iba v príprave lokality Plantáže, kde sa v súčasnosti vykupujú pozemky.

Levoča si už dlhodobo udržiava stabilný počet populácie v počte 14- tisíc obyvateľov. Vysoké percento z nej však tvorí rómske obyvateľstvo, ktoré sa len s veľkou námahou darí integrovať do života mesta. Podľa Alžbety Pitorákovej ide zväčša len o oblasť verejno-prospešných prác na čistote mesta, no tých, ktorí chcú naozaj pracovať, je len veľmi málo. Pri riešení rómskeho, ale aj sociálneho problému odovzdalo mesto pred tromi rokmi štyri nájomné bytové domy nižšieho štandardu v miestnej časti Levočské lúky.

Kultúra a školstvo
Azda najvýraznejšou kultúrnou aktivitou sú Dni Majstra Pavla, v rámci ktorých sa od jari do jesene uskutočňujú rôzne koncerty a podujatia – rezbársky, kamenársky či maliarsky plenér, ale aj inštalácia stánkov tradičných ľudových remesiel. Dni Majstra Pavla sa organizujú s Poľskom a Maďarskom a vrcholia podujatím Magická Levoča so svetoznámymi hudobnými i tanečnými telesami. Každodennú kultúru napĺňa Mestské divadlo, Spišské múzeum s viacerými výstavnými miestnosťami, je tu aj špeciálne múzeum pre zrakovo postihnutých a nachádza sa tu aj pracovisko Štátneho archívu.

V Levoči je päť materských škôl, pričom jedna z nich je zrekonštruovaná z prostriedkov EÚ a patrí k nej aj veľké dopravné ihrisko. Povinnú školskú dochádzku detí zabezpečujú tri základné školy, z toho jednu zrekonštruovali pred štyrmi rokmi a dve školy sa rekonštruujú v súčasnosti s cieľom znížiť ich energetickú náročnosť. V pomere k veľkosti mesta sa v ňom nachádza veľa stredných škôl – dve gymnáziá: štátne Gymnázium J. Francisciho-Rimavského a cirkevné Gymnázium sv. Františka Assiského, Stredná zdravotnícka škola Štefana Kluberta, Stredná pedagogická škola, Stredná odborná škola Majstra Pavla, pričom veľké zastúpenie majú aj špeciálne školy – Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna pre deti so sluchovým postihnutím a Spojená škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých. V Levoči je aj vysunuté pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Ľudo Petránsky
Foto: MsÚ Levoča, Igor Bobák

Článok bol uverejnený v časopise ASB.