Matúš Bizoň: Tvorivé urbanistické prístupy mohli priniesť mnohonásobne viac impulzov a podnetov pre zónu Mlynské nivy

Hoci sú urbanistické štúdie pre tvorbu mesta mimoriadne dôležitým podkladom pre usmerňovanie jeho ďalšieho rozvoja, prvá mestská štúdia vzor nepriniesla.

Na Slovensku nevyhnutne potrebujeme vedu a výskum o priestore a tvorbe kvalitného sídelného prostredia. Priestor okolo nás nie je totiž nevyčerpateľným zdrojom. Mali by sme si ho vážiť, rozprávať sa ňom a hľadať tie najlepšie riešenia kvôli zvýšeniu kvality života a bývania jeho obyvateľov. Urbanistické štúdie sú pritom jedným z najjednoduchších spôsobov, ako na to.

Aj preto je cenné, že Mestská urbanistická štúdia zóny Mlynské nivy vôbec vznikla. Akékoľvek riešené územie má však vždy viacero scenárov, ako ho rozvíjať. Navyše aj správnych môže byť niekoľko. Veď ako sa vraví, čo architekt, to názor. Štúdie tieto názory grafi cky vykresľujú a textovo popisujú, čím sú pomerne jednoducho pochopiteľné aj pre širokú verejnosť. Spravidla v diferencovaných variantoch.

Variantnosť štúdie Mlynské nivy je, žiaľ, len formálna. Hoci deklaruje spracovanie Variantov 1 a 2, prakticky žiadne ideové odlišnosti neprinášajú. Nielenže je priestorové vymedzenie regulačných blokov v oboch variantoch totožné, ale aj umiestňovanie budov do jednej a tej istej formy zástavby je v oboch variantoch rovnaké. Zastavovacie podmienky vyjadrené prostredníctvom indexu podlažných plôch sú detto totožné.

Bloky sa tak v celej štúdii odlišujú len funkciou. V praxi to znamená len otázku, či bude mať mesto viacej 201, alebo 501, t. j. viac vybavenosti a menej bývania alebo viac bývania a menej vybavenosti. Z tohto uhla pohľadu je štúdia premárnenou šancou.

Tvorivé urbanistické prístupy mohli priniesť mnohonásobne viac impulzov a podnetov pre túto zónu. Pre koncepciu dopravy, rozmanitosť formy zástavby, zohľadnenie nadväznosti na susedné križovatky, umiestňovanie dominánt atď. Úsmevné však je, že štúdia aplikovala súčasne index podlažných plôch, zastavanosť, ako aj výšku objektov. V tomto konštrukte urbanistickej regulácie je minimálne jedna premenná odvodením od zvyšných dvoch. Duplicitne.

V tomto smere je dokonca otázne, či je mestská štúdia v súlade so svojím vlastným Zadaním, v ktorom sa v požiadavkách na variantnosť okrem iného uvádza, že štúdia mala priniesť rozdielne členenie územia na funkčné bloky. Nevydalo.

Mesto Bratislava má úzus, resp. uznesenie, že ak má byť akákoľvek plocha zaradená do aktualizácie územného plánu, musí mať kladne prerokovanú urbanistickú štúdiu. Ak mesto spracováva štúdiu takpovediac sama pre seba, ide o pomerne formálny krok. Mestská štúdia Mlynské nivy je toho dôkazom. Pre akéhokoľvek developera tento proces znamená, že pri spracovaní urbanistickej štúdie potrebuje od mesta hneď tri stanoviská. Možno štyri, a všetky kladné.

Prvýkrát sa mesto vyjadruje k návrhu Zadania, druhýkrát by ho malo schváliť a tretíkrát vydáva stanovisko s uplatnením svojich pripomienok k samotnému návrhu urbanistického riešenia. Dopracovanú štúdiu podľa výsledkov z verejného prerokovania by malo mesto navyše ešte formálne odobriť, čím potvrdí nielen kladné prerokovanie, ale aj korektné dopracovanie diela do výslednej podoby. V praxi však developeri čakajú na každé jedno stanovisko aj rok…

Urbanistická štúdia je len nezáväzným územnoplánovacím podkladom. Umiestňovanie stavieb musí byť stále v súlade s územným plánom. Na jeho aktualizáciu v zmysle záverov tejto štúdie bude však treba nielen politickú vôľu mestských poslancov, ale aj developerské akceptovanie neľahkej kúpnopredajnej opcie nadhodnoty každého jedného bloku. Dá sa teda očakávať, že k fyzickej premene riešeného územia a zlepšeniu kvality bývania na území Mlynských nív vedie ešte dlhá cesta.

Text: Matúš Bizoň

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2024