Na regionรกlne ลกkolstvo treba peniaze, veฤพa peลazรญ
Zabezpeฤenie ลกkolstva a hypotekรกrne financovanie bรฝvania majรบ minimรกlne jedno spoloฤnรฉ โ ลกtรกt a samosprรกvy na jednej strane a ลพiadateฤพ v banke na druhej strane sa mรดลพu prikryลฅ len takou perinou, akรบ majรบ. Aj tak peลazรญ nie je nikdy dosลฅ. Kostlivcom v skrini je veฤพkรฝ investiฤnรฝ dlh v rezorte ลกkolstva.
Novรบ vlรกdu ฤakรก okrem inรฉho dรดleลพitรก diskusia o vzลฅahu medzi ลกtรกtom a samosprรกvou, o originรกlnych kompetenciรกch, o รบlohรกch pre samosprรกvy na zรกklade zรกkona a o ich finanฤnom zabezpeฤenรญ, ฤo priamo sรบvisรญ s financovanรญm regionรกlneho ลกkolstva.
O peลaลพnรฉ krytie prenesenรฉho vรฝkonu ลกtรกtnej sprรกvy v regionรกlnom ลกkolstve sa miestna samosprรกva podฤพa predsedu Zdruลพenia miest a obcรญ Slovenska (ZMOS) Jozefa Boลพika neobรกva. Nie sรบ to vลกak malรฉ vรฝdavky.
Len v roku 2023 je v rozpoฤte na tento รบฤel pre obce 1,27 miliardy eur a pre vyลกลกie รบzemnรฉ celky vyลกe 588 miliรณnov eur. Na tento rok sรบ vรฝdavky kapitoly ลกkolstva vrรกtane peลazรญ z Eurรณpskej รบnie a Plรกnu obnovy a odolnosti na รบrovni vyลกe 4 miliardy eur.
รlohy zo zรกkona a finanฤnรฉ zabezpeฤenie
Mestรก a obce sรบ na 90 % zriaฤovateฤพmi materskรฝch a zรกkladnรฝch ลกkรดl. Samosprรกvy by nerady priลกli o tรบto dรดleลพitรบ kompetenciu s ohฤพadom na voliฤov. Do materskรฝch a zรกkladnรฝch ลกkรดl nastรบpi podฤพa ลกรฉfa ZMOS-u v ลกkolskom roku 2023/24 pribliลพne 600-tisรญc detรญ. Samosprรกvy sa starajรบ nielen o stav ลกkolskรฝch budov a infraลกtruktรบry, ako sรบ ลกportoviskรก, jedรกlne a kuchyne.
Naprรญklad od 1. septembra sa zvรฝลกili podฤพa novely ลกkolskรฉho zรกkona tarifnรฉ platy v prรญpade pedagogickรฝch zamestnancov o 12 %, nepedagogickรฝch zamestnancov o 10 %. Novela ลกkolskรฉho zรกkona zaviedla novรฉ pozรญcie, ktorรฉ samosprรกva zafinancuje, ako osobnรญ asistenti, sociรกlni pracovnรญci a supervรญzori v ลกkolรกch nad 50 zamestnancov.
โTo sa vลกak nedeje ruka v ruke s finanฤnรฝm krytรญm novรฝch povinnostรญ, ฤo by sa v praxi miest a obcรญ malo odzrkadliลฅ vo zvรฝลกenรญ vรฝnosu z podielovรฝch danรญ. Naopak, podielovรฉ dane klesajรบ,โ odznelo v lete poฤas tlaฤovej besedy zdruลพenia pred zaฤiatkom ลกkolskรฉho roka.
Vlรกda odpustila covidovรฉ pรดลพiฤky
Mestรก a obce trรกpil tieลพ problรฉm kompenzรกcie platieb za vysokรฉ ceny energiรญ. TASR informovala v auguste o postoji ZMOS-u k ponuke vlรกdy na kompenzรกciu. Zdruลพenie sรบhlasilo s ponukou, sรบbeลพne s tรฝm vลกak poลพiada o odpustenie tzv. covidovรฝch pรดลพiฤiek a rieลกenia problรฉmov samosprรกv na individuรกlnej bรกze.
Kompenzaฤnรก schรฉma je vo vรฝลกke 54 miliรณnov eur, v prรญpade pรดลพiฤiek ide o sumu 152 miliรณnov eur. Boลพik pripomenul, ลพe so splรกcanรญm รบverov mali samosprรกvy zaฤaลฅ v januรกri 2024. Vlรกda odpustรญ samosprรกvam pรดลพiฤky, ktorรฉ zรญskali od ลกtรกtu eลกte poฤas pandรฉmie koronavรญrusu v celkovej vรฝลกke takmer 152 miliรณnov eur. Kabinet schvรกlil v septembri nรกvrh Ministerstva financiรญ SR. Rezort financiรญ to mรก zabezpeฤiลฅ do konca oktรณbra tohto roka.
Vรฝzvy pre zรกkladnรฉ a materskรฉ ลกkoly
Obcรญ a miest ako zriaฤovateฤพov sa tรฝka tieลพ zabezpeฤenie prรกvneho nรกroku na prijatie dieลฅaลฅa od 3 rokov do materskej ลกkoly od septembra 2025 vrรกtane detรญ z marginalizovanรฝch rรณmskych komunรญt.
Niektorรฉ samosprรกvy to vedia zabezpeฤiลฅ podฤพa predsedu ZMOS uลพ v sรบฤasnosti, ฤo sรบvisรญ s kapacitou zariadenรญ a demografickรฝm vรฝvojom. Pre ฤalลกie samosprรกvy je urฤenรก vรฝzva z roku 2020 z plรกnu obnovy na rozลกรญrenie kapacity materskรฝch ลกkรดl s alokรกciou 70 miliรณnov eur s cieฤพom vybudovaลฅ 9 107 miest v materskรฝch ลกkolรกch. Ku koncu augusta 2023 z nej bolo zazmluvnenรฝch vyลกe 4 miliรณny eur.
Obdobie oprรกvnenosti vรฝdavkov sa konฤรญ 30. jรบnom 2026. Podobne je to vo vรฝzve na zvรฝลกenie kapacรญt zรกkladnรฝch ลกkรดl, kde je 10 minimรกlny poฤet novovytvorenรฝch kapacรญt na jednu zรกkladnรบ ลกkolu. Celkovรก alokรกcia je vo vรฝลกke 34,9 miliรณna eur a ku koncu augusta z nej bolo zazmluvnenรฝch vyลกe 1,5 miliรณna eur.
Rezort verรญ, ลพe sa ฤerpanie financiรญ rozbehne
Ministerstvo ลกkolstva v reakcii uviedlo, ลพe zรกujem o zvyลกovanie kapacรญt Mล a Zล sa napriek prรกzdninovรฉmu obdobiu postupne zvyลกuje. Dรดleลพitรฉ je, aby projekty, ktorรฉ splnili stanovenรฉ podmienky a nie sรบ rizikovรฉ z hฤพadiska budรบcej implementรกcie, mohli byลฅ ฤรญm skรดr realizovanรฉ.
โฤo sa tรฝka รบrovne ฤerpania, tak ako pri inรฝch finanฤnรฝch podpornรฝch mechanizmoch, aj v prรญpade investรญciรญ z plรกnu obnovy je potrebnรฉ braลฅ do รบvahy tzv. nรกbehovรบ krivku, ฤo je ฤas medzi zakontrahovanรญm a vlastnรฝm ฤerpanรญm, ktorรฝ mรดลพe byลฅ aลพ na รบrovni pribliลพne jeden a pol roka,โ konลกtatoval odbor komunikรกcie a marketingu rezortu.
Realizรกcia projektov na budovanie kapacรญt regionรกlneho ลกkolstva je v sรบฤasnosti v poฤiatoฤnom ลกtรกdiu a treba ich ukonฤiลฅ aลพ do polovice roka 2026. ฤalej sรบ vyhlรกsenรฉ vรฝzvy na zvรฝลกenie kapacรญt Mล a Zล (vrรกtane vรฝzvy na odstrรกnenie dvojzmennej prevรกdzky zรกkladnรฝch ลกkรดl a na projektovรบ podporu pri odstrรกnenรญ dvojzmennej prevรกdzky zรกkladnรฝch ลกkรดl) z plรกnu odolnosti vo vรฝลกke takmer 143 miliรณnov eur.
Problรฉm malรฝch obcรญ
Veฤพkรฉ a malรฉ samosprรกvy mรดลพu financovaลฅ ลกkolstvo na svojom รบzemรญ len do miery, akรบ si mรดลพu dovoliลฅ a do akej vedia reagovaลฅ na vรฝzvy. To mรดลพe byลฅ problรฉm pre malรฉ obce do 500 obyvateฤพov, ktorรฝch je na Slovensku 1 154 a nie sรบ v takej dobrej finanฤnej kondรญcii ako mestรก.
โMalรฉ obce nemajรบ peniaze na to, aby si dali urobiลฅ projekt na rekonลกtrukcie materskรฝch ลกkรดl a uลพ vรดbec nie zรกkladnรฝch ลกkรดl. Za 20 rokov si malรฉ obce vzali รบvery z banky, aby ลกkรดlky zmodernizovali. Do vyhlรกsenej vรฝzvy z plรกnu obnovy na rekonลกtrukciu Mล sa veฤพa malรฝch obcรญ nezapojรญ, pretoลพe nemajรบ peniaze na projekt a 5 % spolufinancovanie,โ povedala pre ASB Boลพena Kovรกฤovรก, starostka obce Jรกnova Lehota z okresu ลฝiar nad Hronom.
Ako prรญklad uvรกdzame nรกklady zรกpadoslovenskรฉho okresnรฉho mesta Senica, ktorรฉ mรก necelรฝch 20-tisรญc obyvateฤพov a je zriaฤovateฤพom ลกtyroch Zล a dvoch Mล . Rozsah investรญciรญ do ลกkolstva je tu od cca 250-tisรญc eur do cca 400-tisรญc eur roฤne, v zรกvislosti od rozpoฤtu a รบspeลกnosti pri zรญskavanรญ externรฝch zdrojov financovania.
V roku 2022 preinvestovali viac ako 870-tisรญc eur, pretoลพe zriaฤovateฤพ kompletne zateplil vลกetky objekty a vymenil strechu Zล Viliama Paulรญnyho Tรณtha. Najvรคฤลกou investรญciou tohtoroฤnรฝch prรกzdnin bola v Senici kompletnรก vรฝmena elektroinลกtalรกcie za viac ako 80-tisรญc eur.