Niektorým ľuďom vyhovuje slabé mesto, hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo

Najprv úspešný architekt a muzikant, teraz už šesť rokov primátor hlavného mesta. Na jednej strane čelí výraznej kritike, na strane druhej sa mnohí odborníci zhodujú, že mesto posúva tým správnym smerom. Prinášame vám veľký rozhovor s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. 

Na hlavné mesto sa po nástupe novej vlády vzniesla vlna kritiky. Ako plánujete ustáť útoky verejných činiteľov a čo plánujete urobiť, aby sa mohla Bratislava naďalej kvalitne rozvíjať?

Politici z vysokej politiky zneužívajú niektoré témy, akou je napríklad doprava, na získanie vlastných politických bodov. Udialo sa to aj v iných veľkých mestách v Európe, ale aj v USA. Je dôležité povedať, že väčšine tých politikov nezáleží na Bratislave a jej obyvateľoch.

Väčšina z nich netuší o urbanizme, o živote mesta, o histórii a budúcnosti Bratislavy. Pre nás je dôležité trpezlivo ďalej vysvetľovať aj ťažké opatrenia. Som človek, ktorý uprednostňuje budúcnosť Bratislavy ako kvalitného mesta s kvalitnou životnou úrovňou pred svojimi politickými bodmi.

Ak napríklad všetky dáta a doterajšie štúdie potvrdzujú, že cez Staré Mesto nemá ísť štvorprúdová komunikácia, najmä ak 900 metrov odtiaľ máme osemprúdovú komunikáciu, tak jednoducho urobíme tú zmenu, aby Staré Mesto bolo pre všetkých. A vidím to vo všetkých iných mestách, od Budapešti cez Prahu to tak riešia. Staré Mesto je náš poklad, ktorý má patriť ľuďom.

Chcem, aby na promenádu pri Dunaji išli ľudia zo Starého Mesta cez dva pruhy a nie cez štyri. To je fakt a my budeme ďalej ľuďom vysvetľovať benefity tohto rozhodnutia. Súčasťou tohto úsilia je aj novovzniknutý cyklochodník. Myslím si, že v lete bude veľmi využívaný a pohľad naň sa zmení tiež. Vysvetľujem, že 70 % áut používalo Vajanského nábrežie, a teda samotné historické jadro Starého Mesta, iba na tranzit. Dnes Einsteinova bez problémov zvláda tých 30 % áut, ktoré sa tam presunuli z Vajanského nábrežia.

Bratislava má zastaraný ÚP a podľa slov hlavného architekta nový bude najskôr o 10 rokov. Rozumiem, že je to časovo náročná úloha, na druhej strane magistrát môže pomôcť aspoň častejšou aktualizáciou. Ako príklad spomeňme Palmu. Jej revitalizácia bola súčasťou Plánu Bratislava. Developer spolupracuje s mestom roky, ale stále len čaká. Čo napríklad v tomto konkrétnom príklade bráni zmene ÚP?

Chceme, aby na mieste chátrajúceho fabrického areálu vznikla živá mestská štvrť so zmiešanými funkciami a s mestotvornou zástavbou. Na druhej strane treba však vidieť, že areál Palmy sa rozprestiera v stabilizovanom území vnútorného mesta a dopravne je napojený na preťaženú Račiansku ulicu. Pre obyvateľov okolitých štvrtí Nového Mesta, ale aj Rače, denne cestujúcich do centra, je to preto citlivá téma, ktorú je potrebné riešiť na základe spoločenského konsenzu.

Developer v uplynulom období už na podklade zadania vydaného magistrátom pripravil a prerokoval urbanistickú štúdiu, ktorá po ďalšom prerokovaní s dotknutými orgánmi aj verejnosťou bude podkladom pre proces zmien a doplnkov územného plánu. Teda developer si podal potrebnú dokumentáciu, o ktorej na konci dňa rozhodnú mestskí poslanci.

Ako plánuje mesto flexibilnejšie reagovať na požiadavky na zmeny ÚP v nadväznosti na rozvoj nájomného bývania?

Prvý pilotný balík zmien a doplnkov v prospech nájomného bývania mestské zastupiteľstvo schválilo v júni 2023. Už dávnejšie sme však na základe schválenej koncepcie mestskej bytovej politiky vyhlásili výzvu na predkladanie žiadostí na zmeny územného plánu za účelom zvýšenia dostupnosti bývania.

Koľko žiadostí o zmenu ÚP výmenou za nájomné byty od developera ste už prijali?

Doručených nám bolo už vyše 130 žiadostí od developerov a vlastníkov pozemkov, podmienky výzvy splnilo viac ako 90 z nich.

Koľko nájomných bytov z dnes podaných žiadostí vznikne?

Vzhľadom na veľký počet žiadostí v zóne Mlynské nivy sme v tejto lokalite pristúpili k spracovaniu urbanistickej štúdie, v ktorej sa zlaďovali záujmy vlastníkov s verejným záujmom. V ostatných lokalitách pripravujú urbanistické štúdie sami žiadatelia. Až na základe reálne podaných a prerokovaných štúdií bude možné zrátať, koľko nájomných bytov takto mesto postupne získa.

Prečo sa mesto rozhodlo rozšíriť kontribúciu z nájomných bytov na ďalšie možnosti „protiplnenia“?

Pristúpili sme na jej rozšírenie aj na základe skúseností z Prahy preto, aby bolo možné spolu s bytovými domami budovať potrebnú občiansku, dopravnú a technickú infraštruktúru, nateraz najmä v zóne Mlynské nivy.

Ako očakávate, že nová stavebná legislatíva, ktorá v týchto dňoch vstupuje do platnosti, ovplyvní chod mesta?

Z pohľadu mesta ako stavebníka prináša novela stavebného zákona zjednodušenie v možnosti širšieho použitia zlúčeného územného a stavebného konania a takisto zavedenie systému jedného správneho konania v stavebnom povoľovaní. Tieto zmeny by aj pre mestské investície mali v budúcnosti znamenať zrýchlenie povoľovacích procesov, čo vítam najmä pre projekty nájomného bývania či dopravných stavieb.

V najnovšom čísle časopisu sa venujeme bytom. Developeri hovoria, že rýchlejšie povoľovanie zo strany mesta by mohlo pomôcť nielen zvýšiť počet bytov, ale aj pomôcť rozvoju Bratislavy. No dnes to vyzerá, akoby ciele mesta boli úplne opačné. Ako môže magistrát developerom v tomto smere pomôcť? Čo bráni mestu povoľovanie zrýchliť?

Mesto nepovoľuje výstavbu, iba ju usmerňuje cez záväzné stanoviská o jej súlade s reguláciou územného plánu. Po novom lehotu na jeho vydanie nastavuje príslušné ustanovenie zákona o Bratislave. V prípade magistrátu je to 75 dní od podania žiadosti.

Interne sa na túto lehotu pripravujeme a verím, že po vychytaní prvotných chýb v elektronizácii procesu sa nám ju bude dariť stíhať. V tejto súvislosti však chcem povedať, že pri veľkých investičných zámeroch, ktoré vyžadujú aj budovanie dopravnej infraštruktúry, nemožno očakávať, že sa rozsah vyvolaných investícií podarí dohodnúť v rámci záväzného stanoviska. Je ich preto naďalej potrebné stanoviť vopred, optimálne v predbežnom takzvanom stanovisku k investičnému zámeru.

Nedávno sme vydali číslo venované brownfieldom. Jeden z najlukratívnejších brownfieldov sa nachádza aj v srdci hlavného mesta. Ako máte v pláne pristúpiť k revitalizácii Kamenného námestia, hotela Kyjev, OD PRIOR?

Kamenné námestie je spolu s Námestím SNP a Námestím Nežnej revolúcie súčasťou trojice námestí, ktorých revitalizáciu mesto postupne pripravuje na základe víťazného návrhu medzinárodnej architektonickej súťaže, vypísanej v roku 2019 formu súťažného dialógu.

Komplex bývalého obchodného domu PRIOR a hotela Kyjev je v dotyku s riešeným územím, pričom mesto je v aktívnom kontakte zatiaľ s jedným z vlastníkov, spoločnosťou Lordship, s cieľom koordinácie ďalšieho postupu. Bez ohľadu na finálne rozhodnutie vo veci zápisu národnej kultúrnej pamiatky diskutujeme o alternatívach, zachovávajúcich neskoromoderný komplex budov od architekta Matušíka.

Posuňme sa na jednu ťažkú a horúcu tému. Pred pár dňami ste oznámili, že po náročných rokovaniach so španielskym a s čínskym vedením zhotoviteľa stavby Petržalskej radiály ste podpísali dodatok zmluvy s novým harmonogramom a že električková trať má byť odovzdaná mestu do 15. decembra tohto roka. Veríte, že sa to podarí? Čo bude nasledovať, ak zhotovitelia stavby dielo mestu neodovzdajú?

V prvom rade je treba povedať, že sme veľmi radi, že sa nám podarilo udržať dodávateľa na stavbe. Viackrát totiž hrozilo, že odíde, a nechceli sme z toho mať druhé Višňové či rozostavanú stavbu, ktorej opätovné naštartovanie by stálo ďalšie peniaze a roky čakania. Ale rovnako platí, že nie sme spokojní s tempom výstavby, a posledný mesiac som mal preto viaceré rokovania s čínskymi majiteľmi, pretože túto španielsku firmu, ktorá je zhotoviteľom petržalskej električky, vlastnia čínske železnice.

Boli tu čínski predstavitelia a španielske predstavenstvo a vytvorili sme veľký tlak na to, aby sa to dokončilo čím skôr. Ide nám o funkčnú električku, ktorá jazdí a vozí ľudí, čo je pre nás kľúčová vec. Výsledkom týchto skutočne náročných rokovaní je, že sa zhotoviteľ zaviazal do 15. decembra 2024 dostavať električkovú trať tak, aby po nej mohla jazdiť električka, a mestu do tohto dátumu dodať aj všetku dokumentáciu potrebnú na schválenie predbežného užívania trate.

Za mesto budeme robiť všetko preto, aby táto dohoda bola dodržaná. Po všetkých skúsenostiach s cenami materiálov, s covidom a s vojnou na Ukrajine som síce opatrný, ale snažíme sa. Samozrejme, v prípade omeškania bez objektívnych dôvodov sú namieste aj sankcie v zmysle zmluvy.

Prečo práce nepostupovali podľa plánu?

Rozumiem frustrácii ľudí, ktorí sledujú výstavbu petržalskej električky z rýchlosti napredovania prác. Všetci by sme chceli, aby stavba prebiehala omnoho rýchlejšie, ako napríklad prebieha rekonštrukcia Vajnorskej radiály. Je tam ale jeden zásadný rozdiel. Keď sme robili Dúbravsko-Karloveskú radiálu a Vajnorskú radiálu, tak sme rekonštruovali už existujúce koľajnice.

Teraz sme na území, kde sme objavili doslova skryté míny. Pyrotechnici zo stavby odniesli tisíc mín. Prechádzame územím, ktoré bolo súčasťou druhej svetovej vojny, a je úplne normálne, že sa to deje. Odkryli sme tam skládku, ktorá vytvára environmentálnu záťaž, pretože počas výstavby Petržalky v 70. rokoch sa vykopala jama, do ktorej sa hádzal odpad zo stavby.

Sme radi, že sme to našli. Táto environmentálna záťaž totiž mohla byť v blízkej budúcnosti veľmi vážna. To sú veci, ktoré nás zdržujú. Ale sú to aj klasické problémy s projektovou dokumentáciou a problémy s dodávateľom, ktorý nemá také tempo, aké nám vyhovuje.

Čo presne sa udialo?

Dodávateľ, ktorý realizuje po celom svete električkové trate, bol v konzorciu so slovenským partnerom, ktorého cenová ponuka bola radikálne najnižšia. Až taká nízka, že keď sa španielska firma zbavila slovenského partnera, tak uvažovala, či radšej nezvoliť exit stratégiu z tohto projektu.

Španielsku firmu vlastní čínska firma. Mal som stretnutie s vedúcimi manažérmi tejto čínskej firmy a rovnako aj s vedením španielskeho dodávateľa. Snažíme sa vytvoriť podmienky pre dodávateľa, aby dokončil stavbu, hoc to ide s problémami a pomalšie, ako sa pôvodne plánovalo. Toto riešenie je stále lepšie, ako keby sme tu mali ďalšie Višňové a čakali roky na skončenie nejakých sporov, ktoré by nasledovali.

Nové verejné obstarávanie je komplikované, navyše by nám stavbu určite predražilo. Všetci vedia, aké sú ceny materiálov, aká je inflácia. My máme jasne dané, že naším najväčším úsilím je dokončiť túto stavbu s týmto dodávateľom. A nerobíme to iba preto, aby neodišiel zo stavby, ale aby ľudia mali podľa možnosti čo najskôr v Petržalke funkčnú električku.

Nevedeli ste, že slovenská firma Cedis, ktorá predkladala a napokon aj vyhrala tender na električku, je firma známa pre svoje nerealistické najnižšie ponuky, ktoré kazia cenotvorbu ostatným?

V čase verejného obstarávania po predložení ponúk zhotoviteľov prebiehala analýza cenotvorby a porovnávanie jednotlivých ponúk, už v tomto čase bolo zrejmé, že najnižšia cenová ponuka zaslaná uchádzačom, ktorého členom bola aj spoločnosť Cedis, vykazuje nedostatky.

Hlavné mesto žiadalo celkom štyrikrát od uchádzača vysvetlenie tejto mimoriadne nízkej ponuky. Uchádzač svoje vysvetlenia okrem iného podporil aj predložením ponúk spoločností, ktoré takéto práce, tovary či služby bežne na trhu poskytujú.

Uchádzač tiež uviedol rozbor ceny dopytovaných položiek a potvrdil aj to, že dané ceny zahŕňajú všetky potrebné náklady na konkrétne položky, ktoré je schopný počas celého obdobia plnenia predmetu zákazky dodržať.

Zároveň uchádzač splnil všetky podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Hlavné mesto preto nemohlo svojvoľne uchádzača vylúčiť, pretože by tak konalo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

Predpokladáte, že sa trať dokončí za pôvodnú cenu?

Nemáme inú možnosť, ako to dokončiť za zmluvne dohodnutú cenu.

Čo ste museli urobiť, aby ste zabránili odchodu španielskej firmy zo stavby?

Máme podpísanú indexáciu. To je dodatok, ktorý nám dovoľuje indexovať každé tri mesiace cenu stavebných materiálov vybraných podľa manuálu, ktorý vytvorili odborní garanti tak, aby tie sumy materiálov zodpovedali cene, ktorá je v danom čase aktuálna. Ak by sme to neurobili, Španieli by boli dávno preč a my by sme boli zase niekde vo fáze verejného obstarávania.

Táto električka sa platí z európskych peňazí. Neohrozil tento problém financovanie projektu?

Je úplne normálne, že sa stavby fázujú. Zoberme si niektoré štátne diaľnice alebo železnice, majú úplne identické problémy. Višňové je presne ten výkričník, kam sa nechceme dostať. Ale je úplne normálne, že sa veci fázujú, že v procese vzniknú objektívne komplikácie, ktoré práce predĺžia. Nie je to niečo, čo chceme, ale mojou starosťou je, aby komplikácie alebo meškania neboli chybou našej strany.

Je v dotáciách z EÚ zahrnutá aj spomínaná indexácia?

To bola veľká otázka. Dohoda s ministerstvom dopravy bola taká, že indexácia je zahrnutá v európskych peniazoch, a pevne verím, že to bude pokračovať ďalej.

Ako je to so železničnou dopravou? Zvažuje sa využitie Filiálky?

Projekt Filiálky je projekt v gescii štátu a hlavné mesto sa snaží byť súčasťou diskusií, čo ďalej s týmto priestorom, avšak definitívne slovo bude mať vláda SR, či vyčlení na tento projekt finančné prostriedky. Ak by malo mesto preferovať niektorý z variantov, tak by to bol podzemný variant, ktorý nevytvorí v lokalite bariéru pre peších a cyklistov, ktorí tranzitujú cez predmetné územie.

Samozrejme, technické riešenie musia nájsť železnice, ktoré by mali podzemný variant čo možno najviac optimalizovať pre zníženie stavebných nákladov. Samotná Filiálka má potenciál na významný prestupný uzol v prípade, že by sa v tejto lokalite zrealizovalo kongresové centrum.

A, samozrejme, Trnavské mýto je samo o sebe veľký prestupný uzol mesta. V prípade, že bude Filiálka zrealizovaná, mesto upraví grafikon MHD v danej lokalite tak, aby bol pokrytý dopyt.

Na záver otvorme tému, ktorá trápi mnohých. Magistrát nemá dostatok peňazí, kritici hovoria, že má príliš veľa úradníkov. (2018 – 585, 2022 – 996, 2023 – 871). Aké úsporné opatrenia ste urobili a aké ešte plánujete? Čo dokážete zaplatiť a čo „odložíte“ pre nedostatok financií?

Bratislava má málo peňazí roky. Spolu so Sofiou je najchudobnejšie mesto EÚ v prepočte na obyvateľa. Máme menej peňazí na obyvateľa ako Brno či Praha, o Budapešti nemôžeme ani snívať. S primátormi iných miest sa bavíme aj o iných svetových metropolách. Aj u nich sú vlády niekedy kritické voči vedeniu mesta, ale na hlavné mesto ako také si žiadna vláda nedá dopustiť.

Hlavné mesto je výkladnou skriňou. Patrí všetkým obyvateľom celej krajiny. U nás to akoby tak nebolo. Útoky na Bratislavu okrem úradníckej vlády prebiehali od všetkých vlád odkedy som primátorom. Napríklad podľa vyjadrení predstaviteľov súčasnej vlády sa v Bratislave nežije reálny život, v Bratislave sa len tak ľudia hrajú, reálny život začína až za Zlatými Pieskami. To sú absurdity, ktoré politici využívajú vďaka sentimentu proti hlavnému mestu.

Na druhej strane chceme a budeme sa vždy usilovať udržiavať komunikáciu s každou vládou aj s cieľom zachovať štandard služieb pre našich občanov na dobrej úrovni. Bratislava je čistejšie mesto, než bolo v minulosti, a tieto výsledky dosahujeme omnoho lacnejšie, lebo máme vlastný komunálny podnik, ktorý šetrí skoro 30 % nákladov.

Komunálny podnik sa stará o kosenie, zimnú údržbu a rôzne iné údržbové činnosti, lepšie hospodárime a šetríme aj v iných oblastiach. Veľký skok sme urobili v prípade našich mestských podnikov, napr. BVS aj OLO, ktoré sú po rokoch ziskové.

Hovorí sa aj o tom, že nie všetky projekty je potrebné realizovať práve teraz...

Do fyzickej premeny mesta je dôležité investovať. Pretože čím viac ju budete odkladať, tým drahšia bude. Ako príklad uvediem fontánu na Námestí slobody, ktorá je už opäť otvorená. Je to úžasná ukážka, ako vie srdce mesta ožiť, ako si ho ľudia vedia okamžite prisvojiť.

Keby sme jej rekonštrukciu odkladali a investíciu, ktorá bola do fontány nutná, by sme neurobili, tak jej degradácia by pokračovala a bola by rok od roka drahšia, až by nebolo možné ju vôbec zachrániť. Pri debate o (ne)hospodárnosti investícií do investičného dlhu mesta zabúdame na ukazovateľ, ktorý jednoducho hovorí, že ak máte dieru v asfalte a čakáte s jej opravou rok, dva, tri, štyri, diera sa bude iba zväčšovať. A o rok, dva, tri, štyri bude tá oprava stáť viac. Omnoho viac.

Často sa kritici pozerajú iba na jednu stránku veci, ale pri všetkých tých mínusoch, ktoré nám štát a ostatné faktory spôsobili, sa stále usilujeme o udržiavanie kvalitných služieb.

A čo ten nárast zamestnancov?

Ku kvalitným službám patrí aj normálny počet zamestnancov, ktorí sa starajú o našich obyvateľov. Áno, ten počet je väčší, ako keď som sa stal primátorom. Dnes máme okolo 870 zamestnancov. Treba si ale uvedomiť, že sme zaviedli aj nové veci, ktoré tu nikdy neboli. Oddelenie sociálnych vecí bol pôvodne referát, ktorý mal 7 ľudí, dnes je to seriózna sekcia s desiatkami zamestnancov, ktorí sa starajú o našich približne 1 200 seniorov, ktorých máme v zariadeniach. Starajú sa o všetkých ľudí, ktorí po covide prepadli do chudoby. A to sa deje v každom európskom meste.

Posilňovanie sociálnych sekcií alebo oddelení sociálnych vecí je zásadná vec. Pretože ľudia majú problémy a my musíme byť pripravení im pomôcť. Máme parkovaciu politiku. Parkovacia politika je dôležitý spôsob pomoci rezidentom v podobe parkovania pred svojím domom a s jej prevádzkou je rovnako spojená potreba zamestnať nových ľudí.

Máme vlastný komunálny podnik, ktorý sa stará o čistotu nášho mesta. Ako poslední v EÚ sme nikdy predtým nemali ani dátové oddelenie. Je podstatné, aby sme zbierali a vyhodnocovali dáta a na základe toho robili správne rozhodnutia. Časy zbytočných a predražených externých dodávateľov sa skončili a mesto si dnes čoraz viac služieb vykonáva svojimi zamestnancami, kvalitnejšie a najmä lacnejšie. Máme veci, ktoré sa tu nikdy nerobili, a ja si stojím za tým, že mesto potrebuje ľudí, ktorí tú prácu robia, aby sa to robilo zodpovedne, správne a v konečnom dôsledku aj lacnejšie, ako keby sa to robilo cez externé firmy.

Šetrili ste aj na sebe?

Áno, začali sme vždy nami. Nebudem hovoriť, že sme šetrili v najväčšej energetickej kríze na teplote a pracovalo sa tu pri nižších teplotách, ako sme zvyknutí, čo už bolo na hrane s hygienickými normami. To je len taká epizódna vec. Bratislava sa už viac ako rok snaží vysporiadať s vážnymi výpadkami v rozpočte.

Legislatívna smršť predchádzajúcich vlád obrala mestský rozpočet rádovo o 50 mil. eur. Od začiatku sme kládli veľký dôraz na šetrenie. Zrušili sme desiatky pracovných pozícií, o 15 % sme znížili spotrebu energií vo svojich budovách a prevádzkach, zastavili sme obnovu vozového parku magistrátu a znížili tiež plánované výdavky na rekonštrukciu mestských budov, čím sme spolu ušetrili 2,5 mil. eur v roku 2023 a na zrušených pracovných pozíciách ušetríme ďalších 2,2 mil. eur v roku 2024.

Napriek týmto úsporným opatreniam sme sa však nedokázali vyhnúť ani škrtom pri niektorých službách a projektoch. Len na opravy ciest a chodníkov, obnovu športovísk, opravy a údržby mestských bytov aj verejných priestorov sme zoškrtali takmer 20 mil. eur. Ani tieto úspory však nepokryli celý výpadok príjmov. Popri šetrení sme preto boli nútení pristúpiť aj k zvýšeniu viacerých poplatkov, ktoré sa nemenili dlhé roky, v niektorých prípadoch dokonca aj viac ako 10 rokov. A napokon sme sa nevyhli (tak ako mnohé ďalšie mestá) ani zvýšeniu dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz odpadu.

Aj napriek tomu ste si prenajali drahých právnikov…

Niektorým ľuďom vyhovuje slabé mesto. Slabé mesto s malým počtom utrápených a unavených úradníkov, ktorí nestíhajú nič robiť a nemajú na nič čas. Pamätám sa, ako ma ľudia kritizovali, keď sme si prenajali jedných z najlepších právnikov v meste.

To boli ľudia, ktorým to nevyhovovalo, lebo najlepší právnici v meste znamenajú, že mesto vyhráva spory a mení sa na silné mesto. A teraz niektorí ľudia musia platiť peniaze, hoc nikdy neboli zvyknutí platiť alebo platili len smiešne sumy. Nie je napríklad možné, aby mesto prenajímalo vlastný majetok podzemnej garáže v strede mesta niekomu za 29-tisíc eur ročne. Aj takéto absurdné veci sme našli po našom príchode.

Mesto bude vtedy silné, keď bude mať kvalitných ľudí, ktorí nie sú utrápení nekonečnými hordami spisov, vedia normálne odvádzať svoju robotu v normálnych podmienkach. A aj vďaka nim nemusíme outsourcovať úplne všetko. Samozrejme, že niekomu vyhovovalo, že mesto outsourcuje úplne všetko. Ten niekto na tom totiž zarábal

Sú projekty, ktoré ste mali ambíciu urobiť, ale nemohli ste ich zaplatiť, a tak ich museli odložiť?

Samozrejme, sú aj také projekty. V niektorých sme boli dobre rozbehnutí a museli sa stopnúť a dať ich do šuplíka. Budú však pripravené, ak získame európske peniaze cez nejaký program. Robia to tak aj iné slovenské múdre mestá, ktoré majú prístup aj k oveľa väčším eurofondom ako my. Je dôležité povedať, že sme mali väčšiu ambíciu aj pripravenosť na zmenu fyzického vzhľadu mesta – zrekonštruovať cesty, chodníky, námestia.

Máme na to manuály, máme to vyskúšané, vieme, čo sa ľuďom páči aj nepáči, vieme, čo funguje, ale musíme spomaliť v tejto oblasti. Rekonštrukcia verejných priestorov stojí obrovské peniaze a bude musieť byť spomalená. Dnes máme veľkú znalosť o našom meste. A som presvedčený, že toto mesto je možné radikálne meniť. Ale bez peňazí to urobiť nevieme.