Nová vízia Trenčína má pritiahnuť developerov
Z Richarda Rybníčka sa opäť stal krízový manažér. Po záchrane niektorých médií z pozície primátora obnovuje a zachraňuje aj Trenčín.
Ako sa cítite na pozícii krízového manažéra?
Už som si pomaly zvykol, že každý deň je pre mňa veľkou výzvou. V Trenčíne som musel na čas odložiť veľké vízie, i keď som na ne nezabudol. Nateraz mi stačí, keď budú veci fungovať podľa presne stanovených pravidiel.
Keď sme pred tri a pol rokom robili rozhovor do ASB, boli ste v rozpočtovom provizóriu. Ako sa vám podarilo oddlžiť mesto?
Keď som nastúpil do funkcie, mesto bolo v katastrofálnom stave a všetky pôvodné plány s rozvojom Trenčína sa rýchlo rozplynuli. Prvé dva roky sme museli znižovať výdavky. Dva roky sa nekosilo, nestriekali fontány, v časti mesta sa nesvietilo a v podstate neboli dotácie na kultúru ani na šport.
Aký vysoký bol dlh mesta?
Celkový dlh bol 39,7 mil. eur, na účte mesta bolo –4,4 mil. eur, záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 17,6 mil. eur (pri bežných príjmoch 28 mil. eur). Bez zveličenia môžem konštatovať, že to bol bankrot. Našťastie, tvrdými opatreniami sa nám podarilo znížiť dlh mesta o 18,6 mil. eur.
Stačili na splácanie dlhov len tieto úsporné opatrenia?
Nestačili, museli sme predávať aj mestský majetok a reštrukturalizovať naše záväzky. Bežné príjmy, ktoré sme mali z podielových daní či z daní z nehnuteľností by totiž na pokrývanie dlhov nestačili. Ešte chcem poznamenať, že sme o zložitej situácii v meste intenzívne komunikovali s občanmi, vysvetľovali, žiadali o porozumenie, pretože tie opatrenia sa ich dotýkali, znižovali ich komfort. Trenčania to pochopili, boli statoční, dôverovali nám, že mesto od bankrotu zachránime. Bez ich podpory by sa to nedalo a ani nepodarilo.
Tvrdé úsporné opatrenia nezvyšujú popularitu. Bola na magistráte a u mestských poslancov politická vôľa?
V tej chvíli nebola iná možnosť. Keby nebola politická vôľa, tak by to znamenalo vojsť do nútenej správy, v ktorej je dnes napríklad mestská časť Devín. Stratili by sme kontrolu nad mestom a odovzdali ju do rúk štátu. A to asi nikto z nás, bez ohľadu na politickú príslušnosť, nechcel. Pochopili to aj poslanci mestského zastupiteľstva a všetky návrhy, ktoré sme predkladali na znižovanie dlhu, schvaľovali.
Aktuálny stav trenčianskeho magistrátu, keď žiadny človek na kľúčovej pozícii nie je politickým nominantom, je v našich končinách unikátny. Ako sa vám to podarilo?
Využil som kritickú situáciu a povedal som, že je to moja vízia, s ktorou som vstupoval do tejto funkcie. Ostatne, bolo v mojej kompetencii menovať si svojich ľudí a riadiť úrad, a preto som chcel oddeliť ambície politických strán a nominoval som si vlastných ľudí. Všetky kľúčové pozície v mojom tíme teda zastávajú ľudia bez politickej príslušnosti – sú to manažéri a odborníci vo svojej oblasti.
Viem si predstaviť, že pre mnohých ste preto tŕňom v oku. Nerobia vám napriek?
Politické strany to dodnes považujú za svoju prehru. Ale je to ich problém, čas ukázal, že bez nominantov politických strán veci fungujú ešte lepšie. Samozrejme, stále mi to pripomínajú, ale ja trvám na svojej filozofii – pokiaľ primátor nekradne, nemá bočné úmysly s rozpočtom mesta a predkladá len zmysluplné veci, tak aj poslancom sa ťažko odôvodňuje, prečo neschvaľujú veci, ktoré sú v prospech mesta.
Jedna vec je reforma, druhá budúcnosť mesta. Najviac medializovanou rozvojovou aktivitou je Trenčín SI TY. O čo konkrétne ide?
Bez rozvojovej stratégie by naša misia nemala zmysel a túto bez zveličenia považujem za unikátnu aj v strednej Európe. Za nami sú už aj konkrétne výsledky, podľa ktorých sa bude riadiť množstvo ďalších primátorov a odborníkov. Prostredníctvom tohto projektu chceme rozšíriť centrálnu mestskú zónu k rieke na obidve strany Váhu tak, aby sa centrum mesta stalo novým miestom na život. V spolupráci s odborníkmi a verejnosťou sme sa rozhodli zadefinovať priestor, ktorý sme ohraničili a povedali si, čo tam chceme mať. S istými regulatívmi ho chceme dostať do územného plánu a pustiť doň developerov, ktorí budú dopredu poznať podmienky. Inými slovami, podmienky „developingu“ na danom území zadefinuje mesto, nie developeri, ktorí poskupujú pozemky a potom tlačia na mesto, ako by sa malo územie zadefinovať.
Naozaj sa vám podarí ustáť tlak developerov, ktorí často tlačia aj na zmenu územného plánu?
Na magistráte tvrdíme, že územný plán je živý organizmus, ktorý sa mení. My však ideme v ústrety developerom – veď oni chcú dopredu vedieť, aké majú na danom území obmedzenia a ako je definované. Potom sa im lepšie robí biznis plán s ekonomickými nákladmi a výnosmi.
V predchádzajúcom rozhovore ste spomínali, že mesto už bolo zodpovedné za jeden developerský návrh…
Vypracovalo ho ešte bývalé vedenie mesta a u väčšiny obyvateľov vyvolal obrovskú nevoľu. Preto sme prijali participatívne plánovanie, aby sme mali oporu v Trenčanoch. Ak by teda chcel niekto našu prácu meniť, opäť musí absolvovať celý proces a nemôže si zmenu územného plánu vymôcť v priebehu týždňa.
Stratégia by teda zostala zachovaná, aj keby ste po jesenných voľbách nepokračovali?
To asi nie, lebo okolo nás je veľa ľudí, ktorí celý proces znevažujú a tvrdia, že by sme mali riešiť najmä každodennú operatívu. Ak by sme voľby s mojím tímom nevyhrali, je veľká pravdepodobnosť, žeby sa proces zastavil, čo by malo pre mesto fatálne následky.
Aké?
Ak by sa celý proces nedotiahol až do definície centrálnej mestskej zóny v územnom pláne, ktorý je alfou a omegou rozvoja mesta, tak by sa mohlo stať, že sa verejnosť jedného dňa dozvie, že mesto predáva pozemky v centre mesta nejakému developerovi. Ten príde s projektom šesťradovej bytovky s výhľadom na rieku a ľudia by sa s tým museli zmieriť. Jednoducho, mesto a politici sa takto rozhodli. Náš participatívny prístup spočíva v tom, že do procesu sa viac zapojí verejnosť, ktorá sa bude podieľať na zadefinovaní centrálnej mestskej zóny v územnom pláne. Potom žiadny politik, ktorý príde po nás, nebude môcť meniť územný plán. Bude totiž siahať na niečo, na čom sa podieľala verejnosť a odborníci, a to by bola jeho politická samovražda.
Ako sa vám podarilo vtiahnuť verejnosť?
Predstava o vtiahnutí celej verejnosti je mylná, lebo tá má apriori nedôveru voči takýmto procesom. Veľa sme sa však venovali presviedčaniu a získaniu si dôvery a dotiahli sme to až do stavu vyhlásenia verejnej ideovej súťaže na základe zadania. Dostali sme 59 návrhov od tímov z vyše 20 štátov sveta, v porote boli medzinárodní profesionáli a to sa už nedá spochybniť. V októbri chceme s odborníkmi a verejnosťou začať diskutovať o odmenených návrhoch. Z nich vzíde urbanistická štúdia a tá sa predloží ako materiál na schválenie – územnoplánovací podklad na vytvorenie územného plánu centrálnej mestskej zóny.
Vráťme sa ešte k diskusiám s verejnosťou. Do akej miery je pre vás relevantný jej názor?
Nebolo to jednoduché, najmä aktivisti sa snažia vystupovať ako hovorcovia celej verejnosti, ale kolegyňa Renata Kaščáková našla spôsob, ako s nimi komunikovať. Samozrejme, snažili sme sa diskutovať s celým spektrom spoločnosti, ale aj tu sme narážali na obrovskú skepsu. Spočiatku sme iniciovali verejné diskusie – prvá mala veľký úspech, moderoval ju Štefan Hríb, no postupne záujem opadal. Preto sme urobili fokusové skupiny, cez ktoré sme išli priamo za verejnosťou do rôznych oblastí života. To bola pre nás relevantná štatistická vzorka v prieskume názorov.
Trenčín je najmenšie krajské mesto, čím vznikajú aj obmedzenia pri rozpočte. Ako vnímate súčasné prerozdeľovanie financií?
Systém územnosprávneho členenia, ako aj financovanie sa blížia k svojmu koncu a je len otázkou času, kedy sa zrútia. Mestá dostávajú z podielových daní tak málo peňazí, že už nedokážu financovať ani len svoj bežný chod, nieto ešte svoj rozvoj. Preto sú mnohí starostovia a primátori závislí od vzťahov s centrálnou vládou, vďaka ktorým si každé mesto dodatočne podľa svojej známosti alebo politickej príslušnosti vybaví pôžičku alebo dotáciu. To je však značne nesystémové, a keď to takto pôjde ďalej, mestá začnú krachovať.
Aké reformy navrhujete?
Som za princíp subsidiarity. Štát má spĺňať len základné požiadavky a väčšie kompetencie sa majú presunúť do regiónov a miest. Keď sa bude naďalej pokračovať v centralizácii štátu a vláda bude prerozdeľovať finančné prostriedky ako doteraz, tak sa môže systém v horizonte piatich rokov zrútiť. Ani navýšenie na 70,3 % zo súčasných 65,4 %, ktoré navrhuje ZMOS pri vrátení podielu na daniach a ktoré prisľúbil predseda vlády, však časom nebude stačiť. Musí prísť k radikálnej zmene územnosprávneho členenia a systému kompetencií vo financovaní. Štát by mal urobiť zásadnú reformu v počte ministerstiev, štátnych úradníkov, ako aj v počte príspevkových a rozpočtových organizácií.
Európske dotácie nepomôžu?
Celý proces je administratívne komplikovaný a netransparentný. Ich prideľovanie opäť súvisí s tým, či je starosta alebo primátor dobrý kamarát s členom vlády alebo vládnucou politickou stranou.
Naznačili ste, že v novembri idete kandidovať na primátora Trenčína. Aké sú hlavné body vášho programu?
Ak niekto prichádza s obrovskými víziami a sľubmi, čo všetko zmení, musím povedať, že je to v tejto situácii číry populizmus. Moja predstava je veľmi jednoduchá. Chcem dostať projekt Trenčín SI TY do stavu jeho zadefinovania v územnom pláne. Keď sa podarí začať s rozvojom daného územia, bude to pre mňa bonus. Druhou prioritou je práca a bývanie – konkrétne cez výstavbu nájomných bytov, v ktorej mi pred štyrmi rokmi zabránili mestskí poslanci. S bytmi totiž vznikajú podmienky na možný príchod nových Trenčanov do mesta a zároveň nových investorov. A ďalším dôležitým bodom je zlepšenie dopravnej situácie v meste. Chcem, aby ľudia viac využívali svoje nohy – či už doslovne, alebo prostredníctvom bicyklov. Mesto má dnes 55 406 obyvateľov a bol by som šťastný, keby sme ho naprojektovali na 70 až 80 000 obyvateľov.
Časopis ASB je o architektúre, stavebníctve a biznise. Aká je vaša predstava o dobrej architektúre?
Páči sa mi, ako bol vyriešený Berlín, najmä v prepojení histórie s novou architektúrou. Myslím, že architektúra je umenie, čiže tvorivá práca. Mala by dostávať rovnaký priestor ako hudba, film či literatúra. Moja predstava architektúry v Trenčíne sa zase spája s menom Ing. arch. Martina Beďatša, ktorého veci a názory sa mi páčili, preto som ho prehovoril, aby u nás pôsobil ako hlavný architekt.
Môžu investície plynúť do Trenčína aj cez kultúru?
Určite, najmä vďaka festivalu Pohoda má mesto veľký potenciál. Pohoda dokázala formovať vkus ľudí a zároveň charakter mesta. Ďalej je tu festival Art Film, v centre mesta máme unikátne Artkino. Som presvedčený, že projekt Trenčín SI TY vytvorí mesto príjemné na život. Aj tento projekt je najmä o emócii, a ako som sa dozvedel na nedávnej konferencii časopisu Trend, ľudia sa rozhodujú najmä na základe emócií. Čím je emócia silnejšia, tým má mesto väčšiu šancu sa pozitívne rozvíjať. ?
RICHARD RYBNÍČEK (nar. 1969)
Primátor mesta Trenčín
Primátorom mesta Trenčín je od decembra 2010. Bol odborný konzultant pri projekte plánovania štartu novej komerčnej plnoformátovej digitálnej televíznej stanice FEBIO TV v Českej republike (júl 2006 – marec 2007), generálny riaditeľ Slovenskej televízie (január 2003 – júl 2006), generálny riaditeľ súkromnej televízie JOJ (november 2001 – december 2002), výkonný riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky (august 1997 – november 2000). V rokoch 1993 až 1996 bol spoluzakladateľ redakcie Českej tlačovej kancelárie na Slovensku po rozdelení Československa, redaktor-spravodajca ČTK na Slovensku, redaktor denníka SME, stál pri vzniku agentúry SITA a pôsobil aj ako hovorca primátora mesta Bratislavy Petra Kresánka.
text: Ľudovít Petránsky
foto: Dano Veselský
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
