Nový prístav v Bratislave rozvíri vody. Jeho príprava trvá už takmer štvrťstoročie

Navrhovaný prístav HARBOUR PARK na území s rozlohou 792-tisíc m2 má v sebe spojiť lodnú, cestnú a železničnú dopravu a využiť výbornú geografickú a logistickú pozíciu Bratislavy smerom do rakúskej Viedne, maďarskej Budapešti a moravského Brna.

V roku 2027 by sa mal skončiť povoľovací proces tohto moderného trimodálneho prístavu na Dunaji v bratislavskom Vlčom hrdle v mestskej časti Ružinov. Bratislava by sa takto mohla ako lodné kontajnerové prekladisko s ročnou kapacitou 16,830 až 12,830 mil. ton aktívne podieľať aj na budúcej obnove Ukrajiny. Prácu by v novom prístave našlo cca 2 400 ľudí.

V blízkej budúcnosti čakajú na investora dva kľúčové kroky – zaslanie zámeru do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, do tzv. veľkej EIA, a podanie žiadosti o záväzné stanovisko na magistráte po prvom kole konzultácií. „Očakávame, že EIA potrvá 1,5 až 2 roky,“ uviedol Ľuboš Čema zo spoločnosti WIN – PORT Invest.

Prvá etapa zahŕňa trištvrte územia a po dohode s mestskou časťou Ružinov, jej súčasťou je prístavný bazén. Prvá etapa sa bude bude sa povoľovať spolu s napojením na R7, s infraštruktúrou, logistikou, otvorením prístavnej hrádze. Po tejto diskusii s mestskou časťou Ružinov upravil investor etapizáciu projektu. V druhej fáze dobuduje severnú časť územia nad prístavným bazénom.

Investícia na úrovni asi miliardy eur

WIN – PORT Invest patrí do portfólia investičnej a developerskej skupiny IURIS GROUP. Investor Pavol Bagin z IURIS GROUP, ktorý s partnermi stojí za bratislavskými projektmi ako NIDO a OCTOPUS, počas prezentácie HARBOUR PARKU v pondelok 23. septembra počas predstavenia projektu povedal, že celková investícia je na úrovni hrubého odhadu 1 mld. eur.

Na otázku ASB, či uvažovali o PPP projekte so štátom, ktorý pripravuje modernizácie štátneho prístavu v Bratislave, prišla od investora odpoveď, že diskusie sa v tomto smere nezačali, ale nevylučuje ich.

Projekt prístavu bol výzvou

Týmto krokom predchádzala niekoľkomesačná práca tímu asi 30 odborníkov pod taktovkou trenčianskej projekčnej firmy STAT – KON, kým zosúladili tri druhy dopravy plus cyklotrasu na korune hrádze, požiadavky na udržateľnosť a zázemie vrátane obchodných priestorov či krátkodobého ubytovania pre zamestnancov.

Tím pravidelne konzultoval so štátnymi podnikmi Slovenským vodohospodárskym podnikom a Vodohospodárskou výstavbou. STAT – KON má v portfóliu napríklad VGP Park na Triblavine, realizačný projekt stavby a výrobnú dokumentáciu výrobnej haly LAND ROVER v Nitre, MONDI SCP v Ružomberku a ďalšie.

Investor si projekčnú kanceláriu vybral spomedzi dvoch ateliérov a spolupráca je veľmi dobrá, aktívne vstupuje do projektu a vníma sa aj ako spolutvorca nielen ako objednávateľ.

„Projekt trimodálneho prístavu HARBOUR PARK pre kontajnerovú dopravu bol pre nás veľkou výzvou. Od revolúcie v roku 1989 sa na Slovensku nič takéto nerobilo,“ povedal Juraj Letko, jeden z konateľov tejto trenčianskej firmy. V projekcii využili dáta a skúsenosti od veľkých logistických hráčov, ktorí operujú v sieti prístavov. Príklady pre HARBOUR PARK si vzali z Nemecka.

V Holandsku, Nemecku či v Dánsku bolo transformovaných veľa podobných lokalít ktoré sa vďaka rozvoju mesta ocitli v širšom centre, zmenšovali sa v nich logistické funkcie a zväčšoval sa objem občianskej vybavenosti. Podľa Juraja Letka treba funkciu Zimného prístavu zmeniť zo susedstva Eurovey a premeniť ju viac na občiansku ako služby, bývanie, kultúrne a verejné priestory

Pri projekcii využili parametre referenčnej lode

Vodná plocha bazéna HARBOUR PARK má mať 106 900 m² s kapacitou 22 kotviacich lodí. Lode obslúži 14 žeriavov, čo je maximálny počet žeriavov zvoleného typu. Perspektívou je certifikácia celého projektu na úrovni BREEAM EXCELLENT.

Základom kreovania prístavu bolo nastavenie bazénového telesa tak, aby bolo zabezpečené manévrovanie lodí, vykládka kontajnerov a ich odvoz cestnou a železničnou dopravou, pričom použili model referenčnej lode a jej nosnosť.

To stanovilo základnú geometriu bazéna, aby mal dostatočný priestor a zároveň aby sme neuberali z efektívnej plochy vyčleneného územia. Horná hrana telesa bazéna je navrhovaná na Q1000 (1000-ročná voda),“ uviedol Letko s tým, že steny bazénového telesa majú mať hrúbku 2,2 m.

Spodná voda v tomto území dosahuje rôzne výšky. Dôležité bolo preto ukotviť steny bazénového telesa do neogénu, ktorý neprepúšta podzemnú vodu. Zabezpečené sú miesta aj pre hasičov, aj energetické centrá, aby lode boli napojené na elektrickú energiu a nemuseli mať počas kotvenia – vykládky a nakládky – spustené motory.

Juraj Letko zdôraznil, že cestná doprava je riešená cez napojenie na R7 ktorá je riešená s koncesionárom. Do prístavu povedie aj most pre peších a cyklistov, ktorí sa napoja na cyklochodník na hrádzi. Prejazd vodohospodárov na vozidlách po moste bude súvisieť so zabezpečením zimnej údržby.

Prípravy boli dlhodobé

Príprava nového prístavu trvá už približne 25 rokov vrátane sceľovania pozemkov, rokovaní s rezortom dopravy, mestskou časťou Ružinov a hlavným mestom Bratislava. Mesto chcelo zaradiť územie budúceho prístavu do návrhu zmien a doplnkov územného plánu č. 9 a vrátiť mu funkciu zelene. Po rozhodnutí Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR bol tento návrh zo zmien a doplnkov vyradený.

„S bratislavským magistrátom diskutujeme od roku 2019. Vtedy sme mestu predstavili veľký investičný zámer. Následne od jesene 2021 bolo mesto členom pracovnej skupiny zriadenej pre projekt HARBOUR PARK na pôde rezortu dopravy. Konzultácie pokračujú aj v súčasnosti,“ informoval súkromný investor WIN – PORT Invest.

Zmierňujúce opatrenia riešia s ochranármi

Nový prístav má vyrásť v území, ktoré je zalesnené hospodárskym lesom, informoval ASB investor, pričom na asi 15 % územia identifikoval biotopy. Nachádza sa tam aj veľa odpadu, pretože pre mnohých obyvateľov slúžilo toto územie ako divoká skládka.

Investor si uvedomuje dôsledky výstavby prístavu a logistiky na takmer 800-tisíc m² na okolité životné prostredie a záujem verejnosti o projekt. „Opatrenia, ktoré zmiernia tieto vplyvy, sú už vo fáze konkretizácie riešenia, zatiaľ ich pred finálnym overením realizovateľnosti nechcem pomenovať,“ uviedol zástupca investora. Opatrenia smerujú do bezprostredného okolia, pričom pri ich navrhovaní spolupracuje aj s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ).

BROZ bolo v území aktívne v súvislosti s výstavbou D4 a R7 a má za sebou veľa úspešných projektov, a preto s ním spolupracuje. V súčinnosti so Slovenským vodohospodárskym podnikom vznikol projekt protipovodňovej ochrany v HARBOUR PARKU na úrovni tisícročnej vody, pričom nábrežná hrana nového prístavu bude zároveň tvoriť protipovodňovú ochrannú hrádzu.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2024