O koľko viac zaplatia živnostníci na odvodoch?

Mnohí živnostníci musia znovu platiť vyššie odvody do Sociálnej poisťovne. Od začiatku júla totiž všetky samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne, musia platiť odvody podľa svojho príjmu v roku 2018. Prvýkrát bolo potrebné odvody zaplatiť v novej výške najneskôr 8. augusta.

Tí podnikatelia, ktorým znovu vyšiel minimálny vymeriavací základ, platia aj v súčasnosti rovnakú sumu ako doteraz. Minimálny vymeriavací základ sa totiž počas roka nemení. V tomto roku je na úrovni 477 €.

Živnostníci, ktorí si platia odvody z tohto vymeriavacieho základu, musia každý mesiac posielať do Sociálnej poisťovne 158,11 €. Minimálny vymeriavací základ sa týka väčšiny živnostníkov.

„K 8. augustu 2019 by malo z minimálneho vymeriavacieho základu zaplatiť poistné do Sociálnej poisťovne 139 170 živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Vyššie poistné, ako sú minimálne odvody, by malo zaplatiť 82 320 živnostníkov,“ informovala Sociálna poisťovňa.

Minimálne odvody tak bude platiť len mierne menej živnostníkov ako pred rokom. K 8. augustu 2018 zaplatilo minimálne poistné 141 875 živnostníkov a vyššie poistné uhradilo 75 737 živnostníkov. Všetkým podnikateľom, ktorým sa suma odvodov zmenila, to v priebehu júla oznámila Sociálna poisťovňa.

Komu sa výška odvodov zmenila, nemal by zabudnúť zmeniť si trvalý príkaz v banke. Ak bude totiž platiť nižšie odvody, ako má, hrozia mu penále. Ak by, naopak, platil viac, Sociálna poisťovňa mu tento preplatok môže vrátiť.

Ak dlh v Sociálnej poisťovni presiahne 3,32 €, živnostník sa dostane do verejného zoznamu dlžníkov na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak dlhuje viac ako 5 €, Sociálna poisťovňa od neho dlžné poistné vymáha. Podľa zákona vymáha nielen dlh, ale aj penále za každý deň omeškania.

Čím neskôr dlžné poistné zaplatí, tým vyššie bude penále, pretože z oneskorenej úhrady poistného narastá penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti do dňa úhrady poistného.

Kto sa nechce dostať s platbou do omeškania, pretože zabudne zaplatiť poistné, môže nahlásiť Sociálnej poisťovni svoje kontaktné údaje. Tá každý mesiac upozorňuje živnostníkov, ktorí nezaplatili odvody, e-mailom alebo SMS správou.

Kto chce vedieť, koľko má v danom mesiaci platiť, môže si aktivovať takzvané saldokonto. Táto elektronická služba poskytuje prehľad o aktuálnom stave „účtu“. Živnostníci tak uvidia, či majú nedoplatok alebo preplatok a či uhrádzajú poistné v správnej výške.

Rovnako získajú prehľad predpisov poistného, ktoré sú generované na základe daňových priznaní, podľa ktorých si skontrolujú to, koľko majú zaplatiť.

„Na získanie prístupu k elektronickej službe Saldokonto stačí s dokladom totožnosti navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu a podpísať dohodu o elektronickej komunikácii. Táto služba je bezplatná, samostatne zárobkovo činná osoba pri jej vybavovaní dostane na počkanie aj takzvanú GRID kartu,“ informovala Sociálna poisťovňa.

Ak už niekto má GRID kartu na prístup do inej elektronickej služby Sociálnej poisťovne, napríklad k Individuálnemu účtu poistenca, GRID karta mu zostáva rovnaká. Júl je dôležitý nielen preto, že sa v tomto mesiaci menia odvody živnostníkov, ale tým podnikateľom, ktorí doteraz neboli povinne poistení, môže toto povinné poistenie vzniknúť.

Po novom musia platiť odvody všetci tí živnostníci, ktorí vlani v hrubom zarobili viac ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, teda viac ako 5 724 €. Naopak, ak niekto doteraz odvody platil a vlani jeho príjem nebol vyšší ako 5 724 €, od 1. júla mu poistenie zaniklo.

Od 1. júla 2019 vzniklo povinné poistenie viac ako 23-tisíc živnostníkom. Naopak, zaniklo vyše 9 600 živnostníkom. Od júla sa odvody menili len tým samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré podali daňové priznanie v riadnom termíne. Ak si niekto odložil podanie daňového priznania, neskôr sa mu zmenia aj odvody.

Vznik a zánik povinného poistenia alebo výška poistného sa mu prehodnotí až k 1. októbru 2019. Poistné potom prvý raz zaplatí za mesiac október so splatnosťou do 8. novembra 2019. Sociálna poisťovňa živnostníkom s odloženým daňovým priznaním zašle listy s informáciou o výške odvodov až v priebehu októbra, najneskôr do 21. októbra.
Aj keď sa mnohí živnostníci snažia platiť čo najnižšie dane a odvody, aby si zvýšili svoj čistý príjem, z dlhodobého hľadiska sa im môže tento postup vypomstiť na dávkach či dôchodku.

„Pri úhradách poistného platí, že nižšie odvody sa v budúcnosti prejavia aj v nižšom uspokojovaní nárokov poistencov na dávky zo Sociálnej poisťovne. Poistenec s nižším poistným môže očakávať nižšiu nemocenskú dávku alebo nižší dôchodok,“ tvrdí Sociálna poisťovňa vo svojej správe.

Často sa aj stáva, že takýto poistenec výšku svojej dávky reklamuje, ale napokon zostane sklamaný. Nízku dávku dostal totiž preto, lebo si platil nízke odvody. Živnostníkom sa dávky počítajú z rovnakého vymeriavacieho základu, z akého si platia odvody.

Živnostníkovi, ktorý si platí minimálne odvody, sa v tomto roku budú nemocenské dávky počítať z vymeriavacieho základu, z ktorého platil odvody v roku 2018, teda z čiastky 456 €. V prvých troch dňoch práceneschopnosti bude dostávať 25 % z tohto vymeriavacieho základu, čo je 3,74 € denne.

Od štvrtého dňa to bude 55 % vymeriavacieho základu, za každý deň tak dostane 8,25 €. Ak bude chorý 30 dní, bude mať nárok na dávku vo výške 234 eur. Ak sa bude starať o choré dieťa, dostane ošetrovné vo výške 55 % z vymeriavacieho základu od prvého dňa, čo je 8,25 € za deň.

Keďže ošetrovné možno poberať najviac desať kalendárnych dní, môže za tento čas dostať dávku vo výške 82,50 €. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa bude živnostníčkam, ktoré si platia najnižšie možné odvody, počítať aj materské. V tomto roku majú nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu.

Denná suma materského preto bude vo výške 11,25 €. V mesiaci, ktorý má 30 dní, dostanú materské v celkovej výške 337,40 € a v mesiaci, ktorý má 31 dní, budú mať nárok na 348,60 €. Aj v prípade dôchodku môžu živnostníci zostať prekvapení.

Keďže minimálny vymeriavací základ dosahuje polovicu priemernej mzdy spred dvoch rokov, zvýši sa živnostníkovi za každý odpracovaný rok jeho budúci dôchodok približne o polovičnú sumu v porovnaní so zamestnancom, ktorý poberá priemernú mzdu.

Ak by niekto pracoval celý život ako živnostník a stále si pritom platil minimálne odvody, mal by aj jeho celkový dôchodok byť bez zohľadnenia minimálneho dôchodku približne polovičný v porovnaní so zamestnancom s priemernou mzdou.

Podľa súčasných pravidiel na výpočet dôchodku platí, že ak niekto zarába priemernú mzdu, dostane za každý odpracovaný rok penziu vo výške 12,6657 €. Ak by niekto pracoval 40 rokov, mal by mať nárok na starobný dôchodok približne po zarátaní valorizácie vo výške 519,90 €.

Ak si živnostník platí najnižšie možné odvody, za každý odpracovaný rok dostane približne 6,33 €. Vďaka tomu, že štát v rámci solidarity zvyšuje ľuďom s nízkym príjmom dôchodok, by po 40 odpracovaných rokoch dostal penziu vo výške 312,70 €.

Keďže však táto suma je nižšia ako minimálny dôchodok patriaci za 40 odpracovaných rokov, mal by tento živnostník dostať minimálny dôchodok vo výške 322 €. To znamená, že jeho dôchodok bude o 38 % nižší, ako je dôchodok zamestnanca, ktorý celý život poberal priemernú mzdu.

Sociálna poisťovňa sa síce nestretáva s prípadmi, že by o dôchodok žiadal človek, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, v budúcnosti bude pribúdať živnostníkov, ktorým bude hroziť, že ich penzia bude veľmi nízka, a to napriek tomu, že počas pracovného života bol ich príjem nadpriemerný.

Živnostníci, ktorí nechcú po odchode do penzie pocítiť výrazný prepad príjmu, by sa preto mali začať pripravovať na dôchodok čím skôr. Okrem povinných odvodov by si mali zvoliť aj ďalšiu formu zabezpečenia. Na výber pritom majú z viacerých možností, ako si svoj dôchodok môžu zvýšiť.

Buď si budú platiť dobrovoľné odvody do Sociálnej poisťovne, alebo sa spoľahnú na tretí pilier, prípadne si budú sporiť sami. Ak sa niekto rozhodne platiť si aj dobrovoľné odvody, musí sa prihlásiť na dobrovoľné poistenie prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska.

V registračnom liste je v hornom riadku potrebné vyznačiť, že ide o prihlášku za dobrovoľne poistenú osobu (DPO). Ďalej sa vypĺňa bod 2 – identifikácia FO. Uvedie sa sem titul, meno a priezvisko. V bode 3 sa vypíše adresa a v bode 6 názov banky a číslo účtu.

Dobrovoľne poistená osoba musí vypísať aj bod 10, do ktorého uvedie dátum vzniku dôchodkového poistenia a vymeriavací základ v rozmedzí od minimálneho do maximálneho vymeriavacieho základu.

Zvlášť sa uvádza vymeriavací základ a dátum vzniku pre dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Kto chce uzatvoriť len dôchodkové poistenie, nechá ostatné kolónky prázdne. V spodnej časti je potrebné uviesť dátum zmeny, teda v tomto prípade dátum vzniku poistenia a dátum vyplnenia formulára.

Ten je potrebné aj podpísať. Neoddeliteľnou súčasťou Registračného listu fyzickej osoby v prípade dobrovoľného poistenia je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Obidve tlačivá možno získať buď v pobočkách Sociálnej poisťovne, alebo si ich stiahnuť z internetovej stránky www.socpoist.sk z časti Formuláre.

Výška mesačného poistného závisí od zvoleného vymeriavacieho základu. Kto uzatvorí dôchodkové poistenie, musí okrem starobného a invalidného poistenia platiť aj odvod do rezervného fondu v celkovej výške 28,75 % z vymeriavacieho základu.

Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je v súčasnosti 477 €. Kto si zvolí minimálnu sumu, bude musieť platiť mesačné odvody na dobrovoľné dôchodkové poistenie vo výške 137,13 €.

No je otázne, či sa oplatí platiť si dobrovoľné odvody. Ak si niekto bude platiť jeden rok dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, jeho budúci mesačný dôchodok sa zvýši približne o 6,33 €.

Vyšší dôchodok možno dosiahnuť aj rôznymi súkromnými produktmi. Priamo na to je určený tretí dôchodkový pilier. Jeho výhodou je daňová úľava. Zo základu dane si možno odpočítať príspevky na tretí pilier v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 € za rok.

To znamená, že ak si niekto sporí 15 € mesačne, čo je 180 € za rok, odpočíta si túto sumu ako nezdaniteľnú časť základu dane. Na daniach tak ušetrí 34,20 €.

Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky: príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a daňovník zároveň nesmie mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

Možnosť sporiť si dobrovoľne ponúka aj druhý pilier. Kto nemá takúto možnosť priamo v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení, je potrebné, aby so svojou dôchodkovou spoločnosťou uzatvoril dodatok k zmluve. Každý si pritom sám zvolí, ako často a koľko peňazí bude na svoj dôchodkový účet posielať.

Dôchodkové spoločnosti to nijako neobmedzujú. Výhodou dobrovoľného sporenia v druhom pilieri sú nízke poplatky, ktoré sú limitované zákonom. Takýto spôsob investovania je výrazne lacnejší ako zhodnocovanie peňazí v podielových fondoch alebo v treťom pilieri.

Výhodou je aj to, že po dosiahnutí dôchodkového veku si možno všetky dobrovoľné príspevky aj so zhodnotením naraz vybrať. Za dobrovoľné príspevky tak netreba kupovať dôchodok. Nevýhodou takéhoto sporenia je však nemožnosť dostať sa k svojim úsporám predčasne.

Ak niekto bude potrebovať peniaze skôr, tak z druhého piliera ich vybrať nemôže. Preto nie je dobré posielať sem všetky úspory. Na sporenie na dôchodok možno využiť aj akýkoľvek iný sporiaci či investičný produkt.

Dôležité však je neodkladať túto „povinnosť“ na neskôr, pretože pri dlhodobom sporení alebo investovaní platí, že čím skôr niekto začne, tým ho získanie požadovanej sumy bude stáť menej peňazí. Pri dlhom sporení totiž človek profituje z toho, že inkasuje aj úroky z úrokov.

Výhodou dlhšieho investičného horizontu je aj to, že môžeme využiť fondy, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú vysoké zisky, no neoplatí sa do nich investovať na pár rokov, pretože sa vyznačujú vysokou kolísavosťou. To znamená, že hodnota investície sa môže výrazne meniť nielen smerom nahor, ale aj nadol.

Investície do akcií však doteraz z dlhodobého hľadiska prinášali vždy zisk. Podľa odborníkov, ak si zoberieme akékoľvek 15-ročné obdobie v minulosti, akcie vždy vykázali rast. A to aj vtedy, ak by niekto do nich zainvestoval v najnevhodnejší moment, teda keď sú na vrchole.

Na dôchodkové sporenie možno využiť aj takzvané ETF fondy. Ide o indexové fondy, ktoré sledujú vybraný akciový index a na rozdiel od klasických podielových fondov do nich správca výrazne nezasahuje. Keďže sú pasívne spravované, sú aj náklady s nimi spojené nižšie, preto tu investori platia aj nižšie poplatky.

Navyše, investícia do týchto fondov je po jednom roku oslobodená od dane z príjmov. V prípade podielových fondov či klasických bankových sporiacich produktov sa platí z dosiahnutého výnosu 19 % daň.

Ak by si niekto sporil počas 40 rokov pravidelne 50 € mesačne, tak v prípade ročného zhodnotenia vo výške 6 % bude mať na konci na svojom účte 95 850 €. V prípade, že by niekto investoval viac konzervatívne a zhodnotenie by dosiahlo len 3 %, výsledná suma bude predstavovať 45 970 €. Nižšie zhodnotenie ho tak oberie o takmer 50-tisíc €.

Vo výrazne horšej situácii sú ľudia, ktorí si na penziu začnú sporiť až tesne pred dovŕšením dôchodkového veku. Vďaka krátkej dobe sa nemôžu spoliehať na to, že na úrokoch zarobia viac, ako tam vložili. Ak by niekto vkladal do fondu 50 € mesačne počas piatich rokov, tak pri 6 % zhodnotení bude mať na účte len 3 490 €.

Z toho budú úroky predstavovať 490 € a zvyšných 3 000 bude jeho vlastný vklad. Keďže pri takomto krátkom čase je potrebné zvoliť konzervatívnejšiu investičnú stratégiu, zhodnotenie by sa mohlo pohybovať na úrovni okolo 3 %. V takom prípade by na úrokoch zarobil len 237 €.

Započítava sa do odvodov aj príjem z prenájmu?

Som živnostník, ale zatiaľ som neplatil odvody do Sociálnej poisťovne. V roku 2018 môj príjem z podnikania neprekročil 5 724 €. Popri živnostenskom podnikaní však prenajímam aj byt. Zarátava sa do príjmov aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti? Ak nie, tak som uvedenú hranicu neprekročil. Ak áno, tak som sumu 5 724 € prekročil. Roman, Jablonica

Všetky príjmy, ktoré SZČO dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, sú rozhodujúce pre vznik, prípadne zánik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Ak prenájom nehnuteľnosti neuskutočňujete na základe živnostenského oprávnenia a príjem z prenájmu nehnuteľnosti nie je príjmom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z prenájmu nehnuteľnosti sa poistné do Sociálnej poisťovne neplatí. Ak váš celkový hrubý príjem bez odpočítania výdavkov za rok 2018 je nižší ako 5 724 €, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO vám k 1. 7. 2019 nevznikne.

Musím platiť odvody aj z činností, ktoré už nevykonávam?

Na svoju živnosť prevádzkujem malú predajňu. Okrem toho pracujem aj ako poisťovací agent. Živnosť plánujem zrušiť, ale v činnosti poisťovacieho agenta budem pokračovať ďalej. Musím aj naďalej platiť odvody do Sociálnej poisťovne, keďže zo živnosti som mal príjem 30-tisíc €, ale z činnosti poisťovacieho agenta len 5 000 €? ­Martin, Trebišov

Áno, pretože aj po zrušení živnosti vám vo vzťahu k Sociálnej poisťovni zostane aj naďalej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak zrušíte (prípadne pozastavíte) živnostenské oprávnenie, ale naďalej vykonávate činnosť poisťovacieho agenta, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby vám nezaniká.

Rozhodujúcim príjmom na účely sociálneho poistenia v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby je príjem zdaňovaný podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Nerozlišujú sa pritom príjmy dosiahnuté zo živnosti a príjmy dosiahnuté z činnosti poisťovacieho agenta. Preto máte povinnosť platiť poistné, a to na základe výpočtu z daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok.

Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo ­­výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou je vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového ­poistenia sa pri samostatne zárobkovo činných osobách posudzuje na základe ich príjmov bez odpočítania výdavkov dosiahnutých z vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku a výška poistného do Sociálnej poisťovne závisí od dosiahnutého základu dane z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Dostanem nemocenské, ak neplatím odvody?

Po skončení školy som si založil živnosť, ktorá trvá približne dva mesiace. Zatiaľ som oslobodený od platenia poistného. Teraz som ochorel. Budem mať nárok na nemocenské? Ivan, Košice

Nárok na nemocenské je podmienený existenciou nemocenského poistenia, príp. plynutím ochrannej lehoty v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ochranná lehota trvá väčšinou sedem dní po zániku nemocenského poistenia). Ak nie ste nemocensky poistený, nárok na nemocenské vám nevznikne.

Ak ako SZČO nemáte povinnosť platiť poistné, je možné sa poistiť ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Podmienkou vzniku nároku na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia je aj existencia najmenej 270 dní nemocenského poistenia počas posledných dvoch rokov pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Zároveň je potrebné splniť podmienku včasného a správneho zaplatenia poistného.

Musím zrušiť živnosť?

Mám záujem ísť do predčasného dôchodku, a preto som sa rozhodol ukončiť svoje podnikanie. Mám ako fyzická osoba – projektant, ktorý má aj živnosť – povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni nejaké tlačivá v súvislosti s ukončením podnikania? Martin, Nové Zámky

Keďže dosahujete príjmy zdaňované podľa § 6 ods.1 a 2 zákona o dani z príjmov na základe dvoch oprávnení, je potrebné, aby obe oprávnenia boli ukončené. Oprávnenie projektanta zaniká odo dňa vyčiarknutia zo zoznamu autorizovaných inžinierov.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.

Povinné sociálne poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Status SZČO vám zanikne, len ak budete mať ukončené obe oprávnenia na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.

S účinnosťou od 1. januára 2015 zanikla SZČO povinnosť prihlásiť a odhlásiť sa v Sociálnej poisťovni zo sociálneho poistenia a zároveň Sociálnej poisťovni vznikla povinnosť písomne oznámiť SZČO vznik povinného sociál­neho poistenia.

Sociálna poisťovňa vám oznámi aj zánik vášho povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Keď budete mať zrušenú živnosť a budete vyčiarknutý zo zoznamu autorizovaných inžinierov, v súvislosti s ukončením vašej činnosti SZČO nie je potrebné predkladať Sociálnej poisťovni žiadne doklady ani tlačivá.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály 4/2019.